Ilona Wiśniewska

Přidat do oblíbených Koupit knihy

polská, 1981

Populární knihy

Ľad: Z grónskeho ostrova
Ľad: Z grónskeho ostrova
Biele: Ľadový ostrov Špicbergy
Biele: Ľadový ostrov Špicbergy

Nové komentáře u autorových knih

Biele: Ľadový ostrov Špicbergy Biele: Ľadový ostrov Špicbergy

„12 pomerne krátkych textov síce svojou rôznorodosťou pripomína skôr blogerský zápisník, ale postrehy autorky o prírode, zvyklostiach a mentalite tamojších obyvateľov sa čítali dobre. "Keď si už človek privykne na tmu, myšlienka na návrat svetla pôsobí zvláštne. Bez slnka je všetko jasné. Je zrejmé, že ďalej sa ísť nedá. Vtedy sa dá priestor ľahšie usporiadať. Temnota je svojim spôsobom pohodlná." "Bojím sa, že sa vracia svetlo." Katja sedí pri peci zavinutá do deky a pozerá cez okno, v ktorom sa odráža jej silueta. "V tme by som dokázala žiť celý rok. "Keď sa vráti slnko, bude svietiť bez prestávky A až to je strašidelné." Konečne som sa dozvedela i rozuzlenie záhady vo Svenskuset z konca 19. storočia, (o ktorej som predčasom čítala), keď v dome zomrelo počas jednej zimy 17 nórskych mladých mužov. Štyri hviezdičky sú zaslúžené.“... celý text
— Agi

Biele: Ľadový ostrov Špicbergy Biele: Ľadový ostrov Špicbergy

„Špicbergy, Špicbergy, hm, tam som tiež nebol. :-) Ale raz sa tam dostanem a ak bude možnosť, tak aj na severný pól, nech to stojí, čo to stojí. Moje stretnutie s Iloninou reportážnou knihou dopadlo veľmi dobre, pretože som nečakal nič. Kedysi dávno som sa veľmi sklamal z mojej návštevy Chorvátska, bolo to hlboko pod očakávaním (bol som tam ešte raz po šestnástich rokoch od prvej návštevy, ale dojem ostal mínusový) a vtedy som si povedal: očakávaj málo a dostaneš viac. Ono to funguje a tento princíp uplatňujem takmer na všetko, a som v podstate spokojný človek. Takže Ilona ma knihou potešila a zároveň navnadila. Jediné, čo mi nešlo celkom popod nos je, že Špicbergy sú takisto jeden veľký bordel, tak ako celý svet je jeden chliev. No ale čo už, urbex a úpadok ľudských sídiel ma priťahuje a ja sa rád túlam, hoci závidím Verneovým súčasníkom, že mohli svet zažiť tak, ako my už nie.“... celý text
— Ivan F

Biele: Ľadový ostrov Špicbergy Biele: Ľadový ostrov Špicbergy

„Od tejto knihy som mala naozaj vysoké očakávanie, pretože takéto miesta, ako sú Špicbergy, ma fascinujú. A aj keď som sa vďaka knihe dozvedela veľa nových informácií, tak forma ich podania mi veľmi nesadla. Autorka príliš často odbočuje od tém, ktoré načala a aj keď ma niektoré odbočky bavili, iné ani veľmi nie a tiež sa mi to kvôli tomu zdalo nepriehľadné, chýbala mi nejaká väčšia ucelenosť. Takisto sa tam objavovalo veľmi veľa mien, strácala som sa v nich a po čase som netušila, kto je kto a že či to bude nejak vadiť. Čím viac som čítala, tým menej ma to bavilo. Ale naozaj ma veľa vecí prekvapilo, všetky tie opustené osady, že ešte aj Špicbergy boli počas vojny zasiahnuté a vypálené Nemcami, že je to tam až tak multikultúrne a najväčšiu menšinu tvoria Thajčania... Taktiež mi nejak vyplynulo, že tam nie sú splachovacie záchody a nechápem ako tam ľudia bez toho môžu žiť :D. Škoda, ale tentokrát mi forma podania naozaj nesadla, ináč to mohla byť úžasná kniha.“... celý text
— Deia

Biele: Ľadový ostrov Špicbergy Biele: Ľadový ostrov Špicbergy

„Co sa týka rozpravania, až tak ma to nenadchlo. Čo sa týka i formácii, tak áno, zaujímavé.... Zazit ano, žiť nie.“
— adelinka

Biele: Ľadový ostrov Špicbergy Biele: Ľadový ostrov Špicbergy

„Málokterý cestopis dokáže tak na dřeň odkrýt atmosféru a energii místa jako kniha polské autorky Ilony Wiśniewske. Její stručné, melancholické a nekompromisní popisy okolí, lidí, tmy, světla, turistiky jsou odhalující. Jednou větou či citací usedlíka dokáže přiblížit šílenost i krásu zdejšího života. Jediné slabší místo je pro mě kapitola o polské výzkumné stanici, ale chápu autorčinu "národní" zvídavost. O současných Špicberkách jsem toho moc nevěděla, maximálně o problémech s ledními medvědy, nízkých domcích, přírodě, klimatu... netušila jsem nic o obrovských opuštěných budovách, hotelových komplexech, turistických "lodních" návalech ani o tom, že Severního pólu může dosáhnout každý, kdo zaplatí (je tam pro turisty vytápěný stan s postelemi). A místní lidi, ti jsou opravdu jedineční... "Keď už si človek privykne na tmu, myšlienka na návrat svetla pôsobí zvláštne. Bez slnka je všetko jasné. Je zrejmé, že ďalej sa ísť nedá. Vtedy sa dá priestor ľahšie usporiadať. Temnota je svojím spôsobom pohodlná. 'Bojím sa, že sa vracia svetlo.' Katja sedí pri peci zavinutá do deky a pozerá cez okno, v ktoromsa odráža jej silueta."“... celý text
— pajaroh

Přejít na knížky autora