Denny45 přečtené 168

Najmodrejšie oči 1986, Toni Morrison

Silná ale zároveň strašidelne krásna kniha, ktorá vás emočne "zničí". Autorka vo svojom prvom románe dokázala opísať všetko zlé a skazené v živote bežného černocha . Na konci knihy mi bolo Pecoly veľmi ľúto. Nuž, na niekoho sa šťastena neusmeje.... celý text

Nehaňte vlka 1981, Farley Mowat

Veľmi pekný príbeh. Milovníci prírody a dobrodružstva v prírode si prídu na svoje.

Gilgameš 1975, Vojtech Zamarovský

Spravil som veľkú hlúposť. Áno, Zamarovský je majster slova čo sa týka všetkých orientálnych jazykov, ale táto kniha je určená pre mladšie publikum. Napríklad ja som po nej siahol z dôvodu, že v žiadnej blízkej knižnici originál nie je. Preklad a následné prerozprávanie považujem za veľmi pekné, úplne sa hodiace do učebnice literatúry pre nižšie ročníky základných škôl (hlavne to nenápadné vynechávanie šteklivých tém rozveselilo). Samotný príbeh je veľmi jednoduchý, trochu naivný ale na dobu, keď bola literatúra len v plienkach, celkom prepracovaný. Predsa aj na pospájanie pôvodných spevov o Gilgamešovi boli potrebné talent a cit. A hlavná myšlienka o nesmrteľnosti? Práve vďaka nej sa stalo toto dielo nesmrteľným. Piatu hviezdičku nedávam preto, lebo originál je originál.... celý text

Příběhy ze starověké Palestiny 1990, Hans Bardtke

Táto kniha mi prišla trošku zbytočná. Je to asi tým, že som sa narodil do doby, v ktorej je biblia už automaticky považovaná aj za historický zdroj, zatiaľ čo pred 50 rokmi sa ľudia len pomaly vracali k odkazu tejto knihy (na prelome 19. a 20. storočia sa ľudia od nej odvrátili). Z obalu knihu som čakal trošku viac o histórii, ale väčšinu obsahu zaplňala čistá archeológia. Nevadí, aspoň som sa čo to podozvedal (a pravdepodobne som sa podozvedal to, čo už dávno neplatí). Autorov štýl bol príjemný, utvrdil ma v tom, že autori takýchto kníh z východného bloku vedeli, ako pútavo napísať faktografickú knihu.... celý text

Umenie milovať. Lieky proti láske 1974, Publius Ovidius Naso

Vďaka tejto knihe som sa oficiálne zamiloval do antickej poézie. "... napíšte na svoju korisť: 'Náso nás naučil žiť.'"

Dejiny Ríma / Vojna s Jugurtom / Catilinovo sprisahanie 1987, Gaius Sallustius Crispus

Takže: Paterculus - pre mňa úplná nuda. Chaos v menách, miestach a časoch, odbáčanie od myšlienky v rozsahoch niekoľkých strán a veľké diery v texte na jednoduchosti a atraktivite nepridávali. Vlastne som si ani nič nezapamätal. Ale Sallustius nesklamal. Príjemný štýl, veľmi príjemný a spolu s dobre prerozprávanou históriou vytvárali perfektnú atmosféru. Catillinovo sprisahanie je ťažšie ako Jugurta, ale oproti Paterculovi je to prechádzka ružovým sadom. Naučil som sa niečo nové, pochopil som zákulisie diania v Rímskej "republike" na začiatku 1. st. pred Kristom a k tomu všetkému sa vôbec nečudujem, že pán autor bol znechutený činmi rímskej nobility.... celý text

Henderson, kráľ dažďa 1988, Saul Bellow

Gymnázium. Riaditeľské testy. Sloh z anglického jazyka. Téma: Poraďte kamarátke vynikajúcu knihu, ktorú ste nedávno čítali. Vybral som Hendersona. Ľudia postupne zabúdajú na duchovno, na podstatu, ktorá je v nás. Jedným z nich je podnikateľ, alkoholik, milionár a chovateľ svíň Henderson. Hnaný vnútorným hlasom hovoriacim "Ja chcem", sa vyberie do Afriky. Za poznaním. Spozná vládkyňu kmeňa, ktorá môže zodpovedať jeho otázky. Ale okolnosti ho prinútia putovať ďalej. Spozná mladého kráľa iného kmeňa, s ktorým sa spriatelí. Zvedavý Henderson sa priblíži k svojmu cieľu, ale... Na konci knihy som sa mal smiať, alebo som mal byť smutný? Úprimne, bol som smutný. V tej knihe bolo tak veľa paródií, výsmechov ale aj životných právd, až nie som schopný vysloviť svoj názor. Vždy, keď počujete v spojení s nejakou knihou motív putovania, už by ste mali vedieť, že vás čaká jazda plná irónie. A že po prečítaní budete mať ešte viac otázok, ako pred ním... celý text

Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia 1974, Adolf Peter Záturecký

Prečítal som si len úvod (celkom dlhý, 40 strán) a potom som v knihe len tak listoval. Totižto kniha sa nedá čítať plynulo, je to ZOZNAM prísloví a porekadiel spolu s vysvetlivkami. Napriek tomu túto knihu považujem za klenot, ak nie za pokladnicu slovenskej kultúry. Je škoda, že takéto diela dnes nevychádzajú (samozrejme doplnené). Niekto, kto bude hľadať zdroj, myšlienku alebo rekreáciu a zaspomínanie si na leto u starých rodičov a na ich príslovia, ktoré používali, určite túto knihu ocení. Kto má pokoj, zdravie, chleba, ten má všetko, čo mu treba.... celý text

Biela veľryba 1987, Herman Melville

"Volajte ma Izmael." Touto vetou sa začína klasický príbeh modernej svetovej literatúry. Učíme sa o ňom, často naň narážame v iných knihách, v televízii je plno filmov natočených podľa neho, je zatracovaný, označovaný za nudný, ale aj velebený, opisovaný ako klenot. Áno, je plná opisov. Plná kapitol sústredených na opisy z prostredia veľrybárčenia alebo len plavby po šírich a nekonečných oceánoch. Ale ak to vydržíte, dozviete sa mnoho zaujímavostí (a ak si aj pomyslíte, že sú zastarané, aspoň sa zasmejete nad naivnosťou niektorých názorov na veľryby). A úprimne, opis hliadkovania na hlavnom sťažni lode Pequod ma tak zaujal, že som mal chuť okamžite nastúpiť na nejakú loď z 19. storočia a sledovať z jej hlavného sťažna západ slnka na šírom oceáne... Melville rád filozofuje, ale podľa mňa nie tak zaťažujúco, ale nenútene, miestami vtipne. "Radšej spať s triezvym ľudožrútom ako s opitým kresťanom", hovorí autor ústami hlavného hrdinu. A možno sklamem mnohých ľudí, ale filozofuje často aj o náboženstvách. Veď mnohé výjavy z veľrybárskeho sveta sú spájané s príbehmi Starého Zákona. Aj keď je dej len zlomkovitý, nie veľmi vyvinutý a autorovi slúži hlavne na odvíjanie rôznych opisov a monológov, predsa len sú tam postavy výjnimočné, vcelku svojské. Pri honbe za Moby Dickom mnohé podliehajú panike, stanú sa obeťami krvilačnosti kapitána alebo ešte horšie - zošalejú. Len kvôli svojej vernosti. "Verný si chlapče, ako kružnica svojmu stredu". A nakoniec - dej je plný symbolov a oxymoronov: "Aha! Tam pozrite, námorníci, tam!" volal za nimi prorocký hlas. "Márne utekáte, cudzinci, pred naším smutným pohrebom. Obraciate sa nám chrbtom, len aby ste nám ukázali vlastnú rakvu!" Nie každému sadne, ale ja za seba hodnotím piatimi hviezdičkami. Ale medzi naj knihy aké som kedy čítal ju nezaradím. Zatiaľ.... celý text

Synovia a milenci 1982, David Herbert Lawrence

Kde to bolo napísané, že z obľúbenej knihy nám nemusia zostať spomienky na príbeh, postavy, alebo miesta, ale na prežité pocity pri čítaní? A práve tie by som už v spojení s touto knihou nikdy nechcel zabudnúť. Ľudské charaktery tu boli vykreslené tak, ako nikde inde (z toho čo som zatiaľ čítal). Mnohé scény a osoby sa mrazivo podobali na tie, ktoré poznám z môjho života. A vďaka tomu, že som vyrastal blízko baníckeho prostredia, táto téma je mi blízka. Túto knihu si zamilujete alebo sa pri nej unudíte...... celý text

