Venezia diskuze

Mne napríklad sa zdajú zbytočné komentáre typu“ Hovadina.“ alebo „Krásna kniha.“ Veď na to sú hviezdičky a človek sa z nich nič nedozvie. Napr. na csfd sa vraj nesmú také komentáre vkladať, sú mazané a užívatelia varovaní /alebo tak nejako/.

Opäť som mala šťastie na romány podľa môjho gusta. Keby som ich musela zaradiť, patrili by skôr k mužskej literatúre, lebo žiadnu romantiku v nich nenájdete.
Jeden z nich je o Almanzorovi, córdobskom vezírovi z 10. storočia (Sen sa končí v Córdobe od Zierera), ktorý vyšiel v 1982 na Slovensku v zošitovom vydaní, čo naozaj nechápem.
Druhý, Neviditelná chvíle rozhodnutí od Pearsa, je taký detektívno-historický román zo 17. storočia a tiež v ňom vystupuje veľa ľudí, ktorí skutočne žili.

O. Zierer - Sen sa končí v Córdobe
C.C.Bergius - Španělská ruleta
K. O´Brien - Ta dáma
T. Kinkel - Stíny nad Alhambrou

6. Výslovnosť cudzích mien a názvov – kedysi bývali v knihách pre deti, prečo už nie sú a prečo nie sú aj v knihách pre dospelých? Nedávno som čítala knihu z Brazílie a doteraz netuším, ako sa čítajú portugalské mená alebo slová, ktoré prekladateľ nepreložil a ich význam.

7. Poznámky a vysvetlivky – tiež som ich v pár starých knihách objavila. Autori pospomínajú v knihách kadejaké mená alebo udalosti, ktoré sa im môžu zdať všeobecne známe, ale mne nie. Žeby sa už všetci spoliehali, že si to nájdeme na internete?

8. Cena knihy – kedysi bola vždy uvedená cena, dnes vôbec, aj keď knihy stoja v kníhkupectvách rovnako, takže musí byť nejaká doporučená cena. Po čase by som rada vedela, čo ma tá kniha stála. Asi si to začnem písať.

9. Náklad knihy – prečo zmizla táto informácia? Alebo sa robia tak často dotlače a nechcú klamať?

10. Látkový poťah – dnes sú knihy len z papiera a potom to tak vyzerá, človek ju trikrát vytiahne z knižnice a spodná hrana je zodratá.

To pobijecmuch – nemám pocit, že tu vládnu čitateľky, možno je tu ale veľa komentárov k „ženskej literatúre“ typu „krásná knížka“ alebo „hezké, doporučuji“ (čo za komentáre ani nemožno považovať, na to sú hviezdičky), čo môže zmiasť, a asi je to tým, že „ženská literatúra“ sa číta rýchlejšie. Treba hľadať a nájdeš aj iných čitateľov a určite aj veľa „mužskej literatúry“.

Ja už som tiež našla viac aj rok-dva neaktívnych účtov, kde mali ohodnotenú jednu až desať kníh, príp. žiadnu, zato bazar plný. Čo tým zmazaním ale dokážeme?

Ďalšia zaujímavá kniha je Krádež svätoštefanskej koruny od Milana Ferka, ktorý vychádzal zo skutočnej udalosti a zo spomienok komornej uhorskej kráľovnej Alžbety.

A keď sme už pri tých šperkoch, dobré sú aj Dary vyvolených (Příběhy slavných šperků) od Marcely Titzlovej. Každému šperku je venovaných 4-5 strán na kvalitnom papieri a s farebnými fotkami.

Chýba vám niečo v knihách? Mne áno. Napr.:

1. zoznam kníh, ktoré vo vydavateľstve vyšli alebo vyjdú – nerozumiem, prečo v knihách nie sú. Je taký problém pridať stranu, dve a napísať autora a knihu + pár viet, o čom kniha je? Aj to je reklama, nie? Veď človek nemá čas stále surfovať po internete a sledovať edičné plány.

2. doslov – kedysi malo doslov veľa kníh, boli tam informácie o autorovi a jeho tvorbe. Keď ho v knihe nájdem, prečítam si najprv doslov, potom knihu. Nemá ich kto písať alebo je to tak drahé?

3. bibliografia a zoznam historických osôb - samozrejme u historických románov. Zaujíma ma, ktoré postavy skutočne žili a pár riadkov o nich si prečítam rovnako rada, ako román. Pri dvoch knihách som ho našla, a zaujímalo by ma či ich pripravili autori. Takisto bibliografia môže byť užitočná, keď človeka téma zaujme.

