Žena, ktorá čakala
Andrei Makine (p)
https://www.databazeknih.cz/img/books/32_/328199/bmid_zena-ktora-cakala-vpf-328199.jpg
4
14
5
„Pretože ten, kto má prísť, príde. Inak by láska bola len narýchlo vypitým pohárom vody.“ V malej dedinke pri Bielom mori, na severe Sovietskeho zväzu, Vera aj po tridsiatich rokoch ešte stále čaká na muža, ktorého miluje a ktorý v roku 1945 odišiel na front. Rozprávač tohto príbehu, mladý, dvadsaťšesťročný spisovateľ, na jeseň roku 1975 príde z Leningradu do vzdialenej oblasti Archangeľska s úlohou napísať reportáž o miestnych zvykoch a tradíciách; reportáž, ktorú chce obrátiť na antisovietsku satiru. Po týždňoch strávených na severe sa mu však čoraz ťažšie pozerá so sarkazmom na z veľkej časti opustené a chudobné dediny. Navyše ho čoraz viac priťahuje Vera, jej tajomstvo a nežná krása. Prostredníctvom lyricky opísanej krásy Archangeľskej oblasti Andrei Makine rozpráva večný príbeh o ľudskom srdci a jeho schopnosti vášnivo a nesebecky milovať a zbabelo zrádzať.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2016 , InaqueOriginální název:
La femme qui attendait , 2004
více info...
Přidat komentář
Popravde, neviem. Knihu som mal zvládnutú cca. za 3 večery, čítala sa ľahko, no nič hlbšie okrem tej ľahkosti samotneho čítania vo mne nezanechala. Teda ta by som bol bez nej, dalo by sa povedať.
viacvrstevnatý román písaný pekným poetickým jazykom. obžaloba osudu, ľudskosti, politických zemetrasení... to všetko sugestívne zasadené do prostredia ruského vidieka.
Dostala ma! Pomalé čítanie, vedomé premieľanie v hlave - ako keď someliér ochutnáva víno.
Krásne som ju strávila - chutná a výživná. Časť som prečítala cestou na lazy a časť pri nocovaní v lese pod hviezdami. Nádherná a duchaplná.
.....pretože ten kto má prísť príde. Inak by láska bola len narýchlo vypitým pohárom vody.
Čítanie tejto knihy bolo balzamom na dušu, autor vie krásne skladať slová až je ľúto túto útlu knihu prečítať rýchlo. Takže som ju čítala pomaly a oplatilo sa už pre ten krásny príbeh o silnej žene a jej čakaní....ruská duša bude pre mňa asi navždy nepochopiteľná a fascinujúca zároveň.
Autorovy další knížky
| 2002 |  Francouzský testament |
| 2005 |  Za času řeky lásky |
| 2009 | Rekviem za Východ |
| 2016 | Žena, ktorá čakala |
| 2001 | Spoveď padlého zástavníka |
Kniha Žena, ktorá čakala je v
| Přečtených | 15x |
| Čtenářské výzvě | 1x |
| Doporučených | 1x |
| Knihotéce | 4x |
| Chystám se číst | 13x |
| Chci si koupit | 2x |
Krásna lyrická kniha, pri čítaní som mala pocit, že čítam viac kníh v jednom. Jednak sme tam mali kritické nazeranie na politický režim v ZSSR, ako desiatky rokov ovplyvnili ľudí v 70.rokoch, v ktorej sa kniha odohráva. Autor krátko popisuje umelecké kruhy, ktoré šli proti hlavnému režimu a sám sa ironicky vysmieva z pokusu tých ľudí sa odlíšiť a odčleniť. Krásne to navodzuje na atmosfére počas návštevy amerického novinára, pred ktorým všetci vehementne predstierajú, že sú väčšími disentmi, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Oni, Rusi, sa snažia pôsobiť západniarsky, ale je im to málo platné, pretože to, s čím by oni mohli vyrukovať pred Američanom, už všetko na západe poznajú. Oni mu môžu opisovať krásy Volgy, ale Američan má NY, Londýn, Paríž, všetky veľké kolosy.
V knihe nájdeme aj autorovu cestu do Archangeľska na sever, neďaleko Bieleho mora. Tam skúma zvyky a obyčaje najstarších obyvateľov. Respektíve obyvateliek, pretože síce píšeme knihu v 70.rokoch, ale záasahy vojny tam doteraz pretrvávajú. Čím? Starých mužov tam nájdete málo, buď sa z vojny pred 30 rokmi nevrátili, alebo boli zmrzačení, upili sa k smrti, v horšom prípade sa zabili. Takže, preto tie staré ženy. V knihe nájdete náznaky ničivosti vojny, ktorá aj po desiatkach rokov zasahuje do života v malej dedine. Medzi týmito ženami spoznáva Veru, starnúcu pani vo veku jeho matky. Vera už 30 rokov čaká na svojho milého, ktorý odišiel v posledných dňoch vojny na front a doteraz sa nevrátil. Autor o nej premýšľa sleduje, konštruuje okolo nej vlastný príbeh, ktorý nemá ničím podložený. O to väčšie je následne jeho prekvapenie, keď ju postupne spoznáva a ona sa mu zdôveruje s čriepkami zo svojho života. A nie, nie je to úplne tak, ako si ju autor ako modlu či idol vysnil. Vera je postavou vzdoru, životnej slobody a nezdolnosti ducha.
Atmosféra v knihe bola nádherne predstavená. Mala som pocit, že vzduch okolo hmlistého jazera tiež cítim a že vôňa vlhkého lístia stúpa aj k môjmu nosu.