Zápisky o vojne v Galii / Zápisky o občianskej vojne a iné 1988, Gaius Iulius Caesar

Pred prečítaním som mal pocit, že toto bude ťažký oriešok. Ťažké na čítanie, na pochopenie, na zapamätanie. Ale už prvá strana ma milo prekvapila. Caesar bol nielen vojenským, ale aj literárnym talentom. Jeho štýl je príjemný, nekomplikovaný a čitateľa neinformuje o zbytočnostiach. Dielo O vojne v Galii je náročnejšie, ale s dobrým historickým atlasom sa nestratíte. Mne pomohol veľmi. Druhá časť je zo začiatku peklom plným postáv z rímskej politiky (asi autor očakával, že čitateľ bude oboznámený napríklad s menami konzulov alebo generálov Pompeiovho vojska). Ale keď sa už trošku zorientujete, stanete sa svedkami každého Caesarovho víťazstva v Itálii, Hispánii a Grécku. Ostatné dielka anonymných autorov sú chudobnejšie, chýbajúce časti v texte mi vôbec nepomáhali. A omnoho nudnejšie. Africkú vojnu som celú popreskakoval. Na záver hodnotím celú knihu veľmi pozitívne. Nedá sa tu vytknúť, že je jednostranné, veď z tohto obdobia sa nám toho veľa nezachovalo a ja som sa vďaka tejto knihe konečne dozvedel, ako ten Prvý triumvirát dopadol.... celý text

Portrét mladého umelca 1971, James Joyce

Na začiatku som nevedel do čoho idem. Aj začiatok knih bol taký, zvláštny. Vlastne to bol tým, že to boli len útržkovité spomienky z detstva. Po čase sa mi kniha začala páčiť viac. S hrdinom som sa celkom zosobnil, niekedy mi až čítal z duše. Hľadal sám seba, v kolégiu, v rodine, medzi priateľmi a aj na univerzite. Úvahy o umení a viere boli veľmi pekné a písané zo srdca. Mnohými som sa nechal viesť a s mnohými som sa nestotožnil ale dojem mi zostal rovnako pozitívny. A som rád, že Stephanus sa nakoniec rozhodol tak, ako sa rozhodol a mohol tak vykročiť do veľkého sveta so slobodnou dušou... celý text

Kartúza parmská 1976, Stendhal (p)

Nechal som si preležať myšlienky o tejto knihe a tak som sa rozhodol zmeniť moju recenziu. Niektoré veci som nepochopil (konanie postáv, vzťahy) a to mi niekedy kazilo dojem. Zle som sa začítal a tak som sa nestal "zasväteným". Štýl bol náročnejší ale to podstatné sa dalo ľahko vytriediť. Poplatná aj dnešnej dobe (aj keď sa to na prvý pohľad nezdá). Pekný, zaujímavý a netradičný príbeh v ktorom hrá hlavnú rolu ľudskosť - jednoduchá ale aj komplikovaná. Niekedy prisladké, niekedy veľa opisu. Určite neľutujem, ale čítal som už lepšie... celý text

Dějiny světa 1 2012, Albrecht Jockenhövel

Dlho som sa snažil nájsť nejaké nemarxistické syntetické dielo o staroveku (praveku). Náhodou sa mi to podarilo. Prvotné šťastie však zahnal komentár emetiora. Kapitoly o praveku určite niekoho zaujímajú, ale pre mňa to bolo utrpenie. Do čítania som sa nútil a závratné informácie ktoré by sa dali napísať stručne bez straty pointy boli rozpísané na niekoľkých stranách. Orientálne civilizácie som prelúskal celkom rýchlo, tie boli aj celkom pekne napísané len mi vadilo to, ako autor kapitoly o starovekom Egypte doslova odignoroval politické dianie v Starej ríši s argumentom, že sú to len vymyslené politické formulky. Potom zas nasledovala nuda v podobe neolitu v Európe a doby bronzovej a najviac ma z celej knihy bavili staroveká Čína a americké civilizácie. O nich som sa podozvedal asi aj najviac. A najviac si cením to, že som zistil v akom zaostalom stave sú naše učebnice dejepisu hlavne čo sa týka postavenia Afriky ako stojiska dejín. Občas si jednotliví autori pri niektorých témach protirečili - možno to bol zámer, aby si čitateľ utvoril svoj názor. Autori v úvode stále dookola omielali, že chcú opísať dejiny globálne ale stále sa vyhovárali, že najviac archeologického materiálu je v Európe a teda sa na ňu aj zamerali. Ale napriek tomu som rád, že som sa dozvedel aktuálne fakty a že som nemusel siahnuť po nejakej červenej biblii o staroveku (i keď priznajme si, tie boli aspoň čitateľnejšie).... celý text

