Magické rozprávanie o osude človeka

recenze

Kniha pri letmom čítaní pôsobí ako súbor rozprávok so spolčonou témou a postavami no rozličným rozprávačom. Spája v sebe príbehy, magickosť, čarovnú náhodu, na začiatku aj víťastvo dobrého (alebo aspoň čo pôsobí ako dobro) nad zlým. Je plná emócii, vzťahov a problémov sveta.

Ak sa však ponoríte hlbšie, zistíte, že ide o hlboko emocionálny až vážny príbeh dvoch súrodencov, Abdullah a Pari, ktorých rozdelili. Na pozadí a možno zároveň tohto príbehu sa autor venuje tomu, čo tejto udalosti predchádzalo, širšiemu záberu života rodiny, ulice, mesta, komunity, tiež problémom a vojne Afganistanu a chudobe, ktorá v ňom vládne. Okrem Afganistanu nás kniha zavedie aj do Ameriky či Francúzska.

Je to ako v rozprávke - Pari je vychovávaná v bohatstve a dostatku a keďže bola dosť malá, keď sa jej rodina Nili a Sulejmana ujali, zabúda na svoju minulosť, na to čo bolo pre ňu podstatné a dôležité, kvôli čomu plakala a vireskala pri rozlúčke - na svojho brata. Ten zatiaľ žije so svojím otcom a jeho nevlastnou matkou Parvanou, ktorá prežíva svoj náročný životný príbeh ako dvojča postihnutej sestry, ktorú nechala zomrieť v púšti a zobrala si lásku svojho mladého života. Je zjavné, že autor hľadá odpovede na otázky, či je lepšie trpieť a žiť v biede, alebo byť bohatý a šťastný, ale bez rodiny.

Na pozadí hlavnej dejovej línie sa odvíja iná, s inými postavami i problémami, ktorá nie je nijak plytká a zanetbateľná, hovorí nám o charaktere Sulejmana a jeho sluhu Nabiho. Keď Sulejmana postihne mŕtvica a Nili odíde s Pari do Paríža - v pravý čas, o pár rokov nastanú v Afganistane vojny - Nabi pošle všetkých sluhov z domu Wahdatiovcov preč a stará sa o Sulejmana sám. Stanú sa z nich priatelia, Nabi zistí, že Sulejman prechováva k nemu ešte väčšie city a autor nám jemne a pravdivo predkladá základ priateľstva, emócie medzi mužmi, priateľmi a lásku ako takú.

V ďalšej z kapitol je vyrozprávaný príbeh o dievčatku, ktoré zažilo masakru v rodine. Pointou je ľudské svedomie, kde nájde pokoj, kde si môže aj po masakrách, pri ktorých sa nedá nájsť vinník, odpočinúť a uľahčiť človeku. Keď nemožno obviniť Taliban, Al-Káidu, Bin Ládina či Busha, kto môže za utrpenie? Ľudia samotní, ich zverstvo, ich choroby, ich beznádej. Príbehy pokračujú rozprávaním dvoch bratrancov, ktorí sú si ako bratia a pritom sú každý iný až natoľko, že jeden sa cíti ako vodca, ktorý má právo privádzať do rozpakov toho druhého. Aká je tenká hranica medzi emigráciou z rozumu a útekom zo strachu, medzi návratom z nostalgie a smútku za rodinou a návratom kvôli popularite, falošnému dojatiu a vyťaženia z bolesti iných.

V každej časti knihy sa nám načrtá ďalší príbeh, ktorý je nejakým spôsobom spojený s hlavnou dejovou línou - Pari a Abdulláhom. Tí sa nakoniec predsalen stretnú, ale čo tomu predchádza a čo potom nastane, nám môže vohnať až slzy do očí.

Príbeh je veľmi citlivý, miestami krutý a vážny, niekedy na zamyslenie. Preto sa mi tak páčil, preto by som si ho s odstupom času prečítala opäť, preto ho určite odporúčam.

Komentáře (0)