Jolkipalki komentáře u knih

Uau. Knihu som dostal pred Vianocami netušiac vôbec čo ma čaká. Šok, hrôza a happyendy, na ktoré sa okamžite útočí a zase happy konce. Vidly v hlave, sekera v chrbte, tridsiati bijú troch a polícia sa prizerá... Žijem na Východe Slovenska a netušil som vôbec čo sa tu v okolí deje. Rodičia odpúšťajú vrahom svojich detí, dokonca jeden hrdina šiel odprosiť vraha svojej ženy, bábätka a otca, že vraj o nich zle hovoril preklínal a len Boh môže súdiť... Počul som už o týchto ľuďoch, ale neveril som... Zmŕtvychvstanie, rezanie sadry na zlomenine, zázračné uzdravenia - podľa fotiek sú to reálny ľudia...

Beriem knihu keď je mi najťažšie - je to môj vyťahovák z depresii. Prežil som niečo podobné v Rusku v osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov - ekonomická depresia, inflácia a more alkoholu. Nebol som funebrák, ale Ludvík mi bol najbližší priateľ a bez humoru by som hádam taktiež to Rusko neprežil... Uau. A keď zase dočítaš, tak sa ti chce žiť naplno... napriek všetkému čo sa ti okolo teba deje.

Vojna a jej utrpenie cez slzy smiechu. Jedna z najlepších kníh, aké som v živote prečítala. Nezmyselnosť vojny sa hádam výstižnejšie nedala vykresliť.

Uau - je mi ťažké vôbec niečo pridať k tomuto. Je mi veľmi ľúto, že sa dostávam na koniec knihy a už dlhšie to odkladám, ale nakoniec sa budem musieť s Mikaelom rozlúčiť... nenávidel som jeho ženu a Mikaelovu naivitu.