Ľudia Mezopotámie 1988, Josef Klíma

Po prečítaní Zamarovského knihy o Sumeroch som aj to málo, čo v tej knihe bolo, zabudol. Po prečítaní Helmuta Uhliga a jeho knihy, som sa dozvedel mnoho vecí ale stále mi niečo chýbalo. A po prečítaní Klímovej knihy som zistil, že to je presne to čo som hľadal. Autor sa snažil popísať všetky aspekty starovékeho života a dovolím si povedať, išlo mu to briliantne. Najviac sa autor sústredil na právo, však podľa dostupných biografických informácii to bola aj jeho parketa. A ako už napísal martin, síce nie dobrodružné ale stále sa vynikajúco číta... celý text

Stará Kréta 1978, Ludwika Press

Veľmi pekná kniha, za ktorú by sa autorka vôbec nemusela hanbiť ani dnes (s nejakého dôvodu sme veľa informácii o tomto období od vydania tejto knihy nezískali). Pekný štýľ, dlhšie ale uhľadené vety a široká paleta informácii. Ak chcete solídnejší úvod do tejto problematiky, určite siahnite po tejto knihe... celý text

Záhady minulosti 1964, Bernhard Jacobi

V mestskej knižnici sa mi dostala do rúk staručká kniha, odtrhnuté strany, fľaky, po prebale ani stopy, plná starých pečiatok. Dal by som aj 5 hviezdičiek ale... Štýl veľmi príjemný, pripomínajúci Zamarovského (možno trochu väčšie odbočenia, našťastie krátke). Neuveriteľné plus je to, že autor sa zaoberá pre nás takmer neznámymi krajinami ako napr. Sába, Urartu či Zimbabwe. V takej situácii, v akej sú v dnešnej dobe odborné knihy na Slovensku je prečítať si aspoň úvod do problematiky takýchto krajín na nezaplatenie. Ale je tu problém, že mnoho vecí (najmä o Etruskoch a Velkonočnom ostrove) je zastaraných. Napriek tomu som sa dozvedel mnoho nových vecí.... celý text

Ženba / Revízor / Mŕtve duše 1989, Nikolaj Vasiljevič Gogol

Čítal som len Mŕtve Duše a listy, ktoré sa tochto diela týkajú. Nemám slov. Wau. Perfektne vykreslené osoby. Čičikov je typ človeka, ktorého až ľudia chcú poľutovať. Toľko ľudí, toľko rôznych typov, mnohí prehnití, mnohí zvláštni, pachtiaci za majetkom alebo svetielka v mori tmy. Opisy prírody, cesta Ruskom, všetko do seba krásne zapadá. Síce som sa ku koncu vôbec nesmial a román som bral celkom vážne, aj tak to bol naozajstný zážitok. To, že v rukopise chýbajú veľké časti a koniec vôbec nevadí. Práveže to pridáva. Ako už jeden čitateľ pod jednou poviedkou Gogoľa napísal: v dlhých dielach sa nozaj prejavilo autorovo majstrovstvo. 4 hviezdičky len pre to, že som neprečítal celú knihu. Niekedy si dám aj Revízora a Ženbu.... celý text

Večery / Myrhorod / Petrohradské príbehy 1989, Nikolaj Vasiljevič Gogol

A ešte dodatok: Ľudia by si mali pomáhať, a nie zaslepene sledovať len svoj "nos"

Oživená minulost 1972, C.W. Ceram (p)

Príjemný úvod do tajomstiev objavovania starovekých civilizácii. Nenáročný štýl, mnoho pekných postrehov ale hlavne veľmi pekná fotofokumentácia. Odporúčam každému, kto nevie o staroveku "ani trt" a chce sa niečo dozvedieť. Samozrejme niektoré pasáže treba brať s rezervou, za 50 rokov sa veľa názorov zmenilo... celý text