Naias komentáře u knih
Netvrdím, že kniha nemá svoj pôvab, ale keď autorka povedala A, mala povedať aj B. No veľa javov z úvodu zostalo bez vysvetlenia. Mala som dojem, že z knihy chýba stred, koniec mi akosi neladil so začiatkom.
Súkromná mamutia organizácia rozsievajúca spravodlivosť, duchaprítomný hrdina bez bázne a hany, večne unikajúca kráska tajomná ako hrad v Karpatoch a diabolsky dômyselní zločinci bez svedomia, zato s cynickým úškrnom na perách. Všetko je tak šestákovo dramatické, až je to smiešne. A koniec tomu nasadil korunu. No, aspoň to má spád.
Geniálny šialenec! Neohrozený detektív! Lúpež! Vražda! Únos! Tisíc slonov!
Zoznámte sa s Veľkým Hanaudom! Je mimoriadne inteligentný, všímavý a uštipačný. Okrem toho je aj riadne namyslený a na raňajky si rád vypije čokoládu (koho mi to len pripomína?). Ani ten najrafinovanejší páchateľ nemá šancu, Hanaudovi nič neujde. Jeho watson je patrične natvrdlý, inšpektor trúsi veľavýznamné nič neobjasňujúce poznámky, dej sa príslušne zamotáva, napätie stúpa... aby sa nakoniec ukázalo, že všetko je inak. Pre milovníkov detektívok krížovkárskej školy znamená táto knižka veľmi príjemné čítanie. Posledná tretina sa síce nesie v duchu gotických románov, ktoré dnes už namiesto zimomriavok hrôzy vyvolávajú pobavený úsmev, ale veď humor je korením života. Rada sa pokochám aj krásou jazyka, ktorý vo mne umocňuje dojem atmosféry minulých čias. „Nemohu čekati!“ „Nikdo nemůže říci, že je bezpečen.“ „To jste se musil mýliti.“ „Jest ještě slába.“ „Kdo měl hlídati jeho dvéře?“ Paráda.
Prelestná slovenčina. Šaľbiar, palota, poviť, babicuľa, skántriť, úfnosť, zadrmcovať, včaššie, temnica, dokatovaný, popremŕvať, vartár, hyd, mátoha... Lahôdka.
Pohodová knižka, hoci trošku útla, preletela som ju veľmi rýchlo. Jedna z tých, pri ktorých sa človek na chvíľu vráti do detstva a prežíva dobrodružstvá. Ako malá som ju mala celkom rada, ale zistila som, že si ju vôbec nepamätám, preto som si ju prečítala znovu. A teraz ma už ako dospelú najviac zaujala skutočnosť, že za socíku si človek mohol v Prahe kúpiť dennodenne dve kilá banánov. A to ani neboli Vianoce!
Straka a slávik
Kradla straka... Bezočivo,
hodná svojho mena.
Kradne, berie, ani sa len
pritom nečervená!
„Či ty nemáš kúska hanby?!“
slávik sa jej pýta.
„Akoby nie?!“ riekne straka.
„Počkaj, až ma chytia!“
Dosť ma zaujalo, ako sa Gusev ihneď po prílete na Mars dal plniť si vrecká zlatom, či už to bol šperk nájdený na kostre Marťana, alebo veci zo zlata vymieňané so žijúcimi domorodcami napríklad za pozostatok ceruzky. A keď vyslovil obavu, aby tamojší vojaci, strážiaci ich raketu, im ju nevykradli, začali sa mi v mysli vynárať asociácie, ktoré sa mi nepodarilo zahnať...