Živý bič přehled
Milo Urban
https://www.databazeknih.cz/img/books/33_/333684/bmid_zivy-bic-lVZ-333684.jpg
4
95
95
Dlhý rad vynikajúcich diel zo svetovej literatúry vhodne doplní čitateľom SPKK Urbanov román Živý bič, dielo neobyčajnej krásy, myšlienkovo aktuálne i v dnešných časoch. Slovenská dedina v strašnej kataklizme vojny ožila tu tak ako azda ani v jednej poprevratovej próze. Urban sa prvý pozrel na ňu ako na celok, ako na súčasť národného tela a začlenil ju aj do svetového spoločenského diania, plného otrasných udalostí. Z drám jednotlivcov vytvoril drámu dediny, za ktorou sa črtá strašná európska tragédia, vyrastajúca z utrpenia a krvi nevinných ľudí. Z vojnovej kataklizmy však víťazne vychádzajú ubití, ponížení, jednoduchí ľudia a stávajú sa neúprosnými bojovníkmi za prirodzené práva, humanizmus a stratené ľudské šťastie. Pod ukrutným bičom vojny prichádzajú k poznaniu pravdy a ceny života. Na prelome čias si uvedomujú, že zlo treba vytrhať ako burinu a nastoliť vládu pravdy. Z tohto poznania a zo živelnej vzbury vyrastá ich pomsta proti tým, čo žili z ich biedy a utrpenia. Je to pomsta krutá, pretože je pomstou ubitého, urazeného a neľútostného človeka, ktorý si uvedomil svoje hrozné položenie a prišiel na to, že je človekom. Román Živý bič je skoncentrovaná životná filozofia slovenskej dediny v rokoch prvej svetovej vojny, filozofia jednoduchá, ale úderná, lebo vyviera z poznania zla i dobra a vyúsťuje do vzbury proti zlému spoločenskému poriadku. Urban ako umelec a myslitel ju vystihol od najmenších detailov a dal jej neobyčajnú údernosť. Epická veľkosť jeho románu je podmaňujúca. Suverénne stojí nad dejom veľkej témy a starostlivo ho zapĺňa znamenitými charaktermi. Nič neokrašľuje, nad ničím neprižmuruje oči. Vidí jednotlivca i celok. Cez povrch udalostí dostáva sa k podstate javov, preniká do najtajnejších útrob postáv, kde priam vrú pocity a vášne, odkiaľ prerážajú na povrch myšlienky a činy. Psychológia postáv tu harmonizuje s vonkajškom, lyrika s opisom, dramatičnosť s myšlienkovou hĺbkou. Všetko sa to deje v prísnom zákone tvorby. Ozajstný a robustný umelec starostlivo drží palec na tepne čias i postáv, vidí ich žiť, biť sa, víťaziť a umierať, ľudsky trpieť i povznášať sa nad biedu života. Živý bič je majstrovská freska, román vyslovene moderný vo videní života i v tvárnych postupoch. Vznikol temer pred štyridsiatimi rokmi. Za ten čas prešiel prísnou skúškou rozmanitých spoločenských zlomov. Vyšiel z nej víťazne, lebo je každým nervom veľkým a čistým umeleckým dielom, ktoré plným právom patrí do zlatého fondu modernej slovenskej prózy.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Živý bič. Přihlašte se a napište ho.
Komentáře (10)
Prvýkrát som Živý bič čítala ako tretiačka na strednej škole, teda presne pred desiatimi rokmi. Vtedy ma kniha v dobrom prekvapila, vlastne si ma takmer podmanila a odštartovala moju čitateľskú „urbanomániu“, v rámci ktorej som si postupne prečítala asi všetky Urbanove novely, pokračovanie Živého biča Hmly na úsvite aj jeho autobiografiu o pôsobení v Gardistovi s názvom Na brehu krvavej rieky – žiadne z týchto diel nemám v hodnotení tu na DK podobne ako ani iné knihy prečítané v danom životnom období; jednoducho som iná, inde, a ktovie, či by sa mi páčili aj dnes. Pri Živom biči ma to však lákalo zistiť.
