TERRORDROME přečtené 248

Dvůr tisíce sluncí 1999, Chris Bunch

Sten je prevelený z planetárneho podvraťáka na cisárskeho pikolíka starajúceho sa o bezpečnosť jeho výsosti večného nasávača. Už v úvode pri detailných predstavovačkách rôznych postáv, obetí i podozrivých je jasné že tentoraz to bude proste kozmická pátračka. To je zároveň aj problém tohto dielu, pretože aj keď sa mu formálne vlastne nič moc vytknúť nedá a zápletka, pátranie i odhalenie atentátneho komplotu bez problémov funguje, tak predsa len nedokážem potlačiť pocit že je to "iba" priemerná detektívka v sci-fi háve. Za zmienku stojí hlavne pasáž z fašistickej väzenskej planéty kde sa aj vďaka nástupu hláškujúceho ťažkosveťana Alexa rozbehne nejaký ten očakávaný cynický humor, ktorého je tu inak ako mäsa v párkoch. Celé je to naviac iba akási komorná rozohrávka udalostí do ďalších dielov, ale ako vravím, zle na tom vlastne nič nie je, okrem toho ľahkého dojmu medzihry či nutnej výplne.... celý text

Vlčí světy 1999, Chris Bunch

Druhý diel Stena nemusí stíhať toľko vecí ohľadom hrdinu a sveta v ktorom sa nachádza a preto zostáva všetok priestor na konkrétny problém. Sten a jeho galaktický cisársky podvraťáci majú zatočiť s hviezdokopou ovládanou náboženskými fanatikmi, aby tadiaľ mohli bezpečne prechádzať lode za účelom ťažby surovín. Teda proste kvôli cisárovým kšeftom. Inak, večný cisár je naozaj nevyspytateľná postava u ktorej jeden nikdy nevie či je to úplný psychopat, alebo len pragmatický vyčúranec. Samozrejme sa mi páčila tematika o tom ako spacifikovať vesmírne hadrónové gebule s konskou dávkou cynizmu a čierneho humoru. Pravda aj tu sa Stenovi a jeho parte ( valibuk Alex, tučná cigánka Ida, emzácky medvedík zvaný doktor... ) vlastne darí všetko do čoho sa pustia na prvý pokus a nebyť nejakej tej hnusne zrady stihli by zničiť celú civilizáciu nábožníkov ešte pred obedom, ale tentoraz je to proste celé zábavnejšie, takže robím akože nič. Hlavne potom to finále kde sa z nového proroka stane stopercentná supersviňa riadne šliape a kĺže po satirickej čepeli. Tak teda hrr na ďalší diel, lebo záver jemne naznačuje že s cisárom asi bude "veselo".... celý text

Sten 1999, Chris Bunch

Klasický motív lúzra ktorý sa musí vyhrabať z dna civilizačného močiara aby dokázal pohnúť galaxiou. Tentoraz tu máme roboša z ťažobnej planéty bez šance na únik, tak trochu sociopata s diabolským nožom ukrytým v predlaktí. Zaujímavé a dobre popísané prostredie a vôbec fiktívny vesmír riadený večným cisárom ( pozoruhodná postava žerúca čili ) akurát ten príbeh je budovaný strašne mechanicky a všetky problémy sú vlastne len "akože", lebo aj keď hrdinom pod zadkom tiká atómová bomba, proste ju hneď len tak zneškodnia a hotovo, nehovoriac o úplne zbytočnej linke s najlepším nájomným vrahom vesmíru. Proste "puf" a hotovo, plus Sten nájde lásku, stratí lásku a je to akoby sa nič nedialo. Najlepšia časť je tak zrejme výcvik v cisárskej garde a oceňujem ako vždy všadeprítmoný cynizmus a humorný podtón. Je v tom rozhodne potenciál ktorý snáď ďalšie diely rozvinú, zatiaľ je môj postoj rovnako neutrálny ako emocionálny náboj tejto historky.... celý text

