Co je sociální ekologie

23.12.2014

Namiesto toho, aby Bookchin argumentoval a obhajoval svoju teóriu, očierňuje a démonizuje iné teórie. Podľa tejto eseje som terorista – kvôli tomu, že nepopieram problematiku preľudnenia. Forma, akou píše, je kontraproduktívna, pretože človek, ktorý je jeho prehumanizovaným utópiám naklonený, ale nie ešte do tej miery, aby znášal nálepky ako "idiot" a "fašista" za iný uhol pohľadu na niektorú z vecí, je odradený skôr než ich prijme. Na druhej strane, v tejto eseji sa niečo o sociálnej ekológii dozvieme, na rozdiel od jeho skoršej publikácie Populační mýtus.

Bookchinovi nasledovníci presadzujú, že ľudská budúcnosť závisí na ekotechnológiách, ktoré údajne zaručujú údajne požadovaný rast a expanziu civilizácie. Pritom každý ekológ by mal požadovať presný opak – radikálne zastavenie rastu ekonomického, technologického a populačného. Bookchinova utopistická teória obsahuje taktiež skepticizmus voči klimatickému hnutiu a klasické konšpirácie voči environmentálnym neziskovkám, presadzuje úplnú decentralizáciu nehľadiac na nevyhnutné fragmentovanie životného priestoru iných druhov, ochudobňovanie biodiverzity, úbytok biotopov a znižovanie biologickej kapacity, ktoré by nasledovalo, keby sa masy prehrnuli z miest do okolia a začali zakladať „sebestačné ekokomunity“. Títo snílkovia asi spia v dobách, keď nás bolo o sedem miliárd menej.

Odporúčam vyhľadať si knihy hlbokých ekológov ako Arne Næss, alebo Bill Devall (alebo hlbinných ekológov ako John Seed, ktorých Bookhin tak rád prirovnáva k Hitlerovi), a porovnať si ich formu písania a myšlienok. Ekológia musí ísť v duchu biocentrizmu alebo ekocentrizmu. Bojujeme za Zem pre Zem alebo pre ľudstvo? Ide nám o planétu, alebo o jeden druh?