Duchovnosť bez falošných tónov

04.04.2018

Autor nás vedie k lepšiemu chápaniu toho, ako prežívať našu vieru, prečo je také dôležité jej rozumové poznanie a ako v nej duchovne rásť. Zároveň upozorňuje na mnohé úskalia, s ktorými sa na našej ceste musíme potýkať.
Určené najmä ľuďom, ktorí prežívajú svoj život vo viere sami, mimo spoločenstva, alebo iba v malých charizmatických spoločenstvách a ktorí nerozumejú tomu, prečo by sa mali opierať aj o Cirkev. Brožúrka by mohla byť prínosnou aj pre všetkých tých, ktorí síce túžia po nejakom duchovnom živote, ale majú problém s akceptovaním autority a Desatoro vnímajú iba ako systém príkazov a zákazov; pre všetkých, čo chcú Ježiša, ale odmietajú Krista. Nevynecháva ani veriacich, síce žijúcich v spoločenstve, účastných sviatostí a života farnosti, no vnímajúcich vieru a úkony s ňou spojené formálne.
V neposlednom rade môže jej prečítanie byť k osohu aj skalným ateistom, ktorí dokážu byť tak suverénni vo svojom presvedčení, že oni predsa tomu náboženstvu tak rozumejú a toľko o ňom vedia (veď sa s ním stretli v detstve, súdružka im v škole povedala, na výške ich osvietilo, a dokonca videli Bibliu!) a preto ho chápu ako prostriedok moci, ktorý si vyžaduje zaslepenosť, až tuposť podriadenej masy, a že viera nemôže mať so zdravým rozumom nič spoločné. Je to iba nejakých 40 strán textu a s trochou pokory (problém?) – a s mysľou otvorenou pre pochopenie druhého – sa to dá zvládnuť.

„… Zákon totiž nebol daný preto, aby nás obmedzoval a trápil, ale preto, aby nám ukazoval cestu k Pánovi. Nie je teda cieľom dodržiavať zákon, ale vďaka dodržiavaniu zákona napredovať na ceste spásy. Zákon je totiž prostriedok, nie cieľ.“