Rebrík do kurína

13.07.2023

Nalákal ma názov knihy. Známe heslo :Život je ako rebrík do kurína, krátky a celý osratý." mi evokovalo humorný pohľad na vlastnú existenciu nejakej knižnej postavy a jej číro vlastný spôsob boja so všetkým tým hov.. aj rebríkom samotným.
Sklamanie. Stránky plné plytkého oznamovacieho textu (na päť stránok asi tri vety priamej reči), čoby deja, popisujúceho najčastejšie kupovanie "úžasných" ženských outfitov. Hlavná hrdinka s charakterom ešte plytším - dcérenka úžasného ocinka, zlátiaceho cestu peniazmi aj vplyvom. Akonáhle spravil chybu, bol odvrhnutý pes.
Dobre, vravela som si, takto chcela autorka vykresliť, tam ma chcela ako čitateľku mať a ku koncu to príde .... ale už okolo stej strany mi bolo jasné, že aj keď je román ako žáner označený pre ženy, autorka deja, textu a štýlu nepredpokladá, že v krajine by mohli ženy mať aj mozog. Možno, keby ako začiatočníčka mala u vydavateľa k dispozícii o pár stránok viac ako dvesto, odrazilo by sa to aspoň na pútavosti písania, keď už nie na kvalite.
Úryvok: V práci sa mi darilo. Sedela som v kancelárii s Janou, čerstvou štyridsiatničkou. Vo firme robila už dlhšie a ja som vystriedala jej kolegyňu, ktorá odišla do dôchodku. Ešte som tú paniu stihla spoznať, kým som zaujala jej miesto. Veľmi milá žena, na prvý pohľad oddaná firme. Robila tam už celé roky a pri pomyslení na to, že u už nikto nebude volať do práce, sa jej tlačili slzy do očí. Jej dcéra bola na materskej už piaty rok a veľmi už zasa chcela ísť do práce. Doma jej vraj mäkol mozog. Nemala však kde nechávať malú a tak sa moja predchodkyňa obetovala a rozhodla sa, že rolu marketingovej riaditeľky vymení za rolu starostlivej babičky, aby dala možnosť realizovať sa mladším. Svojej dcére a neplánovane aj mne. Rýchlo som sa v práci zabehla, mojou úlohou bolo oslovovať firmy na prípadnú spoluprácu a prezentovať skvelé služby môjho zamestnávateľa v médiách i v tlači. Zároveň som pôsobila ako hovorkyňa, práca bola pestrá, občas aj hektická, ale neprekážalo mi to, bola to pre mňa výzva a príjemný adrenalín. Často som bola v kontakte s vedením a so všetkými dôležitými ľuďmi a neraz som vyrážala na rôzne výstavy a pracovné stretnutia mimo nášho sídla. Nemala som nijakého priameho nadriadeného, ktorý by mi ustavične dýchal na krk, svoju činnosť som hlásila priebežne prostredníctvom mailu a viac-menej som fungovala ako samostatná jednotka. Nový džob sa mi pozdával ešte viac, keď som okrem ročnej zmluvy podpísala aj platový dekrét. Okrem sympatickej mesačnej sumičky informoval aj o trinástom plate a štedrých prémiách. Bohatá zahraničná firma si chcela šikovných ľudí udržať a tak na nich nešetrila. Môj ocko sa poznal priamo s generálnym, a keď ma odporúčal na voľnú stoličku, vedel, ako ho presvedčiť, že ja rozhodne k tým šikovným patrím. )
A takéto bezodstavcové prierezy zamestnaní hlavnej hrdinky treba (okrem iného) "zmlsnúť" aj dve.
Osobne za jediné pozitívum tejto knihy považujem klasickú stužtičkovú záložku, aké sa do kníh pri tlači vkladali kedysi.
Napriek tomu, iným čitateľkám sa môže táto kniha do vkusu aj trafiť.