Koňadra diskuze u knih

Thebookman - úplne s tebou súhlasím v tom, že "každému se líbí něco", ale mám pocit, že toto je práve miesto určené na to, aby si každý mohol vyjadriť názor na tú, či onú knižôčku. Niekto to urobí tak, niekto inak. Hellyhansenovi, ale napríklad aj mne Starec a more nesadli, preto naše názory nie sú ospevovaním. Na druhej strane úplne a bezvýhradne rešpektujem tvoj pozitívny názor. Skús ty rešpektovať ten negatívny. Inak by táto stránka strácala svoj zmysel. Keď si kupujem knižku, pozriem si názory tých užívateľov tejto stránky, ktorí majú obdobný čitateľský vkus ako ja a som im vďačný aj za negatívne názory, už mi ušetrili pár euríčiek. Pekný deň.

Tento nie veľmi rozsiahly román má nepochybne svoju atmosféru, plne zodpovedajúcu tej, ktorú som podľa anotácie očakával. O tomto niet žiadnych pochýb.
Dlho som sa bránil tomu, aby som neskĺzol do vyhodnocovania racionálnosti konania hlavnej postavy, resp. hlavných postáv. Veril som, že o tomto to nebude. Napokon u Marqueza tiež neuvažujete nad nejakými plytkými nezrovnalosťami.
Ale McCarthy nie je Marquez a ja som sa neubránil tomu, aby som vyhodnocoval knižôčku aj po tejto (tak prízemnej) stránke. Na to, že chlapec sa narodil už po nejakej tej celosvetovej katastrofe, a v čase, keď sa kniha odohráva musí mať okolo desať rokov, jeho otec sa paradoxne za tie roky veľa nenaučil o tom, ako prežiť, jeho rozhodnutia mi pripadali občas absurdné a iracionálne. Na druhej strane mi rovnako nereálne až absurdné pripadalo aj konanie všetkých tých krvilačných hajzlíkov okolo, pričom vrcholom bolo opekanie novonarodenému dieťaťa na ražni. Okrem toho ma celú druhú polovicu knihy, teda v čase, keď som už poznal stravovacie návyky a možnosti dvojice hlavných hrdinov, trápila otázka, prečo ešte nezomreli na scorbut. Čo už ... vďaka bohu - scorbut nedostali, napriek relatívne biednemu jedálničku.
Ale zbytočne som skĺzol do lacnej kritiky. Napriek uvedenému - kniha nie je zlá. V každom prípade to stojí za prečítanie. Je to plné chladnej, ponurej a šedivej atmosféry, stále máte pocit, že nad vami plávajú neuveriteľne tmavé a na prasknutie ťažké oblačiská.
Ale priznám sa, že pochopiť, prečo kniha získala Pullitzera ... tak vystavanú fantáziu zas nemám.

25.01.2015