Knihy, ktoré zhltli môjho otca
Afonso Cruz
https://www.databazeknih.cz/img/books/44_/443122/bmid_knihy-ktore-zhltli-m-jho-otca-y8j-443122.png
4
16
6
Čudesný a magický príbeh Vivalda Bonfima. Už ste sa niekedy tak veľmi ponorili do knihy, že ste sa v nej úplne stratili? Presne to sa stalo Vivaldovi Bonfimovi. Keď jeho syn Elias oslávi dvanáste narodeniny, dostane kľúč od podkrovia, v ktorom sa nachádza kompletná knižnica jeho otca. Elias sa prechádza (a občas beží) známymi dielami svetovej literatúry, stretáva sa s pánom Hydom, skamaráti sa s Edwardom Prendickom a vydá sa na misiu za Raskoľnikovom, len aby našiel svojho otca, o ktorom si celé detstvo myslel, že zomrel na infarkt. Zároveň nám poodhalí, ako sa vyvíjajú životy týchto kultových postáv aj po oficiálnom konci knihy. Neodolateľná pozvánka na magickú cestu po svetových klasických dielach od Stevensona až po Dostojevského plná svojských a čudesných postáv. Pocta čítaniu, ktoré patrí k tým najúžasnejším dobrodružstvám. Knižnica je bludisko. Nie je to prvý raz, čo som sa v nejakej stratil. To máme s otcom spoločné. Myslím, že presne toto sa mu stalo. Stratil sa medzi písmenami, dielami, stratil sa medzi všetkými tými príbehmi, ktoré mu prebývali v hlave. Pretože naše telo tvoria príbehy, nie DNA a genetický kód, nie mäso a kosti a koža a mozog. Príbehy.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2020 , Portugalský inštitútOriginální název:
Os Livros Que Devoraram o Meu Pai , 2010
více info...
Přidat komentář
Dobre sa to číta, len človek čaká viacej literárnych postáv. Pointa ide trochu zbytočne na city, ale dalo sa to aj viacej prehnať.
Prijemne, pre mna azda trocha skolometske, nevadi, mladsi citatel oceni istotne viac, najma rychlost, akou knizka presvisti jeho rukami.
Pomerne neznáme dielko mi daroval otec na konci môjho 8. ročníka na základnej škole. Na začiatku leta som si ju zobral do skautského tábora, kde som ju za 2 dni prečítal. Tak nastal môj prvý kontakt s portugalskou literatúrou.
Dozvedel som sa taktiež aj o Portugalskom inštitúte, ktorý túto knihu vydal. Učím sa portugalčinu a spoznávanie kultúr portugalsky hovoriacich krajín aj po literárnej stránke určite netreba vynechať. Ide o prvú knižku od Alfonsa Cruza, ktorú som prečítal. Páčilo sa mi veľké množstvo zaujímavých a zamyslenia hodných myšlienok. Tie sú zakomponované v jednoduchom, no veľmi pútavom príbehu. Niekedy som sa mierne v deji strácal avšak jednotlivé charaktery postáv a ich vlastnosti to značne vykompenzovali. Interakcia "knižného príbehu" s "tým reálnym" nádherne ukazuje jedinečný koncept, akým je dielo napísané.
Povedal by som, že Knihy, ktoré zhltli môjho otca obsahujú veľa úvah a myšlienok na "malom" poli - 103 strán. Dielo ma inšpirovalo k dalším knihám a celkovému, novému vnímaniu sveta. Pekným doplnením je aj rozhovor s autorom a oboznámenie sa s tvorcami na konci knižky. Epilóg príbeh nádherne ukončil.
"Pretože naše telo tvoria príbehy, nie DNA a genetický kód, nie mäso a kosti a koža a mozog. Príbehy."
Veľmi milá knižka od veľkého sympaťáka Alfonsa Cruza, ktorého som mala tú česť vidieť naživo v Prahe na Svete kníh, rozpráva predovšetkým o láske ku knihám a čítaniu. Autor v rozhovore v závere knihy dodáva, že dúfa, že tento román privedie čitateľov k ďalším knihám a autorom. V mojom prípade to tak nepochybne bude, pretože mnohé knihy v ňom spomenuté mám už dávnom na čítacom zozname na čele so Stromovým barónom od Itala Calvina. Napriek tomu, že je určená mladším čitateľom, nesklame ani tých ostrieľanejších.
"Život často nemá žiadne pochopenie pre naše záľuby. No môj otec si aj tak brával knihy (knihy, samé knihy!) na daňový úrad a potajme si čítal vždy, keď mohol. Nie je to práve prístup, ktorý možno kvitovať, ale bolo to silnejšie ako on. Môj otec nadovšetko miloval literatúru. Pod vzormi B, tlačivami na zmenu činnosti a ďalšími papiermi so vznešenými názvami skrýval vždy nejakú knihu, ktorú si potajme čítal, a predstieral, že pracuje."
"...dobrá kniha by mala mať viac než len jednu vrstvu kože, mala by mať niekoľko poschodí. Prízemie literatúre nestačí. S tým si vystačia v stavebníctve, prízemie vyhovuje niekomu, kto nemá rád schody, pomôže tomu, kto po nich nedokáže vyjsť, ale literatúra potrebuje poschodia naskladané jedno na druhom. Schody a schodiská, písmená nad nimi, písmená pod nimi."
Mne sa kniha páčila. Treba povedať, že je určená deťom a mládeži. Pripomenula mi, ako som aj ja u babky na povale hľadala a čítala knihy.
Štítky knihy
Autorovy další knížky
| 2015 |  Kokoschkova loutka |
| 2018 |  Květiny |
| 2020 | Knihy, ktoré zhltli môjho otca |
| 2015 | Maliar pod kuchynským drezom |
| 2023 | Princíp Anny Kareninovej |
Kniha Knihy, ktoré zhltli môjho otca je v
| Přečtených | 17x |
| Čtenářské výzvě | 3x |
| Knihotéce | 4x |
| Chystám se číst | 4x |
| Chci si koupit | 3x |
Pri výbere tejto knihy ma najprv zaujal názov, potom konotácia vzadu, o čom to bude, nuž som si ju vybral. Dielko je to útle, krátke, dá sa v pohode zvládnuť na jedno posedenie. Lenže vzápätí som zistil, že ma to necháva akýmsi chladným, nepodarilo sa mi to deja nejako extra hlbšie preniknúť, skrátka asi nie som ideálna cieľová skupina pre tento druh literatúry. Alebo som na ňu už pristarý. Očakával som niečo iné. Aspoň to nebolo dlhé, takže táto kniha vo mne nezanechala hlbší dojem, ale nič proti nej, chyba bude možno vo mne.