Avathar
komentáře u knih
Podstata rieky
Miroslav Brück
Ja mám Brücka vlastne dosť rád. Väčšina jeho zbierok sa mi páčila. V kategórii metafyzicky/spirituálne ladenej lyriky je Brück určite to najlepšie, čo sa dá na Slovensku nájsť. Hoci táto zbierka ma zase až tak neoslovila. Nie je zlá, sú v nej klasické motívy, ktorým sa Brück venuje aj v iných knihách, ale ako celok ma to tentokrát nechalo viac-menej chladným. Čítalo sa to ale príjemne.
Pasažér
Cormac McCarthy
Svojím spôsobom možno najlyrickejší a najsmutnejší autorov román. A zvláštne dojemný.
Jak vrabec na šlahounu svlačce
Anna Gažiová
Presne na pomedzí troch a štyroch hviezdičiek. Dojem z toho mám však celkom pozitívny, takže zaokrúhľujem nahor.
Zmena skupenstva
Veronika Dianišková
Mal som pocit, že autorka namiesto zbierky Správy z nedomovov, ktorá ma až tak nezaujala, nadviazala skôr na svoje – z môjho pohľadu – zaujímavejšie prvé dve básnické knihy. Veľmi dobrá a zovretá zbierka. Spojenie kultivovanej prírodnej lyriky so znepokojivým apokalyptickým dunením v pozadí. Páčilo sa mi.
Polaris
Ladislav Lipcsei
Už v debute Lipcsei balansoval na hrane prehnaného pátosu, ale ustál to (z môjho pohľadu). V prípade Polarisu sa do toho ale oprel naplno. A dosť to prepálil. Tentokrát je toho proste veľa a často to vôbec nefunguje, resp. pôsobí kontraproduktívne. Slová ako „láska“ a „anjeli“ takmer v každej druhej básni, načo? Častá rádoby siláckosť a snaha o hĺbku, sa u mňa tiež väčšinou míňala účinkom. Ale žeby mi kniha nejako zvlášť pila krv, to nemôžem povedať. Básne majú dobré tempo, fajn sa čítajú a niektoré časti sa mi naozaj páčili/prišli mi zaujímavé. Možno by to ale chcelo do tej nespútanosti primiešať aj trochu racionality a nebáť sa trochu viac editovať.
Soudný potok
Radek Štěpánek
Sústredená a príjemná prírodná lyrika. Možno to nič extra nové neprináša, ale čítalo sa to veľmi fajn.
Smyčka Medúzy a jiné příběhy
Howard Phillips Lovecraft
Ako to pri poviedkových zbierkach býva, kvalitatívne je to dosť kolísavé (chvíľu jasno, chvíľu oblačno). Celkovo mi ale predchádzajúci zväzok Hemživý chaos a jiné příběhy prišiel vyváženejší. Aj Smyčka medúzy je krásne urobená, má štýlovú obálku a pekné ilustrácie. Zaujmú aj zasvätené Joshiho poznámky. Čo sa týka samotných poviedok, tak sa sem dostalo aj niekoľko vyslovených nepodarkov. Napríklad taká Past má dobrý nápad, ale mám pocit, že Lovecraftomu štýlu vôbec nesadol a čítať to bolo fakt utrpenie. Rovnako nemám rád tých niekoľko poviedok, v ktorých sa Lovecraft snaží byť vtipný (v tomto prípade Zápas, jenž ukončil století a Kolabující kosmy). Vôbec to na mňa nefunguje a výsledkom je v lepšom prípade pocit nudy, v horšom trápnosti. Titulná Smyčka medúzy je atmosférická, mrazivá, ale zráža ju úplne zbytočný rasizmus (ten v Lovecraftovi niekedy vadí viac, niekedy menej, tu to najmä v závere zaváňalo až paródiou). Za najlepšie kúsky považujem poviedky Z hloubi eonů, Hrůza v muzeu, Okřídlená smrt a „Spíš moře vyschnou“. Záverčný Noční oceán má zaujímavú atmosféru, hororom je vlastne len jemne líznutý a skôr na mňa pôsobil ako taká melancholická náladovka (hoci by mu neuškodilo menšie skrátenie). No a ostatné poviedky väčšinou neurazili, ale väčšinou ani výraznejšie nenadchli. Ale aj medzi nimi sa našlo viacero pozoruhodných titulov (Strom na kopci, Výzva z jiného světa, Ve zdech Eryxu či Skolení monstra) Celkovo je to presne na rozhraní 3 a 4 hviezdičiek, ale zaokrúhlim nahor, keďže Lovecraft patrí k mojim obľúbencom a som rád, že som si jeho tvorbu mohol takto skompletizovať.
Rozkvitni pre seba
April Green
Také trochu poetickejšie motivačné citáty a self-help rady. Na Instagram asi dobré, ale ja v poézii hľadám úplne iné veci.
Deti Hamelnu
Dominika Moravčíková
Páčilo sa mi to. Nie síce úplne bezvýhradne, keďže uprednostňujem trochu iný typ poézie, ale to nič nemení na tom, že Deti Hamelnu sú zrelou, sebavedomo napísanou knihou. Cítiť z nej, že autorka mala jasnú predstavu, čo a ako napísať, a že si s tým dala dosť práce. Určite budem zvedavý aj na jej ďalšie diela.
Graffiti
Kamil Zbruž
Zbružove provokácie mi kedysi pripadali zábavné. Už to neplatí. Asi som z toho vyrástol a stal sa zo mňa nudný páprda, ale nič to so mnou nerobí, nepohoršuje ma to, neštve ma to. Len nad tým krčím plecami.
Výsledky vzniku
Liza Gennart
Veštiť na základe tejto knihy koniec poézie môže len niekto, kto poéziu vôbec nečíta, resp. jej nerozumie. Na výsledku totiž stále výrazne vidno, že tieto texty tvorila umelá inteligencia. Takže poézia je to vlastne dosť mechanická, strojová a neživotná. Čo nemyslím nutne v zlom, len ten rozdiel oproti "normálne" písanej poézii je proste evidentný a citeľný. Umieračik tu teda zatiaľ rozhodne nezvoní. Celkovo ma to bavilo, fajn experiment, hoci v zásade nič objavné nepriniesol/nepovedal. 3,5*