SalParadise komentáře u knih

V mojom okolí, ale aj v spoločnosti všeobecne vzrastá akési divné iracionálne chovanie. Pre človeka bombardovaného miliónmi vzruchov každodennej reality, od momentu kedy otvorí oči, až kým ich únavou nezavrie, musí byť racionálna realita trestuhodná nuda. Alebo neznesiteľné trápenie. Alebo niečo iné. Tu prichádzajú do úvahy dve možnosti; uvedomiť si, že realita je tá najbláznivejšia fantázia, aká môže existovať (neexistovať nemôže). Už len to pomyslenie - žijeme na planéte, ktorá sa rúti rýchlosťou 107 000 kilometrov za hodinu okolo žeravej gule v ktorej každú sekundu vybuchnú milióny jadrových bômb už niekoľko miliónov rokov, a ešte niekoľko miliónov rokov vybuchovať budú. To celé sa deje len tak mimochodom na kraji nekonečne temného vesmíru, a nikto ani nevie prečo. Druhou možnosťou je vytvoriť si svoj vlastný svet, utópiu, presvedčenie, fantazmagóriu, náboženstvo, úprimnú vieru, ideológiu. A keďže treba ísť s dobou (teda do roku 1939) - politické náboženstvo sa núka, ako jedna z možností. Tu sa dostávam k svojej myšlienke. Podľa Voegelina, majú moderné ideológie podobnú štruktúru, ako tradičné teistické náboženstva, len s vymenenou symbolikou a obsahom. Jedinec sa stáva súčiastkou stroja, ktorému je podriadený a tomu je zas podriadené jeho myslenie a konanie. Človek uverí akémusi "mýtu" a je z toho ako na drogách. Na druhej strane, ak je stroj dobre namazaný, tak to môže slušne fungovať. Nevydarená ideológia však môže napáchať nesmierne zlo, akého sme boli svedkami v minulosti a akého sme svedkami aj dnes. Kde sa teda berie to dnešné vzrastajúce iracionálne chovanie v spoločnosti, ktoré veľakrát zanecháva hlbokú bolestivú stopu nepochopenia v zmýšľaní iného jedinca toho istého druhu? Jedna z mnohých príčin môže byť tá, že človek síce neverí politikom ani politike, no jeho viera v ideológiu/vnútro-svetské spoločenstvo je iracionálna, pretože viera je iracionálna. Medzi náboženskou a ideologickou vojnou niet rozdielu. Ideologickú škriepku v krčme pri pive nevyhrá žiadna strana pretože logické argumenty sú v tomto boji slepými nábojmi. To sú však už iba subjektívne interpretácie, ktoré mi pomohli artikulovať vágne myšlienky, a tie sa nemusia stotožňovať s odkazom knihy. Je to samozrejme omnoho komplexnejšia téma, takže koho to zaujíma, rozhodne odporúčam prečítať. Koho zaujíma viac politika ako náboženstvo, upozorňujem, že sa Voegelin v prvej polovici venoval skôr rozboru štruktúr náboženstva než politológii. V druhej polovici však už výstižne vysvetľuje svoju teóriu fungovania politických náboženstiev.

1 03.03.2023

Pamätám si, ako som prvý krát čítal prorockú knihu s príznačným názvom Prorok. Pamätám si, že ma oslovila hĺbka jej posolstva. Odvtedy som už zopár podobných prečítal a uvedomil si, že ide v podstate o takú prorockú disciplínu, ktorá sa kníše nad roklinou neskonalého pátosu a klišé. Niektorí autori do tej rokliny samozrejme priamo zhučali. Pri knihe Mythra Invictus som si uvedomil, že tú disciplínu mám vlastne rád. Jej posolstvo spája. Či už ste priaznivec mysticizmu, Buddhových 4 právd, antickej prírodnej filozofie, Ježišovho učenia, Nietzscheho nadčloveka alebo moderných prírodných vied a ešte určite mnoho ďalšieho - každý si tam nájde kúsok svojej pravdy. Skoro každý. Všetko je to poetický poprepájané do nadčasových myšlienok. Hlavne. Kto sa rozhodne napísať ucelené dielo o údele človeka je automaticky tak trochu prorok. Skutočný prorok nemusí byť iba jeden.

