Ms.Iris diskuze u knih

...všetky diagnózy, všetky terapie, a navyše zábavne: Blázon!

04.03.2014

Ukážka z knihy:

Jeho matka poznala každého. Určite bude vedieť, ktoré dievčatá, ale hlavne ktorí rodičia sú natoľko zúfalí, že prijmú do rodiny aj muža neslávne známeho svojou povesťou.
Prišiel neskoro. Možno to nebolo najmúdrejšie vzhľadom na to, že čas bol drahý, ale v podvečer sa ho zrazu zmocnil strach – takmer nevyhnutný dôsledok toho, že musel čakať viac ako dvadsaťštyri hodín, aby sa pustil do hľadania nevesty – a zostal v klube White’s dlho po tom, čo sa navečeral a jeho spoločníci odišli za svojimi povinnosťami. Mnohí z nich sa pobrali práve na tento bál. Mal sa pobrať s nimi a prísť nepozorovane. On však zostal v klube, aby sa potúžil ďalším pohárom portského – a zistil, že na potúženie jeden pohár nestačí.
Nedostal pozvánku na bál, ale neobával sa, že ho nepustia – najmä po tých pohároch portského. Koniec koncov je gróf Sheringford. Ak si niekto spomenie na ten veľkolepý škandál spred piatich rokov – určite ho bude zaujímať, čo s ním za ten čas bolo a ako sa bude správať po návrate na spoločenskú scénu.
Čo ak sú v meste aj Turnerovci? zišlo mu zrazu na um. Len dúfal, že tam nebudú. Nebolo by nič príjemné stretnúť sa zoči-voči s Randolphom Turnerom, ktorému nasadil parohy.
Skutočne ho neposlali preč odo dverí, ale prišiel tak neskoro, že hostitelia už nestáli v rade a nevítali hostí, dokonca tam nebol ani majordómus, ktorý by ohlásil jeho príchod. Cylinder aj plášť zveril do rúk lokajovi, vyšiel hore, vstúpil do sály a poobzeral sa okolo seba.
Cítil sa vystavený napospas pohľadom a tak trochu čakal, že časť spoločnosti vedená dámami ho bude chcieť vyhnať do tmy. Nestalo sa to, hoci bezpochyby upútal pozornosť. Po svojej pravej strane počul vzrušený šum.
Nevšímal si to.
V plesovej sále bolo skutočne veľa hostí. Keby sa všetci rozhodli tancovať, museli by posunúť steny. A keby sa rozhodli vrhnúť naňho, dav by ho rozpučil ako chrobáka....

ukážka z knihy:

Ešte vždy bolo zvláštne byť znova súčasťou najvyššej anglickej spoločnosti a počuť, že takmer každý hovorí po anglicky. Niežeby Angličania tvorili jedinú tu prítomnú národnosť. Boli tu okrem iného aj Holanďania, Belgičania a Nemci. Ale Briti boli vo väčšine.
Gervase Ashford, gróf z Rosthornu, stál vo dverách tanečnej siene v dome, ktorý si vikomt Cameron prenajal v Bruseli na Rue Ducale, a s veľkým záujmom sa obzeral okolo seba. Hľadal známe tváre. Od nedávneho návratu z Rakúska stretol zopár starých priateľov, ale tu ich očakával viac. Aj keď väčšina dám a pánov sa mu zdala nesmierne mladá. V tridsiatke si tam pripadal starý.
Väčšia časť tých mladých pánov, ale aj zopár starších, mala oblečenú slávnostnú vojenskú uniformu, niektorí modrú alebo zelenú, no prevládala jasnočervená s množstvom zlatých ozdôb. Medzi dámami v pastelových splývavých róbach so zvýšeným pásom sa vypínali ako pávy. Zato dámy pôsobili veľmi jemne a žensky.
„Človek sa cíti tak trochu v nevýhode, aj keď je oblečený v najlepších civilných šatách, však?" nešťastne povedal ctihodný John Waldane Gervasovi do ľavého ucha; do pravého mu doliehal šum stoviek hlasov, ktoré chceli, aby ich bolo počuť v ruchu a hluku orchestra ladiaceho nástroje.
„Ak sem prišiel s úmyslom zapôsobiť na dámy, tak zrejme áno," pripustil Gervase s úsmevom. „Ak chce byť neviditeľný pozorovateľ, tak nie."
V tej chvíli túžil byť čo najnenápadnejší. Ešte vždy bol v prítomnosti Britov trochu v rozpakoch, uvažoval, čo všetko si pamätajú spred deviatich rokov. Koľko si toho môžu pamätať? Hoci sa pri tom neodohralo veľa scén na verejnosti, nebol si istý, do akej miery sa tá nepríjemná záležitosť dostala do povedomia......

23.01.2014

ukážka na webe:

https://docs.google.com/viewer?url=http://eky.sk/wp-content/uploads/2013/02/E.Rotterdamsky.Chvala.Ukazka.pdf

15.01.2014