Denny45 přečtené 168

Americká tragédia 1977, Theodore Dreiser

Clyde Griffiths. Tento človek dva týždne bičoval moju psychiku, celú osobnosť, dušu. Nenachádzam slov... toľko zmien, protikladov, psychických opisov, zamyslení. Možno mi pomôže citácia z knihy: "Taký bol vplyv krásy, bohatstva a spoločenského postavenie, po ktorých horúčkovito bažil, na povahu plytkú, nestálu ako voda!" Na začiatku suchý opis sa postupne menil na prežívanie každého momentu knihy spolu s hlavným hrdinom. A nakoniec mi on sám nastolil otázku: Je vinný, alebo je vinná spoločnosť? Najviac sa ma na konci knihy dotkol vnútorný monológ Clydea: "...ako ho môžu posudzovať títo ľudia keď nepoznajú jeho duševné, telesné, mravné utrpenie?" Mám vôbec práve posudzovať ho JA, aj keď som s ním prežil prakticky celý život, každú zmenu v jeho správaní a videl som všetko čo sa odohrávalo v jeho hlave? Táto kniha je monument. A každého, kto sa po jeho strmých stenách vyškriabe až na vrchol obdarí psychickým zážitkom, na aký len tak ľahko nezabudne. Rozmýšlal som, že čítanie prvej polovice bolo len utrpením a preto som chcel jednu hviezdičku odobrať. Ale toto utrpenie a bolesť za niečo stáli. Nazval by som to "novodobou katarziou"...... celý text

Jama 1966, Alexandr Ivanovič Kuprin

Niet pochýb, že táto kniha vyvolala škandál. Dlho o tom nikto nehovoril takto otvorene - a zrazu autor vydá toto. Ich rukami prejdú tisíce mužov. Denne vypijú desiatky pohárov whisky. Za mesiac vymenia toľko šiat, zahrajú viac rolí ako herci v divadlách. Za špinavú prácu musia byť ešte vďačné svojím dámam "pasáčkam", ktoré ich šikanujú a trýznia v neľudských podmienkach. A predsa v niektorých z nich dohorieva plamienok ľudskej duše túžiacej po slobode a krásnom živote. Nie všetky osprosteli a oddali sa svojej službe... Aj keď je to smutný román s ponurou náladou, veľakrát som sa musel aj zasmiať (či už to bola postava Vaňku, všetci študenti ktorí moralizovali o bordeloch nakoniec využili jeho služby a ten čo ich tam pozval ich nevyužil, úbohý Lichoninov pokus, predčítavanie Kapitálu negramotnej žene, ...). Téma je stále aktuálna, len forma celého tohoto obchodu sa zmenila, skryla sa pred zrakom ľudí. Mňa tá kniha dostala, námet, príbeh, ten KONIEC, postavy, prostredie, Rusko. Odporúčam... celý text

Škaredá vojvodkyňa : Margaréta Gambaňa 1966, Lion Feuchtwanger

A celý ten čas som čakal, že ma tá kniha vtiahne... A nič sa nestalo... Takmer žiadna priama reč je v historickom románe celkom ťažký oriešok na prilákanie čitateľa. Zástupy šlachticov, ktorý sa v celej knihe objavia raz a vy sa ich snažíte pre istotu všetkých zapamätať nie je veľké plus. Neviete kto vlastne s kým ťahá za jeden koniec, kto je pánom situácie, ... V opise sa hovorí, že Margaréta je sebavedomá, múdra a tak ďalej. Ak by bola naozaj tak osvietená, dokázala by sa preniesť cez tie intrigy, urážky na jej vzhľad atď. Samozrejme, že človek nemôže vzdorovať večne ale takto rýchlo sa vzdať svojich ideálov... Nejde to dokopy. Hlavná dejová línia a pointa sú jasné. Ale mnohé udalosti (prvá vzbura napríklad), omáčka okolo, vedľajšie postavy, to všetko je aj s pár svetlými chvíľkami stále zmätené. Koniec bol vytúženou úľavou.... celý text

