Karol Plicka básnik obrazu

Mnohotvárne dielo národného umelca prof. Karola Plicku — folkloristické, filmové a fotografické — patrí do širokého spoločenského povedomia Nesie pečať výraznej osobnosti, má vysoké estetické hodnoty, pritom je vskutku ľudové a nachádza si cestu k srdciam všetkých. Ako také patrí k základnému fondu slovenskej a českej kultúry. I napriek tomu okrem príležitostných článkov, spravidla pri okrúhlych výročiach tvorcu, alebo recenzií vítajúcich nové diela, nejestvuje celkový pohľad na rozsiahlu Plickovu tvorbu, ktorý by analyzoval umelcov osobnostný rukopis, poukázal na jeho estetické hodnoty a dejinné súvislosti. Monografia Karol Plicka — básnik obrazu sa síce sústreďuje iba na Plickovo fotografické a filmové dielo, no zároveň ho vidí aj v súvislostiach okolitej tvorby a začleňuje ho do domácich i medzinárodných relácií vývoja fotografie, filmu a umenia vôbec. Publikácia je prínosom nielen svojou témou, ale aj spôsobom spracovania. Súbežnosť dvoch plánov — autorského textu a Plickových spomienok, vyznaní, komentárov - vytvára jej vonkajškovú plasticitu a súčasne prehlbuje i jej vnútornú obsahovosť. V súlade s textom aj bohatá obrazová zložka knihy má dva plány. Jeden je prierezom Plickovej výtvarnej fotografie, druhý ukazuje v pracovných a osobných snímkach proces autorovej tvorby, dokumentuje udalosti. Na tomto tvorivom prístupe sa pred čitateľom odvíja odborná analýza Plickovho diela, pričom zároveň je vždy prítomný aj tvorca sám, ktorého spomienky a vyznania dávajú nahliadnuť do intímneho zákutia jeho tvorby, odkrývajú jeho názorový a pocitový svet. V tvorivej symbióze s autorským textom pomáhajú tak čitateľovi preniknúť k podstate tohto nadovšetko osobnostného diela a vidieť ho v širších umenovedných súvislostiach. Zázemie každej monografie je poznačené aj osobným vzťahom autora k zvolenej téme. Autor tejto publikácie — Martin Slivka, filmový režisér a pedagóg Vysokej školy múzických umení v Bratislave, patrí k popredným žiakom prof. Plicku a vo svojej praktickej filmovej činnosti je jedným z pokračovateľov jeho diela. Kniha je výsledkom ich tridsaťročného osobného kontaktu, pracovných stykov, priateľských vzťahov a predovšetkým autorovho úprimného záujmu i dôverného poznania diela prof. Plicku. Tieto poznatky a osobné kontakty mu dovolili preniknúť hlboko pod povrch vecí a v dialógu žiaka so svojim učiteľom obohatiť publikáciu o cenný súbor spomienok, úvah i odpovedí aj na také otázky, ktoré môže položiť iba blízky priateľ. Okrem osobných predpokladov prispieva k hodnote knihy aj odborná erudícia autora, ktorý po skončení Filmovej fakulty AMU v Prahe absolvoval ešte etnografiu a folkloristiku na Karlovej univerzite a svoje umenovedné štúdiá zavŕšil hodnosťou kandidáta vied o umení. Plickovo dielo, vyžadujúce si komplexný filmologický, etnografický a umenovedný pohľad, našlo teda pre túto náročnú prácu naozaj odborne pripraveného autora, ktorý svoju úlohu ponímal ako morálnu povinnosť. Výsledok nie je adoratívnym obdivom žiaka k svojmu učiteľovi, ale odborným vyhodnotením kultúrneho dedičstva z pozície našej súčasnej umenovedy. Z knihy vyžaruje úprimný záujem o dôkladnú analýzu bohatej Plickovej tvorby a láska k spracovanej téme. Dôverná znalosť umelcovho diela, skúsenosti filmára, poznatky filmológa, pohľad etnografa a napokon syntéza umenovedca sa stali predpokladom vzniku priekopníckej práce, ktorá zapĺňa dávno pociťovanú medzeru. Je cenným prínosom k dejinám slovenskej fotografie a filmu.... celý text