Takže: aj po rokoch (a štúdiách a zmene životného stavu atď.) považujem dielo za pozoruhodné, pútavé, dôležité. Môjmu aktuálnemu ja však predsa len chýbalo trochu viac nádeje, trochu viac ľudskosti v Ráztokoch a Ráztočanoch – že zlé veci sa dejú a môžu mať rôzne podoby, to predsa vieme, ako si s tým však poradiť? Ako sa s tým vyrovnať? Ako si zachovať ľudskosť aj uprostred neľudskosti? Mám rada knihy, ktoré sa v svojich riadkoch či medzi nimi snažia odpovedať na tieto otázky – iste, vojnové romány, a špeciálne napríklad aj Živý bič, majú svoju literárnu a dokumentárnu hodnotu aj sami osebe, no tá „morálna“ alebo ako ju nazvať by bola skvelým bonusom a možno aj zadosťučinením pre čitateľa za to, čo všetko spolu s postavami vytrpel.
Veľmi ma prekvapilo, aký bol Urban mladý, keď toto dielo stvoril – myslím, že sa mu až neuveriteľne podarilo vcítiť do svojich postáv, najmä tých starších a/alebo skazenejších, cynickejších, rezignovanejších (notár Okolický, Ilčíčka, Kúrňava...). Menej mu to vyšlo pri Eve Hlavajovej; ako matka si myslím, že neprenikol do srdca a zmýšľania matky, čomu zodpovedal aj priestor, ktorý v deji dostali jej deti (Adam a nemluvniatko, ktoré z celého románu vzbudilo asi najviac môjho súcitu). Jedinou skutočne sympatickou postavou mi bol dekan Mrva.
„Len“ štyri hviezdičky však dávam za finále – ak by ho niekto pochopil ako autorom odporúčané riešenie na sociálne a iné nespravodlivosti vo svete (napríklad aj v tom našom vlastnom mikro), Boh nás všetkých ochraňuj. Možno však práve toto finále „prezradilo“ autorov vek – celé bolo testosterónové, hŕ, skrátka ako z hlavy mladíka, čo chce (a myslí si, že vie) zmeniť svet.
Pre mňa ojedinelá kniha, vojnový román, do ktorého vojna preniká len odkiaľsi zďaleka, a až postupne sa približuje až svojím vlastným spôsobom pohltí aj zázemie. Mimoriadnosť by som nehľadal v zázemí, ale v tom ako naň, a teda obyvateľov vojna postupne vplýva, dusí ich, čo napokon vedie k nevyhnutnej katastrofe, knihu by som kľudne dal na roveň tej Remarqueovej.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Živý bič v seznamech
| v Právě čtených | 2x |
| v Přečtených | 146x |
| ve Čtenářské výzvě | 7x |
| v Doporučených | 8x |
| v Knihotéce | 51x |
| v Chystám se číst | 17x |
| v Chci si koupit | 4x |
| v dalších seznamech | 1x |
Štítky knihy
zfilmováno slovenská literatura
Autorovy další knížky
| 1965 |  Živý bič |
| 1995 |  Miesto v príbehu |
| 1941 | Hmly na úsvite |
| 1989 | Výkriky bez ozveny |
| 1970 | Zelená krv |
Super kniha. Myslím si, že Urban veľmi vhodne vystihol situáciu, ktorá sa odohrávala ako počas trvania prvej svetovej vojny na dedinách dnešného Slovenska, tak najmä po jej konci. "Výbuchy hnevu" a vzatie "spravodlivosti do svojich rúk" pri tzv. Prevrate, boli u nás pomerne častým obrazom na vidieku, čoho dôkazom je ako plno archívnych dokumentov, tak aj odbornej literatúry. Podľa mňa skvelo využitá téma, opierajúca sa z časti o dobovú realitu v kombinácii s literárnym talentom vtedy mladého autora.