Čitateľské fórum.
Ďakujem Vám, že ste mi pomohli nadviazať niť. Ja som na tom podobne, čítam to síce len poprvýkrát, ale text je natoľko hutný, že postupujem strašne pomaly a vlákno nám trochu drhne...
Text příspěvku byl upraven 29.11.18 v 11:16
newtory: Nedávno jsi v tomto vlákně připomínal Emila Háchu. Do nedávna to byl náš jediný prezident, který nebyl vyobrazen na poštovní známce. Tuto skutečnost nedávno napravil soukromý subjekt. To jen tak pro zajímavost. :-)
Omlouvám se za odbočení od tématu. :-)
Přistoupila jsem k vybrané četbě zodpovědně a rozvážně, a to tak, že včera jsem si už přinesla Bílou velrybu z knihovny domů. Potěšily mě příspěvky informující, že většina knihu ještě zbrkle a lehkovážně nedočetla.
Text příspěvku byl upraven 23.02.19 v 20:41
Ramon Varga: Když se podíváš na začátek diskuse, zjistíš, jaká jsme si domluvili pravidla hlasování...
R.E.M.: Když tě tak poslouchám, skoro si říkám, že se taky ještě stihnu přidat XD, ale když já toho mám tolik rozečteného... Ale i kdybych se nepřidala, tak musím říct, že jste mě na tu četbu všichni hrozně namotivovali...
Myslím, že lepšie to už nebude...
Tak sa pokúsme vyrozprávať zo svojich pocitov, názorov, objavov. Píšte čo ste zistili, čo vás zaujalo, znechutilo, potešilo, nudilo, oslovilo, neoslovilo, obohaťme sa navzájom aj každý zvlášť, nech má Herman pokojné spanie a dobrý pocit zo svojho diela, keď mu už nedali za pravdu jeho súčasníci, nech ho docení aspoň budúcnosť.
Text příspěvku byl upraven 11.12.18 v 21:56
To nikdo nechce začít? Tak já nakousnu, co mě (mimo jiné) zaujalo.
Je to napsané před občanskou válkou a nezaznamenala jsem ani náznak rasismu. Na lodi jsou harpunáři černoch, indián a lidojed, všichni jsou respektováni jako odborníci, mají vyšší postavení než posádka a také vyšší podíl na výdělku.
Absencia rasizmu ma tiež prekvapila, ale až dodatočne. V podstate som si to vôbec neuvedomil, ale máte pravdu.
Pre mňa bolo zaujímavé aj zagúgliť si ako to vlastne je s tými veľrybami. Napriek tomu, že prírodopis bol a stále je mojím hobby, veľryby sa do môjho hľadáčika dostali až teraz. Netušil som, že pre veľrybárov bola Veľryba Grónska outsider a Vorvaň veľrybí šampión.
Veľrybí dejepis bolo pre mňa intelektuálne obohacujúce čítanie a k tejto kapitole sa ešte so zvýšenou pozornosťou vrátim.
Zasmial som sa aj subordinácii v kapitánskej kajute, kde veliteľ štvrtého člna bol permanentne hladný, pretože musel (na základe svojho spoločenského statusu) vždy začínať jesť ako posledný a odchádzať od stola ako prvý.
A vôbec, mne sa páčil autorov zmysel pre humor, ktorý síce nebol permanentne prítomný, ale celkom sme si padli do noty.
Nepáčilo sa mi plytvanie veľrybou, keď zo zabitého jedinca si odrezali pár steakov a vypustili do nádoby mozgovú tekutinu a zvyšok ponechali žralokom. Prekvapilo ma, že relatívne malý čln dokáže udolať takého velikánskeho tvora, ktorý je navyše vo svojom živle, ale ako sa hovorí, "mnoho psů zajícova smrt".
Sympatické bolo aj to, že autor zabíjaniu veľrýb (aspoň som nadobudol taký pocit) príliš nefandí.
P.S. Mám celkom príjemný pocit, že tu tak trocha "oprašujeme" knihu, ktorá si to zaslúži a že v tom nie som sám (aspoň sa mi zdá) kto to vidí podobne.
Text příspěvku byl upraven 16.12.18 v 01:44
Nemám zmapovaný vývoj otroctva v Štátoch, ale pokiaľ viem, Nantucket bol plný kvakerov a kvakeri boli abolicionisti. Okrem toho som kdesi čítala, že najhoršie práce na veľrybárskych lodiach vykonávali černosi. A to, že sa o rasizme Melville nezmieňuje, nemusí znamenať jeho absenciu. Nezmieňuje sa ani o surovom zaobchádzaní a ponižovaní, kvôli ktorým sám z veľrybárskej lode zdrhol.
