19 príbehov z karantény

recenze

Denno-denne sa na nás valia nové správy, informácie a cifry týkajúce sa svetovej pandémie a rok od zavedenia karantény je väčšina z nás už unavená. Žiaľ, ani nie zdravotným stavom populácie, ako skôr banalitami a detinskými priekmi tých, ktorí by mali predstavovať pevnú skalu v časoch krízy. Nečudo, že sa popritom zabúda na príbehy obyčajných ľudí, na ktorých sa situácia podpísala v rôznych smeroch a oblastiach. Mário Gešvantner, scestovaný marketingový mág, prišiel s nápadom pretaviť príbehy ľudí v boji s koronavírusom, štátnym aparátom, byrokraciou či stupňujúcim sa zúfalstvom (ktoré však nemá šancu zvíťaziť) do knižnej podoby. Vznikla tak publikácia s názvom Celkom (ne)Obyčajné Veci Izolovanej Doby. Devätnásť osobností spísalo svoje skúsenosti s prvou vlnou pandémie, keď vírus ochromil svet a prinútil nás spomaliť a prenechať priestor vedeckým kapacitám, aby nám pomohli vrátiť sa do normálu.

"Vírus sa k nám naozaj dostal. A potom celú Žehru odrezali od sveta. Bolo to tak. Keď uzavreli osadu, nikto o tom nevedel. Ľudia iba ráno vstali a osada bola uzavretá. Nikto im nepovedal, že osadu uzavrú, lebo je v nej toľko a toľko pozitívnych prípadov. Skrátka ráno vstali a nemohli odísť. Blížila sa Veľká noc, ľudia nemali nič nakúpené, nemali lieky. Veľmi zle to znášali. Nevedeli, čo sa deje. Vedeli, že niekto je pozitívny, ale nevedeli kto a koľko ich je. Nepovedali im to, aby z toho nebola nejaká vzbura voči tým, ktorí boli pozitívni. Bola to kritická situácia. Prvý týždeň sa niesol v znamení prekvapenia a šoku." (Alžbeta Mižigárová, str. 125)

V zbierke sa ocitla skutočne pestrá a veľmi zaujímavá skupina osobností - od umelcov cez vedcov a športovcov až po ľudí z prvej línie, pričom každý príbeh je osobitý, úprimný a dokážete sa s ním ľahko stotožniť. Spája ich totiž predovšetkým snaha vysporiadať sa s novovzniknutou situáciou čo najlepšie, pomôcť svojim blízkym a podľa pôsobnosti aj každému, kto to potrebuje. Mário Gešvantner spomína, ako rodinu zastihol covid na zájazde v Španielsku a ako vznikol a realizoval sa nápad s knihou. Spisovateľka Monika Kompaníková hovorí o tom, ako ľudia umierajú v osamelosti a rovnako ticho prebieha aj posledná rozlúčka s nimi. Lekárka Alena Koščálová ponúka silný náhľad do zákulisia medicínskeho zápasu s nastupujúcou chorobou. Poukazuje na fakt, že psychická záťaž je nemenej významná ako tá fyzická, a nedá sa pritom neobdivovať zápal lekárov, ochotných siahnuť až na dno svojich síl, aby dosiahli požadované výsledky čo najskôr. Zaujalo ma (či skôr zarazilo), že reagovanie na epidémiu prebieha ľahšie v Afrike než vo vyspelej Európe, porovnanie rôznych prístupov a ich zdôvodnenie je naozaj cennou informáciou. Odrezanie od sveta a nástup dištančnej výučby si vyžiadali svoju daň, našťastie sa našli ľudia a organizácie, ktoré nelenili a pustili sa do pomoci ľuďom postihnutým náhlymi zmenami - medzi nich patrí aj Ľudmila Kolesárová z neziskovej organizácie Dobrý anjel. Hokejista Dominik Graňák pôsobí ako skúsený muž, čo sa týka rôznych vírusov, no aj naňho a jeho rodinu mala karanténa - a najmä uzavretie hraníc - silný dopad. A, prirodzene, i na športové kluby, hráčov a rôzne súťaže. Medzi najsilnejšie príbehy patrí ten, ktorý vyrozprávala Eva Mosnáková, preživšia nemeckú okupáciu počas druhej svetovej vojny aj úskalia politických procesov komunizmu. Ako vníma súčasné obmedzenia? Riaditeľ jedného z najväčších herných štúdií v stredne Európe Šimon Šicko približuje okolnosti pôsobenia programu Kto pomôže Slovensku, nákupu desaťtisícov rúšok či rozbeh nápomocných aplikácií. Nezabúda pritom ani na významnú úlohu slovenských technológií a zvládanie situácie vo vlastnej rodine. Online kultúra ani zďaleka nenahradí komplexný zážitok so všetkými vnemami, vôňami či zvukmi, ale Paula Poštolková, programová riaditeľka centra Nová Cvernovka vás presvedčí, že kde je vôľa, je aj cesta. S veľkým zanietením som čítal slová Pavla Čekana, popredného biochemika a biotechnológa, ktorého meno bolo hlavne v prvých mesiacoch pandémie skloňované veľmi často. Pohľad do zákulisia nikdy nespiacej slovenskej vedy a vývoja testu a zdôraznenie, že aj ako malý národ sme schopní dosiahnuť čokoľvek, boli nesmierne obohacujúce. Popri neutíchajúcich správach o korone boli ostatné choroby zatlačené do úzadia, dokonca mali/majú pacienti sťažený prístup k liečbe. Katarína Olíková, čeliaca rakovine prsníka, porozprávala o skúsenostiach s terapiou - nielen medicínskou, ale aj umeleckou. Je totiž známou maliarkou a jej obrazy sú vyjadrením bohatého vnútorného citového života.