Sekáč 1996, Terry Pratchett

Solídna zemeplocha kde smrť dostane padáka a odíde kosiť obilie, čo vedie ku kritickému nárastu životnej energie ktorá potom presakuje do reality a spôsobuje že rôzne predmety lietajú rôzne vzduchom a nadávky sa zhmotňujú nad hlavou nadávajúceho v podobe zmutovaných komárov. Medzi tým všetkým sa potáca starý Rumpál Žička, zmätený z toho že sa mu nedarí umrieť a stále oxiduje medzi živými, ktorý sa mu ale snažia nezištne pomôcť napríklad tým, že ho zakopú na križovatke. Nemŕtvy zakladajú odbory, nezmysly tárajúci mágovia bojujú ( sme zlý! ) s obživlou kopou hnoja a inváziou nákupných vozíkov a bubák sa ukrýva za dverami ktoré si nosí so sebou po ulici... a zrodí sa krysí Smrť! Humoristicky to teda funguje a aj tá Smrťova existenciálna linka o spoznávaní života do toho pasuje, takže celkovo hodnotím výrazne pozitívne. Akurát to ústredné "zlo" je snáď až príliš abstraktné a koniec sentimentálny, ale to k tomu asi patrí tiež.... celý text

Nic pro hrdiny / Bernhard Dobyvatel 2004, Sam J. Lundwall

Bláznivá sci-fi groteska kde nešťastný vojačik Bernhard zbesilo kľučkuje medzi absurditami ťažkého kalibru a neustále pri tom nadáva. Najprv je vyslaný ako prieskumník na planétu ( bývalá zem ) kde nejakých 200 tisíc rokov vládne iba osamotený riadiaci počítač ktorý sa pasoval za boha a z protoplazmy stvoril haldu chujovín podľa rôznych kníh. Hrdina musí odolávať sexdroidom v megabordeli, oženiť sa so šialenou sestričkou na Drakulovom zámku, zožerie vajce vtáka Fénixa, stretáva boha hromu Tóra so smrdutým dychom, dementného Conana... atakďalejatakďalej... proste z jednej kraviny do druhej a ešte sa musí celý čas hádať so svojim robodruhom čo ho neustále buzeruje a púšťa na plné pecky reklamy na nejaké geniálne keksy a pivo. S takou kadenciou hustenia nezmyslov nemá nuda šancu, akurát začína byť Bernhard postupne trochu otravný, ako iba neustále narieka a zdrhá a nikdy sa nevybičuje aj k nejakým činom. V druhej časti je potom za svoju misiu odmenený pobytom na väzenskej planéte Plíživá Smrtka, šťastnou náhodou utečie na šialenú megaloď kde sa brodí odpadkami, zažíva migráciu nadržaných televízorov a teror nadržaných dôstojníkov ktorý už dlho nemali komu rozkazovať. Keď sa lietajúci mozog premení na herný automat, Bernhard poletuje priestorom pomedzi Verneovké lietajúce vtákoviny, a navštívi papundeklovú utópiu vedenú pošahaným vlkolakom začal som mať pocit že už naozaj strácam pôdu pod nohami, ale sranda to stále bola, takže načo sa sťažovať. Celkový dej nemá zmysel, ide iba o príval satirických scénok ktoré svoju úlohu plnia, takže to má odo mňa za štyri.... celý text

Pohyblivé obrázky 1996, Terry Pratchett

Pratchett tentoraz ryje do Hollywoodu a jeho pozlátkovej plochosti. A keďže sa to odohráva na Zemeploche, je aj tá satira dosť plochá. Alchymisti vynájdu film, niekto prihodí popcorn, postavia mestečko Holy Wood plné maľovaných priečelí, občas hádžu hlášky ako "keď to krváca, môžeme to zabiť" a hrdinka má halušky o tom ako stojí nad mriežkou a vzduch jej fúka pod sukňu. Väčšina z týchto narážok a citácií ma vôbec nebavila, snáď okrem vízií tajomného zlatého muža s mečom a rozhodne scéna s obrou ženou držiacou jačiacu opicu. Hrdina je na začiatku zaujímavo opísaný ako extrémny lenivec ktorý radšej poctivo posilňuje, lebo nosiť kilá naviac je príliš namáhavé, ale v zbytku knihy na tom nezáleží a je to v postate nímand. Viac zaujal cynický zázračný pes Gaspoda či trollské dvorenie tehlami po hlave. Samozrejme že nejaké tie vtipné scény a hlášky tam boli, ale celkovo to bolo proste také pozliepané čosi, čo nebolo ani dosť absurdné ( ako trebárs Pyramídy ), ani dostatočne dejovo prepracované a tak ostalo iba niekde visieť. Vypichol by som určite pasáž kde zbor mágov ide do kina, maskujúc sa pravými falošnými bradami a následne začnú z plátna vyliezať monštrá čo držia pokope iba silou vôle, to bolo konečne správne iskrivé. No a to je asi tak všetko čo by som k tomu povedal.... celý text