Pokiaľ ide o Flaska, hladný byť nemusel, keby mal viac guráže. Je zaujímavé, ako ľudia radšej znesú nepohodlie, hlad a pod., než by sa vzopreli spoločenskému poriadku, bez ohľadu na to, aké sú tie pravidlá nezmyselné. Vyzerá to tak, že fyzická hrozba je menšie zlo v porovnaní s hrozbou pohoršenia spoločnosti. A Flask si netrúfal ani poslúžiť si maslom, hoci mu to nik výslovne nezakázal, len preto, lebo mu to nik výslovne nepovolil. A to šlo o človeka, ktorý sa bez strachu v pidičlne postavil obrovi, bol hluchý a slepý k fyzickému nebezpečenstvu, ale tvárou v tvár kapitánovi sa z neho stal uzlík nervov. Ten Achab musel byť osobnosť, veď odzbrojil aj Starbucka, ktorý si dobre uvedomoval, že s kapitánom nie je všetko v poriadku, a že by rozhodne nemal mať moc rozhodovať, lebo ju mieni zneužiť na svoj vlastný cieľ.
Z veľryby si nevzali len pár steakov a spermacet čiže vorvaňovinu (nachádza sa v hlave, no mimo lebky, nie je to mozgová tekutina), ale predovšetkým tuk. A autor píše, že mäso je príliš prerastené, než aby mohlo byť pochúťkou.
Ako mohli v takých člnčíčkoch uloviť také rýchle zviera ako je vorvaň, ktorý je zároveň špičkovým potápačom, to tiež nechápem. Aj ja som si poprečitovala rôzne veci o veľrybách, ale nepodarilo sa mi zistiť, prečo sa daktoré veľryby po ulovení a priviazaní na loď začali ponárať, až hrozilo, že potopia loď. Keby sa s takou informáciou dakto stretol, dajte mi vedieť.
Myslím, že zabíjaniu veľrýb ani nefandil, ani ho to nepohoršovalo. Proste to bolo nutné a hotovo.
Mňa prekvapilo Melvillovo vedecké zaujatie a nadšenie veľrybami – čakala som len opis lovu – a tiež samotný Achab. Myslela som si, že sa chce mstiť zvieraťu, lebo je proste šibnutý v hovorovom slova zmysle, veď by nebol jediný, kto niekomu zazlieva to, za čo ten nemôže. Ale Achab bol podľa mňa psychicky chorý. Veľmi by ma zaujímal názor psychiatra či psychológa, nakoľko bol Achab zodpovedný za svoje činy, nakoľko ich mohol ovládať. Keby ste poznali nejakého psychoniečo, ktorý čítal Bielu veľrybu, určite sa ho spýtajte a napíšte mi. Tým vlastne padá aj symbolika boja človeka s prírodou, či rúhanie sa, pretože to zrejme nebolo Achabovo dobrovoľné rozhodnutie, nemohol za to, aspoň do istej miery nie, takže je otázka, či ho za to možno viniť.
Achab bol vlastne akýsi Jób naruby. To by bola téma pre psychológa.
Text příspěvku byl upraven 16.12.18 v 20:36
Asi som strašne nechápavá, ale ja medzi nimi podobnosť nevidím, ani inverznú.
Myslel som to tak, Jób človek submisívny, pokorný, B-habojný.
Achab človek boriaci sa s "živlami".
Jeden ňou pohltený, sklonil sa pred Jeho rozhodnutím...
Druhý vzoprel sa prírode, tvorovi ktorý bol v prvom prípade prostriedkom (vyslancom) Všemohúceho...
Oboch spája veľryba, ako prostriedok "pokúšania", jeden sa pokorí, skáče do mora, aby prijal trest za nič, druhý sa vzoprie a celé jeho bytie sa vypĺňa túžbou pomstiť sa za "spáchané príkorie".
Text příspěvku byl upraven 16.12.18 v 21:39
Cítim sa trápne, vďaka za upozornenie.
Jób pokorný, Jonáš vzpurný.
Veľryba ich síce spája, to je fakt. V oboch prípadoch by mohla byť prostriedkom pokánia. Teda v Jonášovom prípade bola, teraz neviem, potreboval aj Achab pokánie ?
Ale asi ho potrebujeme všetci...
Text příspěvku byl upraven 16.12.18 v 22:18
Achab potreboval odbornú pomoc. A Jonáš mi prišiel skôr vydesený, ako spurný. Nesplnil príkaz, pretože sa ho bál splniť. Ale nie som odborník na Starý zákon, poznám z neho len pár fragmentov.
Asi potreboval, ale podľa mňa ho nebol schopný. Ak by bol, zachránil by si život, loď aj posádku. Ale on sa celý čas rútil rovnou čiarou do záhuby, myslím si, že to aj vedel alebo aspoň tušil a neuhol, neodradilo ho to. Interpretovať Achabovu posadnutosť ako duševnú chorobu je sice logické, ale vôbec mi to neladí so spôsobom, ako je Veľryba napísaná, je to príliš moderné vysvetlenie.
Text příspěvku byl upraven 16.12.18 v 22:33
Mne to ladí, sám Achab uvažoval nad tým, čo ho do toho ženie vlastne proti jeho vôli. Možno by som to aj dokázala nájsť, keby som už napoly nespala. A tá jeho posadnutosť bola zjavne chorobná.
