Aj čítanie môže byť občas nebezpečné

recenze

Čitateľ (2020) / marcoz
Aj čítanie môže byť občas nebezpečné
Severská literatúra je už vyše dekády pojmom, ktorý sa spája väčšinou s temnou atmosférou, napínavým dejom, morálne diskutabilnými hrdinami a výraznou psychologizáciou. Samozrejme, ide o prílišné zovšeobecňovanie, Škandinávia nie je ani zďaleka postavená iba na trileroch, no prerazili v najväčšej miere. Max Seeck je fínsky spisovateľ, známy práve vďaka žánru krimi, a vydavateľstvo Motýľ prichádza s prvým prekladom jeho knihy do slovenčiny. Vždy keď idem siahnuť po novinke od nového autora, mám tendenciu si niečo o ňom zistiť. Z reakcií na Čitateľa som sa dozvedel o konci príbehu, ktorý mnohým zdvihol tlak. A to stačilo na dostatočné vyburcovanie mojej zvedavosti. Zaradím sa aj ja medzi tých, ktorí budú rozčarovaní záverom, alebo dokážem lepšie pochopiť Seeckove pohnútky a vyústenie deja? Vzhľadom na to, že som fanúšikom psychotrilerov, prikláňal som sa k druhej možnosti...

"Malleus maleficarum (...) Podľa wikipédie túto kontroverznú príručku zostavil inkvizítor Heinrich Kramerus a nachádzajú sa v nej podrobné návody, ako vypočúvať, mučiť a trestať ženy podozrivé z bosoráctva. Dosť rýchlo sa mu podarilo zistiť, že existuje fínsky preklad, ktorý sa práve snažia zohnať pre vyšetrovateľov. (...) Nápis na streche vniesol do prípadu ďalšiu záhadu: o niečom takom Roger Koponen v žiadnej knihe nepíše. Vraždy dvoch žien boli vykonané dôsledne podľa Koponenovej fikcie, ale text, ktorý vrah zanechal na streche domu, pôsobí ako výsmech zrodený zo spontánneho nápadu." (str. 62)

Príbeh sa odohráva v chladných Helsinkách, ktoré napriek na pohľad nehostinnému prostrediu zažívajú pekelne horúce chvíle. Krutý páchateľ totiž napodobňuje krvavé vraždy z trilógie Witch Hunt úspešného autora Koponena. Ide síce o často využívaný motív, ale Seeck z neho dokáže predsa len vyťažiť čosi nové. Do kariet mu hrá spomínané dejisko a osobnosť ústrednej hrdinky - detektívky seržantky Jessicy Niemiovej. Priznám sa, spočiatku som si k nej nachádzal sympatie o niečo ťažšie, čo považujem za autorov zámer. Nikde nie je napísané, že hlavná postava musí byť okamžite ašpirantkou na titul Miss sympatia. Niet sa však čomu čudovať, Jessica má už čo-to za sebou a vytvorila si pancier pred nástrahami vonkajšieho sveta. Postupne sa však čitateľovi darí prenikať cezeň a spoznávať nielen príčiny jej povahy, ale aj obľúbiť si ju a fandiť jej v boji proti vrahovi aj vlastným problémom. Zdá sa totiž, že tieto dva elementy spolu súvisia. Keď sú nájdené telá dvoch žien, ani vo sne by jej nenapadlo, že by s nimi - či s vrahom - mohla byť nejako prepojená. Spisovateľ Roger Koponen je zhrozený, kam ho doviedla jeho úspešná séria, a keďže je v nej obsiahnutých viac vrážd, je každému jasné, že páchateľ ešte neskončil. Čitateľ je napínavé čítanie, užíval som si podivne mysterióznu atmosféru aj prepojenie so svetom literatúry, pretože ten je pre mňa vždy vábivým námetom. Rovnako ako prelínanie časových línií. Prostredníctvom retrospektívy sa vraciame do Jessicine minulosti a odhaľujeme pozadie rôznych motívov. Niekto by mohol namietať, že jej osobnému či ľúbostnému životu je venovaného príliš veľa miesta. Občas sa síce zdá, že autor zbytočne odbieha od hlavnej dejovej línie k málo podstatným epizódam, ale všetky istým spôsobom Jessicu definujú a pomáhajú lepšie pochopiť jej pohnútky. A to aj v súvislosti s diskutovaným záverom. Po prečítaní knihy môžem vyhlásiť, že ma až tak nepodráždil, skôr ma zaujíma dôvod, prečo sa k nemu Max Seeck uchýlil. Čitateľ je iba prvou časťou série, takže je nutné vnímať ho ako východisko pre pokračovanie, no predsa len ide o zvrat, ktorý čakal zrejme málokto...

"Čím viac skúma tváre pôvabných čiernovlások, tým viac si uvedomuje, že je jednou z nich. Pokojne by mohli byť sestry. Táto myšlienka ju teší, ale aj deprimuje. Teší preto, lebo unesená Helminenová si ženu na obraze mohla v tom šoku ľahko spliesť. Nie je isté, že na ňom bola práve Jessica. Je jej však zle z toho, že pravdepodobne patrí niekam, kam vôbec patriť nechce. Akoby niekto celú jej identitu aj telo začlenil do nejakej nedávno vytvorenej rizikovej skupiny (...) Heretici, nepravoverní, podľudia, bosorky, čarodejníci." (str. 198)

Rituálne vraždy síce tiež nie sú originálnym prvkom, ale mám pocit, že autor si ich zvolil práve preto. Nedá sa povedať, že Seeck svojím románom prináša čosi nové, no zaručene vás dokáže zaujať a udržať si vašu pozornosť až do samého konca. Dynamike príbehu prospievajú aj krátke kapitoly, ktoré vás nútia čítať ďalej a preskakujú medzi scénami, uhlami pohľadu a časovými líniami ako prestrihy vo filme. Čitateľa hodnotím kladne. Natrafíte síce na isté rušivé elementy, ale s otočením poslednej strany ste na ne ochotní zabudnúť.

Komentáře (0)

kniha Čitateľ recenze