Dies irae 2014, Robert Fabian

Tak trochu ako na mori, raz hore a raz dole, takže nakoniec ostanem pri neutrálnych, alibistických troch hviezdičkách. Mariňáci vstúpili na planétu medzi dvoma slnkami a aj keď sa mi spôsob tohto prepojenia moc nepáči, tak pokiaľ sa drží schémy drsňáci vs šediváci v nehostinnom prostredí, stojí Fabian na pomerne istej pôde. Nič z čoho by som si nadšene cvrkol, ale pár výrazných momentov tam je, ako trebárs pikantne nechutné roztekávanie sa ( Burkov to dostane vtipne cynicky zožrať za svoje nesmrteľné faux pas v minulom diely ) alebo keď Dobs dostane rapeľ v "liahni". Keď však opäť vlezieme do sfér halucinogénneho metafyzična v sedemmíľovej bubline ktorá nekonečne dlho letí a letí a letí skrz desiatky strán a autor sa nemôže nabažiť rôznych zábleskov nekonečna v zelenej tme, kúdolov hubabuby z počiatkov vekov a nič neznamenajúcich výrazov typu "nesvetlo", tak stále tvrdím že toto mu sakra nejde. Supermocný neexistujúci emzáci vláčia úbohých hrdinov na koniec vesmíru aby ich postavili proti ultimátnemu zlu, proti ktorému sami sotva niečo zmohli, pretože sú to predsa Mariňáci s M veľkým ako Godzillina ľavá noha. Záver so zhmotnelým pažravým satanášom a Owenom vyťahujúcim si z brucha vlastné črevá to ešte celkom solídne nakopne a vzbudí zvedavosť, už len kvôli tomu že chcem vidieť (čítať ) ako z tohto Fabian vykorčuľuje, pretože ak to definitívne nepremení na kvantový sabat sfetovaných existencií z tretej dimenzie, mohlo by to byť aj naozaj zaujímavé.... celý text

Řetězová reakce 2018, František Kotleta (p)

Kotleta zrejme cítil akýsi pomyslený dlh voči svetu ktorý stvoril v spadovej trilógii a preto servíruje štvrtý diel. Štafetu po plukovníkovi preberá Alice, čo je v podstate Michálek s vagínou a to som dúfal že keď bude hrdinkou žena tak snáď nebude štvrtina celého textu o tom ako si pripaľuje ďalšie a ďalšie cigarety. Dej sa dá opísať jednou vetou ako hrdinovia vs hnusný otrokári a tradične je veľmi svižný, s dostatkom krvavej akcie a tentoraz pre zmenu lesbického sexu. Alice je drsná ako Yettiho zadnica, zavesená uprostred zimy nahá na palube lode nedostane ani sopeľ a v boji sa jej so zbraňou či nožom nevyrovná ani ten superrýchly kvázi arab. Všetko teda fičí v štandardnej Kotletovskej kvalite výživného akčného béčka, popis reálií postapo sveta stále zmáknutý, akurát hviezdička dole za to že celá historka nie je, snáď až na malú pasáž u nadržaných hare krišnov, ničím ozvláštnená. Zároveň autor takmer rezignoval na nejaké typické husté hláškovanie, čo je asi dobre keďže hrdinom už nie je mužský magor a taktiež kvitujem nízku kadenciu citoslovca "prásk". Boj za lepší svet je v závere snáď zase raz až príliš rýchly a šup-šup, ale prináša satisfakciu takže funguje.... celý text