"Databáza pomoci zdravotníkom nám narastá, voláme s inštitúciami, kolegami - chceme urobiť nielen systémovú pomoc, ale aj systémovú zmenu. Práve teraz, v kríze sa ukazuje, ako sú všetky pomáhajúce profesie dlhodobo podvyživené. A pritom také podstatné. Začíname si viac ceniť učiteľky, lekárky, psychologičky, sociálne pracovníčky... všetky tie málo zaplatené duše, ktorú sú vlastne celý čas v prvej línii pomoci." (Sylvia Ondrisová, str. 148)

Obec Žehra na východe - kde predsa len niečo je - sa stala z večera do rána mediálne známou pre niekoľkotýždňové uzavretie a Alžbeta Mižigárová, asistentka podpory zdravia pre Zdravé regióny, prináša informácie z tamojšieho diania z prvej ruky. S rešpektovaným horolezcom Petrom Hámorom sa prenesiete k nepálskej osemtisícovke Daulághirí a dočítate sa, aký je prístup k opatreniam v Káthmandú. Psychoterapeutka Sylvia Ondrisová vyzdvihuje dôležitosť pracovníkov (a vo väčšej miere pracovníčok) v prvej línii a zdôrazňuje, že psychické zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické. Cez svoje vlastné postrehy zároveň podnieti k zamysleniu nad súčasnou situáciou i vás. Pomoc seniorom a realizácia nových projektov ohľadom zubnej hygieny aj v sťažených podmienkach sú prvky spoločnosti, ktorú marketingovo zastrešuje Lucia Rabatinová. Osobne mi vyčaroval úsmev na tvári známy učiteľ Dávid Králik, keďže sám sa pohybujem v školstve a jeho slová ma pohladili na duši. Je krásnym príkladom moderného prístupu k vzdelávaniu a tézy, že dôležitý je žiak, nie učivo. Poetka Mirka Ábelová sa v čase nástupu karantény chystala na pôrod druhého dieťaťa a svoj text poňala podľa očakávania poeticky. Vanie z neho ľudskosť, otvorenosť, trefnosť aj nádych umenia. Ľudské práva a špeciálne ochrana práv LGBTI ľudí sú témou, ktorá by nikdy nemala ísť do úzadia. Advokátka Lucia Plaváková je majákom v búrke pre ľudí potýkajúcich sa s útlakom, a aj keď z jej slov tu i tam zaznieva sklamanie z prístupu vlády, stále verí - a my s ňou - že sa raz dočkáme lepších čias. Alexandra Pónyová na vlastnej koži zažila štátnu karanténu a poriadne dlhý pobyt mimo rodiny spôsobený pozitívnym testovaním. Aj za ňu som cítil frustráciu a jej text by si mal prečítať každý random odborník na sociálnych sieťach. Devätnástku osobností uzatvára speváčka Jana Kirschner, žijúca v Británii, a vďaka nej sa môžete dozvedieť viac o tamojšom prístupe verejnosti ku korone aj o jej vlastných reakciách na množiace sa správy.

Celkom (ne)Obyčajné Veci Izolovanej Doby si prečítajte aj v prípade, ak ste unavení z každodennej nádielky správ o pandémii. Môžete si ich porovnať so svojimi skúsenosťami, dozvedieť sa veľa nového a niektorým azda otvoria oči a privedú ich k lepšiemu pochopeniu okolitého diania.

Komentáře (0)