Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý, Dejiny
Daniel Rapant
https://www.databazeknih.cz/img/books/34_/348454/bmid_sedliacke-povstanie-na-vychodnom-sl-fWP-348454.jpg
4
1
1
Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831 série
1. díl >
Prof. D. Rapant vo svojom dnes už klasickom diele Sedliacke povstanie na východnom Slovensku v roku 1831 (vydané v troch dieloch: prvý diel venovaný histórii, druhý a tretí diel venovaný dokumentom) prezentuje jednak príčiny, priebeh a dôsledky cholerového povstania v roku 1831 na východe Slovenska, a jednak zhodnotenie a význam tejto historickej udalosti v dejinách Slovenska z hľadiska vtedajšej historiografie. Napriek dobe vydania, zostáva toto Rapantovo dielo dodnes neprekonanou analýzou historických a sociálnych pomerov, ktoré viedli k vypuknutiu, priebehu a celkového dopadu sedliackeho cholerového povstania na východnom Slovensku v roku 1831.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
Uhry rolnická povstání nevolnictví východní Slovensko cholera
Autorovy další knížky
| 1953 |  Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý, Dejiny |
| 1950 |  Tatrín: Osudy a zápasy |
| 1930 | Maďarónstvo Bernolákovo |
| 1937 | Slovenské povstanie roku 1848-49 I.: Slovenská jar 1 |
| 1927 | K počiatkom maďarizácie I |
Kniha Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý, Dejiny je v
| Přečtených | 2x |
| Chystám se číst | 1x |
| Chci si koupit | 1x |
Prvá časť Rapantovho trojzväzkového diela o sedliackom povstaní na východe Slovenska je príkladom autorovej minucióznej historicko-kritickej analýzy písomných prameňov prvej polovice 19. storočia (o tom explicitne svedčí druhý a tretí zväzok venovaný výlučne výpisu použitej bibliografie). Dielo sa preto vyznačuje akademickým rámcovaním, čo možno sčasti odradí čitateľa nezasväteného do predkladanej problematiky. Ten, kto však hľadá erudovaný zdroj k danej téme, alebo ho vo všeobecnosti zaujíma regionálna (východoslovenská) história slovákov v 19. storočí, by nemal obísť toto dielo. Sedliacke povstanie roku 1831, niekedy nazývané aj "cholerovým" - keďže spúšťačom vzbury sedliakov boli proticholerové opatrenia vo východoslovenských obciach, ktoré si sedliaci mylne interpretovali ako travičské zo strany šľachty - podľa Rapanta nemalo ako svoju hlavnú príčinu epidémiu cholery (ktorá vypukla v danom roku), ale príčiny videl v širšom a hlbšom sociálnom kontexte, predovšetkým v neúnosných a neriešených sociálno-mocenských pomeroch vládnucich medzi sedliakmi a šľachtou v celom (a špecificky v hornom) Uhorsku. Povstanie (trvajúce niekoľko augustových dní) si vyžiadalo 24 obetí zo strany zemských pánov a duchovenstva; v pomere k celkovým škodám a rozsudkom (štatariálnych) súdov, ktoré odsúdili a popravili 119 sedliakov, sa už v tej dobe ozývali kritiky ako neprimerane kruté a naviac uchovávajúce v sedliakoch pocit nespravodlivosti a nenávisti k vrchnosti.
--- Opis priebehu povstania, obzvlášť zbesilé výčiny sedliakov voči svojim zemepánom, mali v určitých okamihoch priam hororový nádych. Osobitým príkladom je Rapantov opis (s. 116) beštiálneho správania sedliakov v obci Merník (Zemplín) voči osadenstvu domu tamojšieho zemského pána Jozefa Szulyovszkého.
PS: K priebehu povstania v obci Merník možno záujemcom taktiež odporučiť dramatizovanú poviedku "Hlovík medzi vzbúreným ľudom" od Jonáša Záborského (1870).