Isabela Figueiredo
portugalská, 1963
Nové komentáře u autorových knih
Tučná
„"Viem, čo ma naučila mama: že nemáme robiť druhým, čo nechceme, aby oni robili nám. To je spravodlivosť. Konanie nerešpektujúce tento princíp je neospravedlniteľné."
Prečo si teda dávame nálepky ako tučná, ťažká váha, či tučibomba? Takými prívlastkami Mariu Luisu volala jej mama, priateľ, spolužiaci. Ako sa dá s takým niečím vysporiadať a dospieť vo vyrovnanú osobu? Učia nás sebaláske, no dá sa to vôbec? Autorka mieša časové línie cez detstvo, dekolonializmus, študentský život, prvú lásku, sex až po dospelosť. Každé životné obdobie malo ale čosi spoločné. Je to seba-akceptácia, samota a hlad. A nie len doslovný hlad po chlebe, ktorý tak milovala. Hlad po deťoch, ktoré nemohla mať, hlad po láske ktorá ju neakceptovala. A pritom toho veľa nechcela. Len partnera, ktorý na nej vidí to, čo je očiam neviditeľné. Hlavná hrdinka je inteligentná, vzdelaná a vyrovnaná, no neustála šikana a upozorňovanie okolia na jej vzhľad má negatívny dopad na celý jej život. Dá si vyoperovať časť žalúdka, no po schudnutí a fyzickej zmene stojac pred zrkadlom sa zamýšľa, či to naozaj bolo to, čo chcela. Urobí ma fyzická krása šťastnou?
Napriek ťažkej téme je kniha plná optimizmu a humoru. Nesie autobiografické prvky portugalskej autorky Isabely Figueiredo. Kniha stojí na historickom pozadí dekolonizácie Mozambiku, ako jej rodnej hrudy a odchod s rodinou do Portugalska. Odporúčam prečítať všetkým.“... celý text
— Zuna1990