18.01.2022

Krásna kniha. Odporúčam pre celú populáciu Zeme.

1 06.01.2022

Uprimna výpoveď o prirodzenej plytkosti ľudskej povahy. Jediný rozdiel medzi dneškom a dobou spred 2000 rokmi je ten, že dnes by nikto nevydal tak “nemorálnu” knihu. Čo ma ale prekvapilo je, že taká tá romantická nemodernosť bola moderná snáď v každej dobe: “Nikto už nevie skutočnú báseň si ctiť”

1 11.09.2021

(SPOILER) Kniha, síce napísaná príjemným poetickým jazykom, no Maxwell sa musí v hrobe obracať. Viem si predstaviť, že pre človeka, ktorý rád upratuje to bola strhujúca jazda. Nudný príbeh o obsesii v poriadku s prvoplánovou myšlienkou, že entropia sa dá zvrátiť upratovaním. Príbeh sa nevyvinul ani neposunul nikam. Pomedzi upratovanie bolo vyrieknutých zopár filozofických myšlienok, ale hlbšie sme sa nedostali. Tak komplexný jav, ktorý určil hranice ľudského poznania sme zredukovali na utieranie prachu. Dnes som chcel povysávať, ale neurobím tak.

24.08.2021

Po tejto knihe som siahol úplnou náhodou, keď som sa ponáhľal na vlak a z poličky - z oddelenia neprečítaných kníh pokrytých prachom - som vytiahol niečo, čoho názov som ani nevedel prečítať. Nečakal som, že ma táto kniha tak pohltí do svojho naivného archaického sveta. Neskôr som sa dozvedel, že autor získal Nobelovú cenu a myslím, že zaslúžene. Postavy, príbeh, opisy prírody oscilovali na hrane sladkého pátosu a strohou jednoduchosťou obyčajných ľudí na vidieku. Cely čas sa ale udržal na hrane neprehnanosti a to ma držalo dokonca v napätí aj keď tomu sám nemôžem uveriť. Na postavy z knihy som si spomenul aj deň/dva po prečítaní ako na niekoho koho som naozaj spoznal. Zvláštne. Mám šťastie, že sa mi do rúk dostala práve táto kniha. Najmä v tejto bezútešnej dobe.

3 24.10.2020

Napísať túto knihu chcelo riadnu dávku trpezlivosti a cieľavedomosti. Obrovské množstvo tvrdení a historických faktov založených na prameňoch, ktoré síce nemožno overiť ale ani vyvrátiť ich pravdivosť, a teda sú určite vysoko pravdepodobne pravdivé. Autori akoby chceli ohúriť množstvom “faktov” a dať čitateľovi pocit, že ak je tam toho toľko, snáď
to bude aj pravda. Nejde teda ani o romantickú mystifikácia ale ani o hodnoverný výskum. Výsledkom je síce kontroverzná a atraktívna no nedokázateľná hypotéza na takmer 400 stranách, kde asi polovica vyšla nazmar.

30.04.2020

Ide o naozaj obohacujúcu knihu po formálnej aj obsahovej stránke. Reč, napriek tomu, že sa zaoberá najzákladnejšími existenčnými otázkami je civilná, uvoľnená. Príbeh je originálny, srdečný, bodrý, zo všedného života plný nevšedných javov. Oceňujem ako autor formu knihy odkázal na jej obsah tým, že proces písania knihy je akousi filozofickou tézou o bytí a nebytí. Nehovoriac o tom, že ide o skutočne relevantný súhrn dejín filozofie. Vskutku chytré.

9 15.03.2020