Jono
diskuze u knih
Vražedná léčba
James Dashner
OBSAHUJE SPOILERY
Do tejto série som sa pustil po pozretí filmu a musím uznať, že prvá časť ma nesklamala. Autor však mal túto prvú knihu nejako pekne ukončiť a nesnažiť sa na ňu nadviazať. On sa žiaľ rozhodol inak. Druhý diel bol sklamaním a tretí som už čítal viacmenej zo zotrvačnosti. Nerozumiem, prečo sa autori dnes snažia za každú cenu písať tri- a viac -lógie.
Takže pekne po poriadku. Thomas mi bol najprv sympatický. V prvom dieli. Žiaľ jeho slepá nenávisť voči WICKEDu a nekonečné riešenie vzťahov mi zhnusilo tak jeho, ako aj celú sériu. Úprimne ma vytočilo, keď Thomas odmietol vrátenie pamäti, aj preto aby nezmenil svoj postoj k WICKEDu. A jeho neknečné nahováranie si, že žiaden liek sa nikdy nepodarí vyrobiť a preto by mali celú organizáciu zničiť mi prišlo neskutočne egoistické od jeho aj jeho spoločníkov. A ďalej, vysvetlí mi niekto čo malo znamenať to, ako sa zázračne dokázal spolu so svojimi spoločníkmi dostať z každej, evidentne beznádejnej situácie? Keď ich naháňala banda šialených nakazených ľudí po tom ich leprosáriu? Alebo keď sa zázračne dostali zo sídla WICKEDU, ktoré bolo strážené bandou po zuby ozbrojených vojakov? Samozrejme, v každej knihe také momenty sú, ale tu ich bolo jednoducho priveľa.
Teraz k štýlu písania. Prvá kniha skvelá, plná samých neočakávaných zvratov. Ale potom? Katastrofa. Bystrejší čitateľ dokázal po miernom spoznaní autorovho štýlu väčšinu zásadných udalostí, hlavne úmrtí očakávať desiatky kapitol dopredu. Napríklad bolo po tisíc krát opakovaných úvahách o tom, ako sú Thomasovi Newt a Minho blízki veľmi evidentné, že jeden z nich zomrie. Ja som na to čakal už od polky druhej knihy. Podobne aj s Teresou a Brendou. Tajne som dúfal, že ku konci dojde k zvratu, že Thomasa otvoria, dôkladne mu vypreparujú mozog, tento zomrie ako hrdina a WICKED liek buď nájde, alebo nenájde.
Bola veľká škoda, že autor sa rozhodol pre písanie knihy iba s Thomasovho pohľadu. Vedľajšie dejové línie by sa naozaj hodili, najmä keď od druhej časti sa začala počiatočná veľká skupina deliť na menšie skupiny a tie zase spájať. Čitateľ by mal šancu sústrediť sa aj na niekoho iného ako Thomasa, ktorý bol neustálym stredom pozornosti.
A už len na záver, vôbec nerozumiem, prečo je toto dielo pokladané za VEDECKO-fantastickú literatúru. Celú dobu ma nesmierne rozrušoval fakt, že WICKED hľadal liek na vírusové ochorenie sledujúc mozgovú aktivitu imúnnych v rôznych situáciach. Keby išlo o nejakú psichyckú poruchu, chápem. Ale bolo tu dookola opakované, že ide o virózu, mala sa teda sledovať odozva imunitného systému, nie mozgu a to aj napriek tomu, že choroba vplývala na mozog. Autorovi očividne chýba základný prehľad v biológii.
Som však rád, že som si prečítal prvú knihu a k tej sa možno aj vrátim. K zvyšku sotva.