Semper Fi 2009, Robert Fabian

Tu už je Fabian na môj vkus dosť mimo, nečakám nutne nonstop drviacu akciu, ale vziať mariňákov na príliš dlhý vesmírny LSD trip nebolo práve terno. Obligátny vojenský začiatok prešiel v stretnutie s apokalyptickou sektou a ich strašidelným Ježišom, čo bola jedna z dvoch najlepších scén v knihe. Následné preskúmavanie záhadného megaobjektu s nekonečnými bludiskami a portálmi začalo byť čochvíľa nudné a neskôr sa kniha definitívne rozplyzla na akúsi lingvistickú súťaž v popisovaní mystických halušiek o vesmíre, nebytí a cukrovej vate. Mariňáci zažívajú vesmírnu extázu, ale ja ako cynický čitateľ vidím iba bandu roztúžene achkajúcich drsňákov ako vajcia namäkko, prechádzajúcich sa po planine posiatej svietiacimi guľami. Nebyť medzi všetkým tým húlením živej hmly aj jednej akčnej scény s neviditeľným rebelujúcim superpredátorom, šiel by som s hodnotením asi ešte nižšie. Na záver autor opäť silno a tuho premýšľal, až vymyslel ako úplne zbytočne prepojiť tento príbeh s úplne iným a zároveň si otvoriť dvierka do ďalšieho dielu. No uvidíme, skôr sa bojím...... celý text

Perunova krev II. 2014, František Kotleta (p)

Tak teda dám aj tú piatu hviezdičku, nech nežerem. Hrdina by mal byť mŕtvy, ale nie je a aby sa vyhrabal z kanálu musí ošukať hadiu ženu, čo je aj na neho dosť silná malinovka. Dej je v kocke asi o tom že pán Fridrich chodí sem a tam, občas ho aj zabijú, ale on sa furt vráti, kláti a rozširuje zoznam pohanských bohov a sadistických jašterích mutantov ktorým odrezáva hlavy kúzelným žabikláčom. Jeho starý parťáci v druhom diely nedostávajú moc priestoru, čo vynahradzuje nová posila v podobe divožienky čo na tie odrezané hlavy kadí. Top scéna bolo stretnutie s bratom Petrom alias nezvestným Perunom, bavilo ma ako ten prorocký moment Kotleta zábavne sprznil sprostotou a cynizmom. Finálna bitka po tom všetkom možno prekvapivo krátka, ale funkčná. Záverom snáď len dve poznámky. Za prvé, hrdina behom deja toľko fajčí, že ak nie nepriatelia, tak ho mala skoliť rakovina a za druhé, Kotleta opäť hojne využíva svoje najobľúbenejšie citoslovce "prásk".... celý text

Perunova krev I. 2013, František Kotleta (p)

Tu mi Kotleta asi najviac pripomínal Kulhánka, nahláškovaný magor, alias hrdina je pri kšefte s ukrajinskou mafiou prizabitý bandou nadľudských indivíduí, zdrhá z nemocnice a skúša zistiť čo sa to vlastne sakra stalo. Za parťákov do akcie si vezme militantného vozíčkara, 130 kilovú ryšavú snajperku a extra silu mu dodáva súloženie s bohyňou Chors. Jeho nepriatelia sú totiž celý zbor starých slovanských bohov, víl, démonov a podobnej čvargy, ktorý zároveň idú jeden po druhom v boji o moc. Dej nie je nijako objavný, ide len o to nahustiť tam čo najviac urputnej akcie, idiotských hlášok a čvachtavého sexu, ktorý mal tentoraz dokonca aj zmysel, za čo Františkovi asi zatlieskam. Výsledkom je vysoko zábavný brak čo utečie ako netopier z pekla so strelou v zadnici... ako povedal klasik.... celý text

Třetí měsíc 1997, Wolfgang Hohlbein

Tak sme došli do "finále". Ľudia odolávajú útokom drsných samovražedných cudzincov a do toho sa ešte odnikiaľ vracia trpaslík Gurk, ktorý podľa svojho nedobrého zvyku nikdy nepovie čo vlastne o tom všetkom vie, za čo by som ho už vážne sám zahlušil. Každopádne okrem zúfalého strieľania hrdinovia začnú odhaľovať odkiaľ vietor fúka a naplánujú podvratnú "mierovú misiu". Posledné dejstvo v akomsi živom šrotovisku v štýle hviezdy smrti a plnom žravých améb, alias drvičov odpadkov, je riadne napínavé a v tom najvypätejšom už-už... okamihu to samozrejme skončí, čo je mimoriadne frustrujúce, lebo ďalšie pokračovanie proste nie je ani po 20 rokoch. Paskuda jedna nemčúrska!... celý text

