Ľudevit
komentáře u částí děl
Táto poviedka je spísaná len preto, aby autor mohol napchať na zopár strán svoj odmietavý a rasistický postoj voči imigrantom. V iných poviedkach(The Terrible Old Man) mi nevadí Lovecraftov odmietavý postoj, pretože slúži príbehu a nejakej zápletke. Ale tu sú len strany plné rasizmu, kde je jedine trocha zaujímavý záver.
Námet tohto príbehu využíval Poe často, ale opäť skvelá gradácia určila kvalitu poviedky, kedy sa ani na sekundu čitateľ nenudí a je stále v napätí. Autor svojím typickým opisom približuje čitateľovi pocity protagonistu a odhaľuje duševnú chorobu hlavnej postavy, čím opäť vytvoril nezabudnuteľný charakter.
Poe vie ako gradovať príbeh, ktorý chce rozpovedať. Niekoľko strán venuje príbehom o tom, ako boli ešte živí ľudia nevedomosťou pochovaní a následne prejde na opis choroby protagonistu a jeho emócií, ktoré súvisia so strachom predčasného pohrebu. V čase autorovho žitia bol celkom rozšírený strach z pochovania zaživa a Poe to využil na výbornú. Toto je dokonca jedna z Poeho poviedok, ktoré obsahujú happy end, čo po prečítaní depresívnych gotických poviedok od tohto majstra hororu bolo celkom nezvyčajné.
Metzengerstein ničím nezaujme a jedinou jeho výhodou ostáva, že každou stranou sa stáva príbeh aspoň trocha zaujímavým, ale nie je natoľko pozoruhodný, aby ste sa zaujímali o protagonistu. Čo je škoda, pretože Poe aj v slabších poviedkach vedel vytvoriť nezabudnuteľného protagonistu(napr. William Wilson).
V tlači vyšla táto poviedka bez označenia, že ide o fikciu, a tak ju viacero vtedajších periodík prebralo a považovalo za skutočnú správu, čo hádam najlepšie dokazuje autorovo skvelé opisovanie smrti a mesmerizmu.
Poviedku som prečítal vyše 2 roky dozadu a dodnes si pamätám hlavné atribúty, pre ktoré som si túto poviedku zamiloval - mrazivá atmosféra, alkoholizmus a zvrátenosť. Tieto motívy Poe neskôr rozvíjal i v poviedke Diablik zvrátenosti, ktorá tiež patrí medzi moje obľúbené.
Poe prihlásil poviedku do súťaže, kde jednohlasne porota rozhodla a Poe si odviezol prvú cenu - 50 dolárov, čo vtedy bol polmesačný plat tesára. Protagonista píše rukopis na neznámej lodi, ktorý potom vloží do fľaše. Edgar opäť nesklamal a predložil mrazivú atmosféru, ktorá je hlavným plusom poviedky. Niektorí kritici veria, že sa jedná o satiru klasických morských príbehov vtedajšej doby, čo by vysvetľovalo mätúci záver, kedy je protagonista schopný písať rukopis aj na pokraji smrti, ale pre mňa sa príbeh na konci rozpadá, pretože, ak sa malo jednať o satiru, tak ju záver rukopisu nezvláda, pretože celá poviedka je koncipovaná ako horor s vážnym tónom, kde, jednoducho, koniec príbehu nesedí.
Jedna z tých poviedok, ktorá úvodom pokuľháva, ale každou prečítanou stranou graduje do neopakovateľného zážitku. Len škoda, že o postave Skokana sa čitateľ nedozvie viac.
Typický príklad Poeho skvelej poviedky, ktorá stratila svoju dokonalosť na základe času. Tento príbeh bol, nepochybne, úžasným v dobe, v ktorej žil autor, ale dnes poznáme túto myšlienku z mnohých kníh, filmov a dokonca aj z piesni a práve preto čitateľ uhádne záver poviedky približne v štvrtine príbehu.
Táto poviedka je ukážkou toho, prečo zbožňujem Poea. Autor si opäť čitateľa získa pod kontrolu svojim úžasným opisom a ponúka kvalitnú poviedku, a to len na štyroch stranách(Čierny kocúr, 2013, SnowMouse).
Poe briliante začína poviedku písať ako esej a uvádza teóriu "diablika zvrátenosti", ktorá objasňuje iracionálne a ilegálne činy protagonistu. Sprvu sa jedná o obhajovanie menej vážnych a stále ešte legálnych činov(napr. prokrastinácie) a neskôr Poe elegantným písaním s jednoduchým dejom prejde na obhajovanie vraždy. Vďaka skvelej gradácií som po pár stránkach podľahol autorovmu písaniu. Životopisci Poea vyzdvihujú paralelu medzi touto poviedkou a autorovými činmi v reálnom živote a to je hlavný dôvod, prečo má toto filozofovanie takú moc - je založené na skutočnom živote a zachytáva myšlienky každodenného človeka až po myšlienky vraha.
Po prečítaní poviedky mi búšenie srdca v hrudi spôsobilo zvýšené pumpovanie krvi v žilách pod väčším tlakom než zvyčajne. Svoje spravil fakt, že som poviedku čítal v nočných hodinách v priestornej obývačke opusteného rodinného domu, kde bárskedy niečo "buchlo" alebo "zašuchotalo". Jediným mojím spoločníkom bola priateľka vedľa mňa, ktorá si čítala svoju knihu a ktorú som nevnímal, pretože ma Pád domu Usherovcov "pohltil". Pokiaľ neberiem v úvahu subjektívne prostredie, tak môžem napísať len toto: Bravo, Edgar!
Predvídateľná, ale napriek tomu splnila všetko, čo kvalitná poviedka má spĺňať - budila môj záujem o príbeh, je napínavá a jednoduchými hororovými scenériami si získala určitý druh charizmy aj napriek tomu, že sa Lovercraft stava s dešpektom k prisťahovalcom akéhokoľvek druhu(Lovercraft bol nepopierateľný rasista, ako dokumentujú mená troch lupičov, ktorí sa pokúsili na malom meste okradnúť záhadného starého námorníka, o ktorom sa v meste povráva, že je blázon a že skrýva veľké bohatstvo).
Násilie, napätie, originálny dej a sympatické postavy, u ktorých chápete ich činy a slová. Autor si dáva na čas, aby rozvil postavy správnym, charizmatickým smerom, pretože práve ich charaktery sú hlavným koreňom poviedky a aj, keď som dej poviedky poznal už z komiksu od Ciaramelly, tak ma dokázal Hill zaujať natoľko, že som čítal bez prestávky so zatajeným dychom.
A to dokážu len skvelí spisovatelia kvalitnými literárnymi dielami.