Pri pátraní v antikvariátoch som naďabila na pár historických románov a hneď prvý ma úplne očaril, je z Francúzska 18. storočia o Julie de Lespinasse, ktorá mala v Paríži salón a preslávili ju jej ľúbostné listy - Pařížské salóny od Benedeka. Myslela som si, že pred 89´ vychádzalo málo historických románov, ale asi len neboli v našej knižnici. O ďalších skvostoch vás budem informovať, keď ich prečítam. :-)

Onedlho bude na STV1 aj ČT2 anglický seriál Konec přehlídky, odporúčam. Odohráva sa pred a počas 1. svetovej vojny, je plný anglického humoru a absurdít. Hlavný hrdina je asi posledný gentleman, ktorý opravuje chyby v Encyklopedii Britannice, tak si to viete predstaviť. Knihu napísal Ford Madox Ford a u nás asi nevyšla.

Notburga, puberťáčky "ujížděli" predsa na Christianovi Slaterovi. :-)

V detstve Ježipetr a Z rozprávky do rozprávky - stačili niektoré obrázky
Mlčanie jahniat - doteraz mám problém s vysypávaním smetí

Pokiaľ viem, v antikvariátoch vykupujú knihy približne za štvrtinu ich ceny, veď musia aj oni platiť zamestnancov a nájom. Pokiaľ nejde o prvé vydanie či úzkoprofilový tovar, na predaji kníh nezarobíte.
Ako zákazníka ma ale poteší, keď kúpim novinku za 5 eur, a pritom v obchode stoji 15,90 /stalo sa mi viackrát/. Nikto vás nenúti ani neprinúti niečo si kúpiť, nie?
Všetko je otázka ponuky a dopytu. Napríklad nedávno boli ochotní ľudia zaplatiť za Roxolanu aj 500 Kč, za knihu čo vyšla pred tridsiatimi rokmi za 35 Kč, a aj teraz sa dajú nájsť inzeráty typu cena nie je problém.

Tiež skrátené verzie nechápem - ale skrátená verzia Vojny a mieru by sa hodila, lebo to stále nemôžem dočítať :-).

Vydavateľstvo Perfekt vydalo v edícii Klasické príbehy pár skrátených kníh a páčia sa mi na nich tie "doplnkové náučné texty", čiže fakty a reálie týkajúce sa života tej doby.

Naias, s tou Janou Eyrovou si ma vydesila.

binysek, citujem ťa, takže ten problém je.

Pokud se němčiny týká, tu vážně ráda nemám, pokoušela jsem ji začít učit, ale mám k ní skutečně odpor, Asi to bude tím, že jsem kdysi v časném dětství vyslechla podrobné zážitky jedné vězeňkyně koncentračního tábora, ...

Presne to som mala na mysli: Nemčinu a nemeckú kultúru ignorujme kvôli druhej svetovej vojne, ruskú kultúru za časy po nej, maďarskú za ten útlak v 19. storočí, tureckú za 16. a 17. storočie, americkú kvôli Indiánom a africkým otrokom, japonskú za to, čo urobili v Číne, čínsku za to, čo urobili kresťanským misionárom, taliansku za Benita, portugalskú a španielsku za inkvizíciu, Maurov a Židov, austrálsku za Maorov, francúzsku za to, čo urobili hugenotom, anglickú za všetky kolónie, poľskú za Tatry, atď. atď. atď. a neostane nám na čítanie / pozeranie / počúvanie nič.

Je smutné sa dočítať, že je v poriadku nemať rád nejaký jazyk alebo tvorbu, aj keď ju človek nepozná. A ináč ako predsudok (a v radikálnom prípade ako xenofóbia) to nazvať neviem.

A zase som pri tej nemčine. Spomenula som si na vtip: Ktorý cudzí jazyk neznášaš a prečo práve nemčinu? Kuknite si na youtube videá Proč lidé nesnáší nemčinu.

Príspevok som napísala preto, lebo mám akosi šťastie na komentáre typu „kniha/film/seriál/pesnička je dobrá/ý, hoci je nemecká/ý“. Veľa ľudí nemá rado nemčinu a nemeckú tvorbu, hoci ich nepoznajú, ale o to radšej ich kritizujú.
Niekedy mám pocit, že pre veľa ľudí je Nemecko len Najslávnejší Nemec, Ktorý Je Vlastne Rakúšan a šlus.

Autorka komentára nie je Nemka a pri písaní tohto komentára nebolo ublížené žiadnemu Židovi, Slovanovi, komunistovi ani homosexuálovi.

Tiež ste si všimli, že niektorí čitatelia trpia xenofóbiou alebo predsudkami?
Citujem časť jedného komentára: Je sice z Německa, ale její knížky jsou něco dokonalého!
Toto ma vie poriadne nahnevať.

Film "Čokoláda" je určite lepší ako kniha. "Anglický pacient" sa mi tiež lepšie pozeral ako čítal.
A mne osobne sa viac páčil knižný "Forrest Gump".

Sarah Watersová - Zlodějka (aj dvojdielny film) a Špičkou jazyka

Prvá bude asi Henley - Vášnivá žena, druhá Proctor - Noc v ráji.