Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý, Dejiny

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Prof. D. Rapant vo svojom dnes už klasickom diele Sedliacke povstanie na východnom Slovensku v roku 1831 (vydané v troch dieloch: prvý diel venovaný histórii, druhý a tretí diel venovaný dokumentom) prezentuje jednak príčiny, priebeh a dôsledky cholerového povstania v roku 1831 na východe Slovenska, a jednak zhodnotenie a význam tejto historickej udalosti v dejinách Slovenska z hľadiska vtedajšej historiografie. Napriek dobe vydania, zostáva toto Rapantovo dielo dodnes neprekonanou analýzou historických a sociálnych pomerov, ktoré viedli k vypuknutiu, priebehu a celkového dopadu sedliackeho cholerového povstania na východnom Slovensku v roku 1831....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/34_/348454/sedliacke-povstanie-na-vychodnom-sl-fWP-348454.jpg 41
Nahrávám...

Komentáře (1)

Kniha Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý, Dejiny

hyperion
24.07.2017

Prvá časť Rapantovho trojzväzkového diela o sedliackom povstaní na východe Slovenska je príkladom autorovej minucióznej historicko-kritickej analýzy písomných prameňov prvej polovice 19. storočia (o tom explicitne svedčí druhý a tretí zväzok venovaný výlučne výpisu použitej bibliografie). Dielo sa preto vyznačuje akademickým rámcovaním, čo možno sčasti odradí čitateľa nezasväteného do predkladanej problematiky. Ten, kto však hľadá erudovaný zdroj k danej téme, alebo ho vo všeobecnosti zaujíma regionálna (východoslovenská) história slovákov v 19. storočí, by nemal obísť toto dielo. Sedliacke povstanie roku 1831, niekedy nazývané aj "cholerovým" - keďže spúšťačom vzbury sedliakov boli proticholerové opatrenia vo východoslovenských obciach, ktoré si sedliaci mylne interpretovali ako travičské zo strany šľachty - podľa Rapanta nemalo ako svoju hlavnú príčinu epidémiu cholery (ktorá vypukla v danom roku), ale príčiny videl v širšom a hlbšom sociálnom kontexte, predovšetkým v neúnosných a neriešených sociálno-mocenských pomeroch vládnucich medzi sedliakmi a šľachtou v celom (a špecificky v hornom) Uhorsku. Povstanie (trvajúce niekoľko augustových dní) si vyžiadalo 24 obetí zo strany zemských pánov a duchovenstva; v pomere k celkovým škodám a rozsudkom (štatariálnych) súdov, ktoré odsúdili a popravili 119 sedliakov, sa už v tej dobe ozývali kritiky ako neprimerane kruté a naviac uchovávajúce v sedliakoch pocit nespravodlivosti a nenávisti k vrchnosti.
--- Opis priebehu povstania, obzvlášť zbesilé výčiny sedliakov voči svojim zemepánom mali v určitých okamihoch priam hororový nádych. Osobitým príkladom je Rapantov opis (s. 116) beštiálneho správania sedliakov v obci Merník (Zemplín) voči osadenstvu domu tamojšieho zemského pána Jozefa Szulyovszkého: "Ešte väčšiu krutosť prejavuje Pavol Metľár, 22-ročný z Jastrabia, ktorý vychovávateľku Szulyovszkých, zrazenú na zem úderom Juraja Baloga (Čaklov), bije po bokoch hlavicovou palicou a proti 16-ročnej dcére Szulyovszkého priam zúri. Nielen že ju nemilosrdne mláti palicou, ale keď dievča, ktoré sa márne vrhá pred nám na kolená, zrazil k zemi, vidiac, že ešte žije, vráža jej končitý koniec palice do pohlavia takou silou, že palica vychodí jej bokom. Pomáha mi pritom (19-ročný) Ján Capko (Trada), ktorý nadvihuje dievčaťu nohu a sám jej strká do tela svoju pipku. Potom vyťahuje svoj nôž a odrezuje jej jednu prsko. Nato vidiac, že ešte vždy prejavuje známky života, vyťahuje z nej palicu a mláti ju dokiaľ, kým nevypúšťa dušu." ---
PS: K priebehu povstania v obci Merník možno záujemcom taktiež odporučiť dramatizovanú poviedku "Hlovík medzi vzbúreným ľudom" od Jonáša Záborského (1870).