Ivan53 komentáře u knih

Anglosaská agresia sa prejavila tým, že v roku 1938 sa Anglosasi dohodli s Hitlerom na zničení Československa. Ruská kultúra sa prejavila tým, že v roku 1939 sa Rusi dohodli s Hitlerom na zničení Poľska. Snažil som sa, ale toto sa nedá dočítať. Čítal som komunistu Husáka, ľudáka Macha, západného Churchilla... všetko sa dá čítať, ak to má hlavu a pätu. Ale tento Martirosian, ako píše samo vydavateľstvo „vyštudoval medzinárodné právo, pôsobil ako spolupracovník zahraničnej rozviedky KGB ZSSR - dlhoročný operatívny dôstojník, absolvoval viaceré zahraničné služobné misie.“ Vyberá si čo sa mu hodí, nehodiace sa skutočnosti abože prekrúti, abo úplne vynechá. Des a hrôza, vážení.

A pozornejší čitateľ si môže všimnúť, že na obálke knihy je všetko napísané veľkým písmom, s výnimkou jedného písmena v slove KULTúRA. Nejde o neúmyselnú chybu grafika. Vydavateľstvo má totiž blízko k Vladimírovi Laubertovi a jeho ruskému védizmu, v ktorom sa slovo kultúra vykladá ako KULT u RA, teda uctievanie svetla , keďže staroegyptský boh Ra predstavoval Slnko (o prepojení Tordenu a Lauberta hovorí sám zakladateľ vydavateľstva v rozhovore pre časopis Reconquista, č. 35).

Kniha okrem príšerného prekladu prináša údaje, s ktorými sme sa v prvom diele tohto svojského knižného radu nestretli: a treba povedať, že údaje ešte scestnejšie a odtrhnutejšie od zdravého rozumu. Samozrejmosťou je, pravda, 0 odkazov na pramene: všetky citované diela sú (s výnimkou pár prekrútených starovekých) ruského pôvodu, prevažne z 90. rokov 20. storočia. Zaujímavosťou je, že sa v knihe píše o tom, ako dejiny píšu víťazi, a treba nahliadnuť i do kníh tých porazených: prečo potom spisovateľ lipne na veľkoruskom pojatí bieloruských a ukrajinských dejín, ktorý sa s menšími zmenami objavuje v Ruskej ríši, ZSSR i v súčasnom Rusku? Des a hrôza, škoda papiera.

Veľmi zaujímavo zameraný zborník. Česky písanej spisby s týmto námetom je nemálo, no (pochopiteľne) venuje sa predovšetkým Čechám a Morave, s občasným spomenutím Slovenskej krajiny či Podkarpatskej Rusi (dobové názvy). Vďaka tomuto zborníku má čitateľ možnosť oboznámiť sa s udalosťami zlomového roku 1938 zo zorného uhla (predovšetkým) slovenských bádateľov. Napr. sa dozvedáme, že po pristúpení na Mníchov nastal čiastočný rozklad brannej moci, v ktorej začala panovať hrubá nekázeň (medzi Slovákmi i Rusínmi) a obranyschopnosť republiky sa tak naďalej prudko znižovala. To i vysvetľuje, prečo v roku 1939 nestačila proti Maďarom branná moc, a hlásilo sa preto zhruba 20 000 dobrovoľníkov (https://www.databazeknih.cz/knihy/mala-vojna-v-marci-1939-a-jej-miesto-v-pamati-naroda-333674). Či už je čitateľ stúpencom alebo odporcom autonomistického hnutia (pre ktoré bol tento rok zlomovým), príspevky v knihe mu padnú na úžitok.

1 26.08.2022

Nezohnateľná kniha českého odborníka (ktorého meno sa číta nemecky Jón, nie anglicky Džon) na dejiny prvej Československej republiky. Jestvovanie Československa a nedotknuteľnosť jeho hraníc bola závislá od spojencov, a preto práve im a ich postojom voči ČSR je venovaná celá táto údajmi hutne nabytá kniha. Z knihy nesrší niekdajší socialistický slovník, no pôvodca sa i tak nebojí nazvať veci pravými menami. Napr. politiku Poľska na konci 30. rokov hodnotí ako „bezcharakternú, zradnú, zaslepenú a neprezieravú“ (s. 142). ZSSR vystupoval otvorene ako spojenec Československa až do jeho zániku. No ako vyzerala sovietska politika v stredoeurópskom priestore v dobe medzi zánikom ČSR a vpádom nemeckých divízií do ZSSR, to takisto načrtne táto kniha aby tak ukázala, že v prípade vyhlasovanej ochoty ZSSR Československu v roku 1938 pomôcť nešlo o úprimnú snahu pomôcť slabšiemu či slovanskému štátu, ale výhradne o sledovanie vlastných záujmov...

1 26.08.2022

Hoci ťažisko môjho záujmu leží inde, najväčšmi ma zaujal príspevok Kataríny Mikulovej pod názvom Mužský odev v 14. – 15. storočí v Uhorsku. Ja nerozoznám na freske knieža Sama od kráľa Ladislava pomaly, a pôvodkyňa opisuje šatstvo rôznych Uhrov v takých podrobnostiach, že sa rozum zastavuje. Ja vidím iba machuľu, a ona presne opisuje, o aký druh odevu ide. Nádhera, klobúk dolu. Druhý príspevok by som bol býval prehliadol, keďže sa nenachádzal v časti história: Identita Slovenov Veľkej Moravy a jej význam pri utváraní a upevňovaní národného povedomia moderného slovenského národa. Je to druhýkrát, čo čítam o tom, že stredoveké jať sa má čítať ako naše ä. A to ma teší. Halaj spomína aj medzinárodnou vedeckou obcou uznaný runový nápis stredovekých Slovenov, nájdený kúsok od našich súčasných hraníc. Opäť sa mi potvrdilo, že zapálení mladí študenti píšu zaujímavejšie, ako platení profesori.

Nehodnotil som, netrúfam si. Na jednej strane nie zlý pokus o napodobnenie spisovateľa Terry Deary (knižný rad Hrôzostrašná história), čo naozaj môže byť vodné pre žiakov, no na strane druhej (na môj vkus) dosť nepekne písané o Slovanoch celkovo, aj o tých (Slovenoch) na našom území. Pritom nie celkom v súlade s tým, ako Slovanov vykresľujú dobové pramene arabské, byzantské, franské, saské či tie staroslovienske. Neviem neviem, veru...