Přepadení Skytownu 1997, Wolfgang Hohlbein

Takže tento diel sa odohráva 8 rokov po "víťazstve" nad galaktickou inváziou Moronov. To prvé čo musím spomenúť je spôsob akým sa autor zbavil ( alebo skôr zabil ) problému s hordami zhúlených vesmírnych hare krišnov Jaredov... proste vraj z neznámeho dôvodu proste zdochli, všetci a naraz! Tlieskam Hohlbeinovi za vynaliezavosť ( a myslím to sakra ironicky ) a hodil by som po ňom aj Nobelovou cenou za literatúru keby bola poriadne masívna a kovová. Odhliadnuc od tejto nepríjemnosti je však tento diel inak vlastne parádny. Po úvodných nepríjemnostiach s plošticami, politikmi a rozpočtom na bezpečnosť, nový tajomný a brutálny nepriatelia s neznámymi úmyslami prepadnú orbitálnu stanicu a Charity, Skudder a Hartmann s nimi zvedú strhujúci stíhačkový vesmírny súboj plný laserov, rakiet a atómových granátov. A Gurk v závere WTF...! Ďalší diel tak opäť nevyhnutný.... celý text

Odvrácená strana Měsíce 1997, Wolfgang Hohlbein

Nakoniec je to za tri, pretože finále protimoronskej lunárnej misie nebolo až na scénu kde to Charity ( trvá 50 strán než sa vôbec ukáže na scéne ) napikuje roztrieskanou loďou do portálu s výkrikom "banzááái", príliš pamätihodné. Veľa otázok, málo priestoru a tak rýchlo pár odpovedí že čo sú v aspoň v hrubom obryse temný páni Moronov a kam to zasa mutuje megaman Kyl. Ale čo presne bol Gurk som asi nepochopil. Nad tým by som mávol rukou, čo mi vadí viac, že zabitie kápo obludy Shaita akože spasí svet, pritom je zem až po okraj plná infekčných mentálov Jaredov s nevyspytateľnými zámermi ( veď zákerne premenili aj Stonea s Arnoldovskou hláškou "klamali sme" ) a táto paranoidná linka ťahajúca sa posledných pár dielov je proste hrubo a nezdvorilo neukončená. Ako béčková akcia to stále funguje, iba som naprdnutý Hohlbeinovou nedbalosťou... a že vraj sú Nemci precízny! každopádne musím ešte spomenúť "postavu" papuľnatého počítača, ten ma bavil.... celý text

Hvězdné inferno 1997, Wolfgang Hohlbein

Napriek názvu nie je tento diel nijak epický ani infernálny, skôr akési ticho pred búrkou ktorá snáď vypukne v ďalšom diely. Charity s kolegami letia v starej pixli na mesiac a zažívajú vesmírne bitky ktoré autor popisuje pohľadom cez radar, kde sledujeme rôznofarebné body a čiary predstavujúce lode a vypálené strely, čo nie je dvakrát úžasné. Na mesiaci potom hrdinovia pochodujú chodbami, likvidujú automatické kanóny a to je v podstate všetko. Ono to nie je zas také zlé a možno tomu do istej miery aj krivdím, ale jediné dve zaujímavejšie veci tu boli vtipný ( retrospektívne ) súboj s čistiacim automatom a "stretnutie" Charity s jej blbým exmanželom. Kauza všeobecnej paranoje sa taktiež moc neposunie, takže toho budú musieť v ďalšom diely stihnúť veľa. Tentoraz teda iba za tri.... celý text

