Liza Gennart
slovenská
Nové komentáře u autorových knih
Výsledky vzniku
„Veštiť na základe tejto knihy koniec poézie môže len niekto, kto poéziu vôbec nečíta, resp. jej nerozumie. Na výsledku totiž stále výrazne vidno, že tieto texty tvorila umelá inteligencia. Takže poézia je to vlastne dosť mechanická, strojová a neživotná. Čo nemyslím nutne v zlom, len ten rozdiel oproti "normálne" písanej poézii je proste evidentný a citeľný. Umieračik tu teda zatiaľ rozhodne nezvoní. Celkovo ma to bavilo, fajn experiment, hoci v zásade nič objavné nepriniesol/nepovedal. 3,5*“... celý text
— Avathar
Výsledky vzniku
„Symbolický začiatok konca básnictva. To bolo rečí o veľkoleposti, o posúvaní hraníc kultúry, o spiritualite a kráse, o dôležitosti a jedinečnosti básnika atp. a napokon to básnictvo od umelej inteligencie schytalo skôr než kydači hnoja. O to vtipnejšie je, že na rozdiel od nahrádzania robotníkov v továrňach automatmi, nad koncom básnikov nikto nezaplače, pretože ich básne nejaký spoločenský dosah už dávno nemajú, už dávno sú zbytoční, len sa kamuflovali za veľké slová, a tak je toto zhodenie z ich malej pokryteckej vežičky viac vtipné ako smutné. A azda si to vďaka tejto zbierke uvedomí viac ľudí, ktorí teraz budú môcť nasmerovať svoje snaženie sa k niečomu spoločensky prospešnejšiemu, pretože teraz už všetky tie prázdne vety o ľudskom údele, citoch a kráse, či jazyku strácajú význam - zhluk obrazov a metafor už proste dokáže zdídžejovať aj AI. Dvaja moji známi sa vďaka tejto zbierke napríklad vykašľali na publikovanie svojich básní a prestali míňať papier na toto spoločensky nepotrebné nič. Tým nehovorím, že ako autoterapia to nie je fajn, a hlavne v minulosti malo básnictvo svoj nespochybniteľný význam vo vzťahu k náboženstvu, k rituálu, k sviatku, k liturgii, ku komunite, či k sebadefinovaniu národa ai., ale teraz, v modernej dobe, je spoločenský význam básnictva skutočne nulový a aj to L'art pour L'art už človeka takmer nepotrebuje - smrť autora je definitívne zavŕšená. A je pre mňa otázkou, prečo by som ja, ako recipient mal vôbec v budúcnosti čítať príhody umelých inteligencií - áno, teraz je to ešte nové a zaujímavé, ale to tiež nebude dlho trvať. Zaujímavé to bude azda pre úzky okruh jazykovedcov a lingvistov. Dnes je, aj vďaka tejto zbierke, zrejmé, že básnici, tak ako napríklad kňazi, končia pod tlakom pokroku ako relikt predmoderných čias.“... celý text
— JánKoristník