Neviem, podľa mňa Melville bol typ spisovateľa, ktorý bol výborným psychológom, (dokázal ísť pod povrch veci) ale zároveň aj hlboko veriacim človekom. A tieto dve zložky jeho osobnosti sa harmonicky dopĺňali a dopĺňajú aj v tomto diele. Náboženská symbolika je podľa mňa v tejto knihe silne previazaná so svetským životom. Myslím si, že vysvetlenie "len" duševnou chorobou by bolo v tomto prípade jednostranné. Chcelo by to hlbší ponor do diela, neviem či to dokážeme "rýchlo" a uspokojivo uzavrieť.
Text příspěvku byl upraven 16.12.18 v 23:02
Tento príspevok som začal písať už skôr, takže môže vzniknúť dojem, že ide tak trocha "proti" diskusii, ktorá tu prebieha.
Jonáš dostal príkaz a vzoprel sa, neviem (asi by bolo dobré prečítať si celú knihu Jonášovu) vzoprieť sa príkazu mi pripadá tak trochu ako vzbura, takže možno bol...
Tiež nie som odborník na Tóru. Asi by stálo za uváženie občas pridať na tomto vlákne do hlasovania niektorú knihu z Biblie. Nebolo by zlé poznať ich lepšie, nie sú dlhé a sú ľahko dostupné. Tak, na spestrenie čítania a rozširovanie obzorov.
AD: Alienor a Naias (podľa abecedy) ale aj všetci ostatní:
Mám taký pocit, že diskusia k Bielej veľrybe je trochu iná ako sme tu mali k Robinsonovi a Stopárovmu sprievodcovi galaxiou. Premýšľal som, ako z toho "von", navrhujem takéto riešenie:
Neuzatvárajme debatu o Bielej veľrybe, možno ešte nie je ukončená (to ukáže čas). Nechajme to otvorené a ak niekto bude mať pocit, že niečo ešte nezaznelo, kedykoľvek sa môžeme vrátiť v čase a pokračovať, mám taký pocit, že niektorí ešte dočítavajú (R.E.M.) a niektorí ( Jass) sa možno nakoniec nechajú zlomiť a prihodia si jednu "tlustou bichli" na vrch kôpky čítaných kníh, možno, že niektorí sa ešte rozhodnú zopakovať si to po tretí krát (Naias) možno aj ja si dám ešte repete.
Skrátka nesiľme to a pokúsme sa ísť ďalej...
Neviem, tak som rozmýšľal, či by sme si nemohli urobiť jedno také "monotematické " a prudko "aktuálne" kolo. Je čas Vianoc a tak dávam na zváženie takú malú poetickú vložku, ktorej ústredným motívom by mohli byť Vianoce. Nemusí to byť priamo obsahom vybranej knihy, ale mohla by to byť kniha, ktorá evokuje pohodu, koncoročné bilancovanie, rodinný kruh, nemám teraz namysli nejakú červenú knižnicu. Kritériá nadčasovosti a myšlienkovej hodnoty by tá kniha mala spĺňať , ale zároveň by mohla troška pohladiť na duši a zapadnúť do tejto ročnej doby.
Potom by sme sa mohli vrátiť k našim doteraz nevybraným knihám o ktorých sme už hlasovali a neboli vybrané a prípadne ich aj obmeniť, teda ak bude spoločná vôľa.
Mne sa napríklad s Vianocami spája meno Charles Dickens a nemusia to byť prvo plánovo jeho "Vianočné poviedky", alebo "Duch Vianoc".
AD: Alienor
Ak máte pocit, že by sme sa mali "zastaviť" a pokračovať v diskusii, tak samozrejme môžme. Nebol by som rád, keby užívatelia tohto vlákna mali pocit časového stresu pretože toto by mala byť diskusia tak trocha "mimo časová". Takže pokojne sa môže diskutovať ďalej.
AD: Marylaa
Vrátim sa ešte k diskusii ktorú sme tu už mali, ak ste Bielu veľrybu čítali v poľštine. Napíšte nám prosím nejaký krátky monológ, alebo dialóg z knihy, aby sme si aj my ostatní mohli predstaviť ako "znie" Biela veľryba severnejšie od nás.
Text příspěvku byl upraven 17.12.18 v 00:20
Ja na diskusii netrvám, nieže by som nebola zvedavá na ďalšie názory, ale nemyslím, že má zmysel ľudí "nútiť" do reakcií.
Text příspěvku byl upraven 17.12.18 v 10:42
Neviem prečo nazývať ústretovosť, nútením ľudí do reakcii. To čo nechcem je, aby niekto mal pocit, že tu niečo "musí".
Ak máte ten pocit, tak sa mi tu potom niečo nedarí...
Internetová diskusia má svoje úskalia, keďže cez monitor neexistuje zrakový kontakt, preto je lepšie prichádzať do diskusie s očakávaním apriori tých najlepších úmyslov.
Vložit příspěvek