Válka s pavouky 1997, Wolfgang Hohlbein

Keď exploduje časovaná čierna diera, narušená realita sa krúti ako Trump na háčiku a pokiaľ sa z toho človek nezblázni, tak sa aspoň povracia. Po surrealistickom únikovom nášupe sa rieši čo ďalej s uniknutým Shaitom, výlevkou v časopriestore ktorá hrozí vycucnúť planétu a Hartmann uvidí naživo Danteho peklo aj s duchmi zo Skubiho Dú. Hlavne ale Charity prežíva akútne stavy paranoje keď netuší o čo galaktohipisákom Jaredom vlastne ide a za každým rohom vidí nekalé úmysly. To ma na tom bavilo najviac, takže napriek tomu že tento diel bol vcelku pokľudnejší, udržuje nervózne napätie čo by sa dalo laserom rezať.... celý text

Peklo z ohně a ledu 1997, Wolfgang Hohlbein

Tentoraz to Charity dotiahla až na päť hviezdičiek, lebo Peklo z Ohňa a Ľadu frčí na naozaj výrazných prvkoch. Cesta do New Yorku skrz zónu mrazu na Moronskom megachrobákovi alias chodiacej oceliarni ( páči sa mi ako si autor vymyslí nejakú prehnanú hovadinu a potom si to obháji tým že nechá aj hrdinov krútiť hlavami že ako môže tá emzácka absurdnosť fungovať ), do toho pasáže s podivným týpkom žijúcim v podivnej zakuklenej kolónii na hmyzáckej vesmírnej stanici a ten záverečný multiplikačný schizo masaker to úplne dorazil. Toto už bolo poriadne prepálene husté a tak neváham.... celý text

Černá pevnost 1997, Wolfgang Hohlbein

Kratší diel ságy, fungujúci ako taká spojka či výplň priestoru, čo ale nemyslím vôbec v zlom. Dej je rodelený do dvoch rovín, v jednej tomu šéfuje Hartmann chystajúci sa vziať útokom čiernu pevnosť za pomoci konvertovaných hmyzákov/jaredov a v tej druhej sa Charity so svojou bandou špacíruje chodbami a povrchom orbitálnej stanice snažiac sa dostať do úkrytu potomkov astronautov žijúcich od konca civilizácie v lietajúcej rakve. Finálová mela potom končí v tom najfatálnejšom absurdnom okamihu, takže ...... celý text

Spící armáda 1997, Wolfgang Hohlbein

Charity aj s perepúťou unikajú z Paríža a sú s takou vervou bombardovaný atómovými granátmi že nikto nechápe čo presne Moronov tak rozpálilo. Autor skromne presúva dej do Nemecka, kde funguje posledná riadne vybavená vojenská základňa s tankami, helikopotvorami a spiacimi zálohami. Okrem toho je tam okolo ešte plno divných vymletých existencií zvaných hovnožrúti alebo Jaredi, starajúcich sa o mravenčiu kráľovnú zahniezdenú v kostole. Je to vlastne ako vždy, hrdinovia okrem zbesilého úteku pred emzákmi, krysami a jednou amorfnou obludou musia taktiež presviedčať ďalších nájdených ľudských "kolegov" o svojich úmysloch, čo už nevyhnutne začína pôsobiť trochu kolovrátkovo, ale našťastie je tu pár zásadných zvratov, takže ani tento diel nie je iba výplň.... celý text

V ruinách Paříže 1996, Wolfgang Hohlbein

V rámci zmeny prostredia sa dej presúva transmitérom hmoty do Paríža obrasteného mimozemskou burinou. Francúzi sú naštvaný, lebo miesto lahôdkových žiab a slimákov majú teraz akurát zmutované krysy a emzáckych mravcov vegetujúcich v bahne. Charity a spol. si v meste lásky užívajú trocha tradične vražednej romantiky, zatiaľ čo zmätený megaman Kyl objavuje kto vlastne je a zradcovský Guvernér Stone zas ( nie príliš prekvapivo ) odhaľuje že je to s ním trochu komplikovanejšie. Okrem štandardnej akcie a pár nových čriepkov informácií ( ktoré však stále príliš odpovedí neposkytujú ) by som vypichol existenciálny rozhovor Charity s Gurkom, ktorý opäť podčiarkuje vesmírnu bezvýchodnosť celého snaženia. Ale karavána ide ďalej...... celý text