Démon súhlasu

7 10.02.2015

"Človek, i keď je o tom subjektívne presvedčený, nemôže mať pravdu proti všetkým ostatným."

Z Démona súhlasu vanie zatuchlina podobná tej z najlepších antiutopických románov. Tatarka nanešťastie nepíše o tom, čo sa môže stať ak... ale o tom, čo sa stalo. Výkrik o moci a bezmoci, o individuálnej a kolektívnej vine, o osobnom prospechu a odvahe. Démon súhlasu je prvoplánovo písaný ako odsúdenie stalinizmu a jeho prisluhovačov, bezo zmeny však Tatarkove myšlienky možno vztiahnuť aj na celé obdobie socializmu. A hoci len v malých obmenách aj na slobodný a konzumný dnešok. Toto aktuálne zrovnanie je snáď ešte závažnejšie, smutnejšie a strašnejšie.

3 13.05.2014

Žasnem nad tým, že takúto knihu, ktorá, aj keď v podobenstve, útočí priamo na komunizmus, komunisti mohli vôbec pustiť medzi ľudí. Rok 1963, kedy kniha vyšla sa ešte dá trochu pochopiť. Ale to, že Démon súhlasu vyšiel už v roku 1956 na stránkach Kultúrneho života, to je už mimo moje chápanie. A najsmutnejšie na tom je, že väčšina vecí z knihy platí aj dnes. Našu spoločnosť stále ovláda démon súhlasu.