newtory
diskuze
Dosť mi pomáha, keď nechám knihu nejaký čas ležať na kôpke kníh ktoré som už predtým vyradil a zaradím si ju v zozname kníh "na predaj". Občas sa mi stane, že odtiaľ knihu vrátim do police, ale je to zriedkavé.
Mávam pochybnosti, knihu ktorá je už na inkriminovanej kôpke občas keď prechádzam okolo vezmem a listujem, čítam námatkovo, utvrdzujem sa...no je to skrátka zložité.
P.S. Ďakujem.
Ale buďme pozitívny, aspoň mojej knižnici sa o čosi lepšie dýcha.
A tak mi napadlo, tiež máte problém niektoré knihy vyradiť, ale cítite, že ich asi nikdy neprečítate ?
P.S. Vďaka Eicherik.
Ja sa trápim s bacilom už tretí týždeň (korona to nie je) ale vôbec som si neoddýchol (všetci majú vždy vidinu, že keď je človek chorý, tak si oddýchne, aj Thomas Lewis o tom píše in Myšlenky pozdě v noci), ale mne bolo tak mizerne, že som sa ani poriadne nevyspal. A keď som sa premohol do čítania, tak len nasilu a kopu kníh ktoré som sa pokúšal čítať som vyselektoval na vyradenie z knižnice.
Z toho, čo sa mi podarilo vygúgliť dedukujem, že onen názov "Šmigula" je nejaký lokálny názov, ktorý dostala od miestnych a myslím, že len miestny poznajú význam tohto prívlastku.
Nemyslím, že je to nejaká špeciálna odroda hrušiek.
P.S. Kým som to "smolil" Koka prišla k tomu istému záveru...
Akože to je riadny úlet, "strata kontaktu s realitou". V škole keď sa niečo vyparatilo, tak sa mohlo povedať, že to bola "riadna haluz".
Alebo keď má niekto : haluzy (e) v zmysle halucinácie.
Mne utkvelo v pamäti toto:
"Procházel se městem a mluvil sám se sebou, vysvětloval, že si alespoň jednou začas potřebuje promluvit s inteligentním člověkem."
(Jan Martinec: "Bastard")
Bolo, problém je, že v knižnici tie knihy väčšinou nemajú.
Vyzerá to potom ako za komunistov, nečítam to čo chcem, ale to čo majú (samozrejme to najmenšie zlo).
Chcem si napríklad pozrieť "Ságu o Grettim" ale skončím s nejakou staršou kriminálkou (neošklíbej se a jez co máš).
No a to je ten problém, máte pravdu, deje sa mi to samé.
P.S. Ale všimol som si, že na DK sa napríklad s uživateľom "koka" celkom zhodnem (tak na 80%) ale koka sa nevyjadruje ku všetkým knihám, čo by ma zaujímali. Napríklad taký HTO, vychváli pomaly každú desiatu knihu ktorá ma zaujíma, ale s ním sa zhodnem len semo tamo.
Keď sa rozhodujem pre kúpu knihy a nie som si istý, či je to dobrý nápad, tak čítam všetky možné komentáre aj recenzie na DK, Amazone, Heureke, kdekoľvek...
Takže kto objaví staré čísla "na půdě", tak názov "Čtyřlístek" bude viac ako symbolický.
tipujem že tento: https://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cty%C5%99l%C3%ADstek_(komiks)
Ja asi 300 možno o čosi viac, milujem staré pohľadnice, rád si ich pozerám...
Aj ja vás všetkých rád vidím, ako keby som tu bol len nedávno, nič sa tu nezmenilo chvalabohu.
Ja som sa nešpecializoval na nič, zbieral som tie bezcenné ale ľúbivé známky banánových republík, ktoré sa predávali za 2, 3, 4 a 5 Kčs jedno celofánové vrecúško. Dnes keď sa na ne pozerám mlčia, zato tie ktoré nazbieral môj nebohý otec, tie toho nahovoria až veľa, všetko spomienky: výročia aj "výročia" osobnosti aj "osobnosti" rozprávky, obrazy, kvetena, zvieratá, stavby, dopravné prostriedky všetko čo tvorí náš svet, ale 50 rokov a viac odležané kdesi v depozite.
Poradie je nahodilé:
Počúvam klasickú hudbu a rock.
Pozerám a čítam kriminálky (nárazovite, niekedy dlho nie a potom veľa).
Pestujem sukulenty aj nejaké kaktusy.
Rád sa opájam architektúrou a krajinou, jednoducho kráčam, občas postojím, pozerám, hľadám.
Čítam, ale v poslednej dobe sa mi ťažko hľadá čo čítať, (beletria a spoločenské vedy) snažím sa minimalizovať svoju knižnicu a priebežne vyraďujem (čas sa kráti a kníh je stále veľa).
Teším sa z detí a súčasne sa desím ako rýchlo rastú.
Chystám sa dať na poriadok pomerne rozsiahlu zbierku známok po otcovi, ale zatiaľ je to len také oťukávanie súpera.
Opatrujem množstvo vecí zo svojej minulosti a minulosti mojej rodiny a nedokážem sa s nimi rozlúčiť...
Toto patrí do kategórie: "neuveriteľné správy"
Bolo jasné, že raz sa to môže stať (a raz aj stane) ale nech by to bolo kedykoľvek, nikto by to nečakal.
Také bolestivé a pritom také skutočné, pocit smútku z plynutia času...
Včera zomrela po dlhej a ťažkej chorobe pani Miriam Jedľovská, väčšine uživateľov DK meno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou toto meno nič nepovie, bola súčasťou tzv. "malých" dejín, ľudí "bez mena".
Pani Miriam bola jednou z preživších holokaust, počas ktorého jej vyvraždili takmer celú rodinu.
Okrem spomienky na človeka pre jej najbližších, po nej zostalo aj niečo pre uživateľov DK, jedna kniha, ktorá je podľa mojej skromnej mienky síce rozsahom neveľká, ale napriek tom hutná a naozaj bravúrne napísaná.
https://www.databazeknih.cz/knihy/za-slobodu-strucne-dejiny-izraela-od-pociatkov-po-bar-kochbu-302566
Mne sa viac páči Hamlet, dej je prehľadnejší, myšlienky hlbšie (viac textíkov na citovanie) a nakoniec Hamlet je aj sympatická postava.
Práve som sa to dočítal na idnes a zabolelo to, tak Janovi už dupou nebešťí králíci.
Bude tu bez neho o dosť smutnejšie, zostali sme tu sami a s úsměvem idiota...
Vestička, nič v zlom, ale držte sa témy (nezmnožujte zbytočne slová): Shakespeare: Macbeth...
Neviem či je to len môj pocit, ale Hamlet sa číta oveľa lepšie (ľahšie) ako Macbeth, neviem či je to menami aktérov, alebo dejom (prekladom to nebude, prekladal to ten istý človek) alebo tým, že Hamleta má človek lepšie zažitého (predsa len odkazy na túto hru sa vyskytujú v našej kultúre oveľa častejšie). Navyše aj dej mi pripadá záživnejší, lepšie spracovaný, jazyk je menej toporný, pritom pozeral som na anglickú wiki a obidve hry sú z toho istého "stredného" obdobia (1608), nuž neviem, ako to vidíte vy, máte podobný pocit ?
Inak čo sa týka spáchania zločinu mám pocit, že Lady Macbeth je v tom jednoznačne najviac zaangažovaná, manžel bol o čosi viac "vlažný" a sudičky považujem len za akési vnútorné hlasy ktoré máme všetci, ale nie všetci ich počúvame (niekedy našťastie, inokedy žiaľ).