Filip Florian
rumunská, 1968
Nové komentáře u autorových knih
Malíčky
„chvíľami som sa cítil ako v Kusturicovom filme. panoptikum postavičiek zaľudňujúcich ospalé mestečko kdesi na okraji sveta, ktoré z letargie vytrhne nález archeológov, aby rozohral miestnu podobu angažovaného boja - čiže boja o miestne korýtka. od mánie dozorujúceho prokurátora, ktorá pramení v dávnom nepríjemnom zážitku cez exkurziu do hrôz vlády vojenskej junty v Argentíne, popri ktorých vyčíňanie Securitates vyzerajú ako detské vojny na piesku a osudy vedľajších postáv občas ako z červenej knižnice... a samozrejme, nechýba tu láska, takmer v najčistejšej podobe.
celkovo je to vydarené dielko, ale netrúfam si povedať, či je to naozaj kľúčové dielo ostatných rokov, pretože s rumunskou literárnou scénou sa stretávam v prekladoch málokedy a neviem si predstaviť, ako by som ten zvukomalebne nádherný jazyk dokázal zvládnuť... jedine, že by som bol Nick Carter a chystal sa odhaliiť Tajomstvo hradu v Karpatoch a jeho pána Vlada Dragula:)“... celý text
— freejazz
Malíčky
„Táto knižka je typickým príkladom, ako môže anotáciá skresliť čitateľov pohľad. Podľa ocenení sú Malíčky jedným z najvýznamnejších diel rumunskej literatúry posledných rokov. Námet vyzerá tiež veľmi zaujímavo. No z textu v anotácií je podstatný najmä "akýsi realizmus". Nejaké vyrovnávanie sa s minulosťou, kvázi detektívnosť deja či exkurzy do mysticizmu - kde? V knižke som nič také nenašiel...
Na pozadí načrtnutého deja sa autor venuje exkurzom do života postáv v románe vystupujúcich, pričom tieto často s v anotácií spomenutou dejovou líniou temer vôbec nesúvisia. Príbeh je akýmsi rozprávaním o chybách a omyloch z minulosti, v životoch postáv diela. Takto nejako je vyriešená aj tá kvázi detektívna zápletka. Oceňujem elegantný jazyk diela, žiaľ je často ťažko zrozumiteľný. Dlhé pasáže sú uvádzané v zátvorkách a siahodlhé popisy nepodstatných momentov úplne ničia plynulosť deja. Zoznam atrakcií lunaparku, zaberajúci celú stranu, nasleduje polstranový popis, čo všetko mala babička v kabelke. To ma fakt ničilo. Za najzaujímavejšiu myšlienku považujem hľadanie paralel medzi najnovšou históriou Rumunska a Argentíny, inak som si z diela neodniesol nič. Nepopieram, že knižka mohla mať aj nejaký hlbší zmysel, mne sa ho žiaľ objaviť nepodarilo.“... celý text
— bondula
