hyperion
přečtené 530
História a mýtus: Avarský útok na Konštantínopol roku 626 v legendách
2010,
Martin Hurbanič
Skvelý úvod do témy, ktorú neskôr autor detailne spracoval vo svojom "opus magnum" - Konstantinopol 626. V tomto spise ide zatiaľ o náčrt problematiky, s vybratými kľúčovými aspektmi odkazujúce na avarské obliehanie Konštantinopolu. Autor postavil svoju štúdiu na odkrývaní mýtického či skôr mýtizujúceho pozadia tzv. "zázračnej ochrany/obrany" Konštantinopolu, a skrze dôkladnú pramennú analýzu nám ponúka pohľad na historický kontext a špecifiká späté s vnímaním danej doby (predovšetkým kultový a magický aspekt obrazu Bohorodičky pri obrane Konštantinopolu).... celý text
Za princípom slasti
2005,
Sigmund Freud
Freudov pozdný spis, ktorý je neprávom opomínaný, a v ktorom do značnej miery rediguje svoju koncepciu sexuálneho pudu (pocit slasti) ako kľúčového činiteľa ľudskej (pato)psychológie. Freud nachádza "za princípom slasti" staršiu/archaickejšiu vrstvu a síce "pud k smrti". Ten je podľa autora "prvotným hýbateľom" a pocit slasti sa objavuje až následne vo (psycho)fylogenéze. V skratke a zjednodušene povedané: všetko živé nevedomo netúži(lo) primárne paradoxne po živote, naopak tiahne k prvotnému a to anorganickému stavu - k obnoveniu skoršieho stavu - k nebytiu. Freud vo svojej slávnej pasáži doslova vraví: "Ak smieme prijať bez výnimky platiacu skutočnosť, že všetko živé z vnútorných dôvodov umiera, vracia sa do anorganického stavu, potom môžeme iba povedať: Cieľom celého života je smrť, a smerom späť do minulosti: Neživé tu bolo skôr ako živé". Thanatos (pud smrti) a Eros (sexuálny pud) tak tvoria dva nezávislé a súčasne komplementárne pudové princípy ľudského bytia. Príslušný text nie je vôbec jednoduchý a vyžaduje si značnú pozornosť i znalosť Freudovej teórie; samotný Freud sa vo svojom texte pohybuje skôr v hypotetickej rovine, v náznakoch, prechádza od svojských psychologických konštrukcií k ešte svojskejším fyziologickým "paralelám", v snahe poukázať na materiálny základ "pudu k smrti". Čítané v českom preklade od Kopala, Pechara; slovenský preklad mi prišiel omnoho ťažšie "stráviteľný".... celý text
Nietzscheho výrok "Bůh je mrtev"
2020,
Martin Heidegger
Rozsahovo krátka, ale obsahovo nesmierne hutná štúdia (predovšetkým) o bytí a hodnote nihilizmu v kontexte metafyziky bytia, videné špecifickou Heideggerovskou ontologickou optikou. Nietzsche slúži v tejto práci Heideggerovi skôr na (re)prezentovanie svojich "das Sein myšlienok" - a tak práca sčasti môže poslúžiť aj ako istý (hoci vôbec nie ľahký) úvod do Heideggerovskej filozofie. Je otázne, do akej miery by Nietzsche akceptoval Heideggerove analýzy či koncepty; občas som mal dojem, že Heidegger chcel vidieť u Nietzscheho viac seba, ako jeho samotného.... celý text
