Reportáž psaná na obrátce – svět viděný z protiproudu

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Svět je v nevídaném pohybu. Petr Hájek, spisovatel a publicista, bývalý vicekancléř prezidenta Klause, po odchodu z Hradu založil a čtvrtým rokem rediguje webový časopis Protiproud. Čtenáři oblíbený a politickým i mediálním establishmentem nenáviděný. Na základě dvanácti „prorockých“ textů z minulého roku se autor vrací k tomu, co se měsíc za měsícem odehrávalo. Analyzuje příčiny ostrého zvratu, k němuž ve světě po Brexitu a s Donaldem Trumpem dochází, kam se politika v roce 2017 vydá a jaké to pro nás může mít důsledky. Pro desetitisíce čtenářů Protiproudu, ale i všechny ostatní – čtenáře jeho úspěšných knih – jde o „průvodce riskantním světem“, doplněným vtipnými kolážemi Ondřeje Höppnera. Stručný „kapesní kompas“ roku 2017, který měsíc za měsícem vede každého, komu nejsou dnešní děje lhostejné, od minulosti do blízké dramatické budoucnost....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/33_/330823/big_reportaz-psana-na-obratce-svet-vide-b98-330823.jpg 1.76
Nahrávám...

Komentáře (2)

Kniha Reportáž psaná na obrátce – svět viděný z protiproudu

jprst
16. dubnaodpad!

Z mého pohledu zbytečná kniha, spíše jen autorova exhibice, která za přečtení nestála.

Garik
17.08.2020

Majúc ešte stále v pamäti skúsenosť s knihou pána Hájka ’Smrt ve věži‘, predsa som si kúpil ’Reportáž...‘ vydanú nedlho po nej a plnú textov písaných súbežne s ňou. Som normálny?

Grafická úprava, použitý font, absencia akejkoľvek redakčnej úpravy a k tomu ešte zmätenosť textov – to všetko, spolu aj zvlášť, podstatným spôsobom sťažuje čítanie.

K samotným krátkym textom – akoby každý jeden z nich bol vychrlený v akomsi horúčkovitom stave. Ich ledabolá štylistika, ktorej rozhodne nepomáhajú ani násilne pôsobiace pokusy o iróniu a sarkazmus (Hájek skrátka nie je Kuras a už vôbec nie Ouředník), má na svedomí, že nevyznievajú práve zrozumiteľne. Sú to iba také kratučké a trochu chaotické komentáre (vtedy) aktuálneho diania, ale samotná pointa (či skôr ich zamýšľaná „prorockosť“?) akosi uniká, obsah je zabúdaný prevažne ešte v procese čítania, nieto aby ešte dochádzalo k nejakému dodatočnému spracovaniu a analýze. A aj dojmy (okrem znechutenia) prchajú rýchlejšie, ako čínska napodobenina značkového parfému. Viem, chcelo by to možno iba viac sústredenia a pozornejšie čítanie, aby bolo úžasné autorovo posolstvo pochopené. Ibaže čo už? Nech pán Hájek prepáči, ale – aká úcta autora k čitateľovi, taká úcta čitateľa k autorovi.
Navyše – autorove konšpiračné vnímanie sveta ma tiež nijako nenadchýna (už na prvých stránkach nezabúda pripomenúť, že udalosti z 11. septembra 2001 považuje za podvod).

Dnešok – t.j. po troch rokoch od vydania „proroctiev“ a po uplynutí dvoch rokov od roku 2017, ku ktorému sa vzťahovali – už snáď poskytuje dostatočný odstup pre hodnotenie týchto textov.

Jeden bod jednak za autorovu bezpochyby nezištnú snahu a jednak za to, že takáto kniha (možno trochu paradoxne) môže jej čitateľovi pomáhať cibriť si kritické myslenie. A za sprostredkovanie tej možnosti normálne uvažujúcemu jedincovi aspoň letmo sa zoznámiť s duševnými pochodmi (a stavmi?) kovaného konšpiračného teoretika. Bez chuti a schopnosti využiť tento skrytý potenciál odporúčam radšej sa tejto knihe vyhnúť širokým oblúkom.