Živý bič

Po vyše dvadsaťročnom časovom odstupe vychádza opäť Urbanov román Živý bič, dielo neobyčajnej krásy a myšlienkovo aktuálne i v dnešných časoch. Slovenská dedina v strašnej kataklizme vojny ožila tu tak, ako azda ani v jednej poprevratovej próze. Urban sa prvý pozrel na ňu ako na celok, ako na súčasť národného tela a začlenil ju aj do svetového spoločenského diania, plného otrasných udalostí. Z drám jednotlivcov vytvára drámu dediny, za ktorou sa črtá strašná európska tragédia, vyrastajúca z utrpenia a krvi nevinných ľudí. Z vojnovej kataklizmy vychádzajú však víťazne ubití, ponížení, jednoduchí ľudia a stávajú sa neúprosnými bojovníkmi za prirodzené práva a stratené ľudské šťastie. Pod ukrutným bičom vojny prichádzajú k poznaniu pravdy a ceny života. Na prelome čias si uvedomujú, že zo života treba vytrhať zlo ako burinu a nastoliť vládu pravdy. Z tohto poznania a zo živelnej vzbury vyrastá ich pomsta proti tým, čo žili z ich biedy a utrpenia. Je to pomsta krutá, pretože je pomstou ubitého, urazeného a neľútostného človeka, ktorý si uvedomil svoje hrozné položenie a prišiel na to, že je človekom. Román Živý bič je skoncentrovaná životná filozofia slovenskej dediny v rokoch prvej svetovej vojny. Filozofia jednoduchá, ale úderná, vyvierajúca z poznania zla i dobra a vyúsťujúca do vzbury proti zlému spoločenskému poriadku. Urban ako umelec i mysliteľ ju vystihol do najmenších detailov a dal jej neobyčajnú údernosť ako rodený prozaik. Epická veľkosť jeho románu je podmaňujúca. Suverénne stojí nad dejom veľkej témy a starostlivo ho zapína znamenitými charaktermi z mäsa a krvi. Nič neokrašľuje a nad ničím neprižmuruje oči. Vidí jednotlivca i celok. Cez povrch udalosti dostáva sa k podstate javov, preniká do najtajnejších útrob postáv, kde priam vrú pocity a vášne, odkiaľ prerážajú na povrch myšlienky a činy. Psychológia postáv tu harmonizuje s ich vonkajškom, lyrika s opisom, dramatičnosť s myšlienkovou hĺbkou. Všetko to sa deje v prísnom zákone tvorby. Ozajstný a robustný umelec starostlivo drží palec na tepne postáv v rušných časoch a celým bytím je započúvaný do ich lásky a nenávisti. Vidí ich žiť, biť sa, víťaziť i umierať, ľudsky trpieť i povznášať sa nad biedu života. Živý bič je majstrovská freska, román vyslovene moderný vo videní života i v tvárnych postupoch. Vznikol temer pred štyridsiatimi rokmi. Za ten čas prešiel veľkou a úspešnou skúškou rozmanitých spoločenských zlomov, lebo je každým nervom veľkým a čistým umeleckým dielom, ktoré plným právom patrí do zlatého fondu modernej slovenskej prózy.... celý text