MrNoisy
komentáře u knih
Píseň krve
Anthony Ryan
Po trilógii Stín krkavce som siahol hneď po prečítaní ságy o Zaklínačovi, takže som mal vysoké nároky na kvalitnú fantasy. Zároveň som po tak výbornom a komplexnom zážitku chcel niečo "jednoduchšie" a dielo Anthonyho Ryana mi z anotácii prišlo, aj napriek výborným ohlasom, ako klasická (možno dokonca generická) fantasy. Veľmi som sa mýlil.
Autor si síce vypožičiava veľa prvkov od iných fantasy spisovateľov, ale na tom nie je nič zlé, pretože ich využíva naozaj dokonale a nebojí sa ich obohatiť o vlastné nápady. Svet ktorý Anthony Ryan vytvoril mi skvelo zahral na strunu, pretože mi pripomínal obdobie reformácie v Európe a napríklad Štvrtý rád sa náramne podobal inkvizícii. V prvej knihe zo série je nám svet predstavený do dostatočnej hĺbky aby sme pochopili jeho pravidlá a históriu, ale zároveň zostáva dosť hmlistých miest, ktoré nám budú odkryté neskôr v ďalších dieloch. Príbeh je vyrozprávaný retrospektívne odo dňa kedy je hlavný hrdina Vélin Al Sorna prijatý do kláštora bojovníkov proti nepriateľom viery až po "súčasnosť" v ktorej sa Vélin o svoj životný príbeh delí s kronikárom. V priebehu rokov tak sledujeme Vélinov výcvik, odhaľovanie minulosti jeho rodičov, naväzovanie vzťahov s kráľovskou rodinou, ale hlavne rozvoj a zmeny jeho sprvu neoblomného postavenia k viere. Vélin sa môže zdať ako príliš dokonalý a neomylný, nie je to však chyba vykreslenia postavy, pretože je obdarovaný akýmsi vnútorným hlasom, ktorý ho chráni pred nebezpečím a dovoľuje mu "vidieť" do duší ostatných ľudí.
Síce som hľadal niečo "jednoduchšie", ale namiesto toho sa mi dostalo ďalšieho skvelého a komplexného príbehu zasadeného do uveriteľného sveta, ktorý sa nebojí odbočiť z predpokladaného vývoja, nie preto aby zaplnil hluché miesta (ktorých je minimum vďaka celkovej dynamike románu), ale pretože tieto zmeny majú svoje opodstatnenie na základe rozhodnutí a činov postáv ktoré sledujeme, ale aj tých ktoré nám sú skryté. Vrelo odporúčam.
