2x amen TMA

recenze

Tma (2007) / Bilky
2x amen TMA
K fantastike ma síce priviedol Jozef Žarnay (Tajomstvo Dračej steny + Prekliata planéta) a Kirill Bulyčov (Prázdniny na planéte Coleida + O sto rokov predtým), ale prechod ku serióznejším dielam a klasikom SCI-FI, akými sú A.C.Clarke, R.A.Heinlein či I.Asimov, mi sprostredkoval práve Ondřej Neff. Jeho almanachy o fantastickej literatúre Všechno je jinak a Něco je jinak mi pomohli sformovať si názory a lepšie sa zorientovať na poli fantastickej literatúry a jej odnoží. Zborníkmi poviedok mi zas spôsobil nejeden neskorý príchod na vyučko, keďže som ich odkladal až na svitaní. Dokonca som sám, inšpirovaný jeho poviedkou ešte na základke, začal písať vlastnú. Námet bol prekvapujúco originálny: na celom svete prestane fungovať elektrina. Príčinou bude prelet kométy, ktorý zničí náboj v elektrónoch... Haha! So svojimi biednymi technickými vedomosťami a kostrbatým pubertálno-naivným štýlom som to však musel vzdať asi po piatich stranách.

- - -
Kniha TMA z roku 1998 to mala vzdať po 100 stranách, lebo to, čo nasledovalo potom až do konca, bolo čisté trápenie. Pritom úvod a prvé dni po „elektrickej smrti“ bol vynikajúci a atmosféra v Prahe úžasná. Tam sa ukázala Neffova silná stránka aj roky skúseností. Horšie to bolo s charaktermi hlavných postáv, ktoré postupne skĺzli iba do popisu ich jednania na základe dejových zvratov ako v military románoch. Aj Kulhánek a Kotleta dokážu naservírovať sympatickejšie postavy a logicky popísať ich motívy. Absolútnym vrcholom autorovej nemohúcnosti, bola príčina a vysvetlenie katastrofy a ani prílišné politikárčenie a karikatúry vtedajšej vlády ČR (Havel, Klaus a.i.) mi neprišli zábavné.
Samotná pointa a záver, ktoré celé dielo degradovali o 2 stupne, boli ako zo slohového cvičenia žiaka základnej školy. Smutné je, že od nikoho z toho množstva ľudí, ktorých autor uvádza (vrátane editorov) – evidentne neprišiel aspoň kamarátsky feedback: „Hele vole, vždyť v celý poslední třetině máš tolik oslích můstků jak v Hamburgu a Benátkach dohromady!“ alebo taký od sklamaného Bilkyho s tromi slovami: „Lacný brak Ondro!“
Hodnotím 2* a 45%

- - -
Prepracovaná TMA 2.0 z roku 2007 je zvláštny kríženec. Čítal som ju ihneď po pôvodnej verzii a tak som mohol prvú tretinu prejsť zrýchlene. Ostala bez zmeny, čo bolo fajn, lebo postkatastrofická atmosféra bola naozaj excelentná a ani žiadne extra wtf momenty v nej neboli. No očakával som aspoň ďalšie postavy alebo náznak novej pointy. Paradoxne z nej naopak vypadli časti so superschopnosťami malej autistickej Katky. To bolo dobré znamenie, keďže celá jej línia bola tým najhorším, čo pôvodná Tma obsahovala.
Kdesi pred polovicou sa však do príbehu začala vkrádať autorova trauma z komunistických čias a príbeh ovládla zmes politicko-sadistických fantazmagórií a ja som opäť neveriacky krútil hlavou. Keď už autor siahne po tak prapodivnom kroku, že ide po rokoch prepisovať vydanú knihu a on ju na druhýkrát pohnojí, tak to už môže byť nominovaný do Hviezdnej roty či ako sa volali tí lúzri v TV šou SuperStar.
Vzhľadom na to, že Neff preflákol 2 príležitosti, by som hodnotil opäť rovnako, ale musím uznať, že pointa, teda vysvetlenie onej TMY tu bolo už ako-tak uveriteľnejšie a obraz postkatastrofickej situácie bol vykreslený komplexnejšie aj v rámci Európy. Takže s ciťákom že Neff vstúpil 2x do rovnakej rieky a latinským citátom „Panta rhei“ hodnotím 3* a 55%.

ODPORÚČAM: tým, čo obľubujú nihilistické dystopie, uprednostňujú akčný dej pred hodnovernosťou postáv, aj tým ktorým netrhajú žily diery v logike, všetkým ktorí nemali radi Klausov či Biľakov kabinet, ale hlavne “náplave” ktorá nemá rada pŘahu, aby si v úvode ktorejkoľvek TMY splnila sen a predstavy o jej skaze ;)

Komentáře (0)

kniha Tma recenze