Brucho Paríža 1965, Émile Zola

Prvý Zolov román, ktorý sa mi dostal do rúk. Pri čítaní vás stále prenasleduje zápach rýb všemožného druhu. Z mora, z riek, z jazier, z ďaleka. Všetky tu čakajú aby ich nejaká kofa výhodne predala, aby skončili v žalúdku nenásytného Parížana, aby zhnili v tmavých labyrintoch podzemia Centrálnej tržnice. A podzemie toho skrýva mnoho. Od hrkútajúcich holubov až po hrkútajúce deti tržnice Cadina a Marjonina. O pár metrov nad nimi sa po úzkych uličkách pomedzi plné zeleninové debne prechádza nový strážnik Florent, ktorý má celkom zaujímavú minulosť... Pán autor sa zameral hlavne na opisy. Brilantne odvedená práca. Ale pri deji a pri niektorých postavách to trošku pokrívkava. Hlavne pri Florentovi. Je jednoducho rojko, hlupák, snílek. Najlepšie sú vedľajšie postavy (z tržnice, z posedení u Lebigra), ale mne to nevadilo, kvalitu čítania to ovplyvnilo minimálne. Rozmýšlam, ako mohol niekto postaviť takú obrovskú príšeru akou je toto "brucho Paríža". A som vlastne tučný alebo chudý? Neviem si odpovedať... Pekný román a teším sa na ďalšie romány zo série Rougon-Macquart. Snáď sa mi ich podarí prečítať všetky (možno to bude mať dokopy silnejší účinok).... celý text

Zaviate kultúry 1965, Bernhard Jacobi

Knihy, ktoré pojednávajú o starovekých mestách a civilizáciach mimo tzv. populárno-vedecký mainstream sú u nás vzácnosťou. Knihy, ktoré pojednávajú o vykopávkach otvorene a priamo ako z knihy o každom archeologickom prieskume (beletristickým spôsobom) by mali byť u nás považované za klenoty. Obe vlastnosti splňa táto kniha. Oproti jej dvojičke (Záhady minulosti) pojednáva o menej známych kultúrach, ktoré od čias jej vydania vidíme približne v rovnakom svetle (niečo je zastarané, ale keď som si porovnával informácie s internetom, boli to menej podstatné zmeny). Dnes takéto knihy u nás sotva vyjdu (ak áno, tak je to mysticko-astrologicko-alternatívna zlátanina, ktorá sa bude zaručene predávať).... celý text

Napoleon Bonaparte 1978, Albert Zacharovič Manfred

Netreba sa zľaknúť pár strán, ktoré pojednávajú o vtedajšej dobe slovami Marxa a Lenina, medzi tými 600 stranami sa strácajú (s kritickým čítaním sa to úplne stratí). Napriek tomu má nesporne veľkú historickú hodnotu. Dozviete sa toho naozaj dosť. Ako veľmi sa zmenil ten mladík, ktorý živoril medzi štyrmi stenami svojej vlhkej izby v Brienne a písal do svojho denníka vety o svojej osamelosti, o nespravodlivosti sveta... O dvadsaťpäť rokov bol tiež osamelý. Ale to už sa prechádzal po komnatách svojho opusteného zlatého zámku a čakal na správu od uzurpátora Fouchého, že nie je v záujmoch štátu aby sa naďalej zdržiaval vo Francúzsku... Ten mladík, ktorý sa snažil niečo dokázač, či už na Korzike alebo pri Toulone je sympatický a ľahko sa stane idolom ale ten zaslepenec, pre ktorého slovo nemožné neexistuje, ktorý vraždí Španielov, aj keď sú na strane dobra sa ľahko stane odstrašujúcim príkladom...... celý text

Vyhnianske Bane - Zabudnutá história 2018, Ivan Lepeň

Ťažké čítanie, kopa informácií, nové poznatky - to nie sú negatívne dojmy, práve naopak. Keby autor pridal slovník s vysvetleniami niektorých baníckych pojmov (to, že žijem v baníckej oblasti predsa neznamená, že musím poznať všetky pojmy) tak by to bola dokonalá monografia.... celý text

Bohovia, hroby, učenci 1965, C.W. Ceram (p)

Staručká klasika... Veľká časť faktov prekonaná, štýl komplikovaný (s viacúrovňovými odbočkami), "román" to nie je ani zďaleka a nechápem prečo považoval ríšu Inkov nevhodnú pre túto knihu, veď v čase písania tejto knihy sa o nej už vedelo celkom dosť. Najviac si cením prílohy - hlavne Mayskú chronologickú tabuľku, ktorá poskytuje aspoň čiastočné vysvetlenie mayského kalendára v praxi a hlavne rodostromy gréckych rodov zlatého veku. Čakal som viac, Zamarovský určite vyhráva, ale aj táto kniha dokáže ponúknuť zaujímavé detaily ktoré on nepovažoval za dôležité a tiež pekný zoznam literatúry. Bol jednoducho priekopníkom v tomto obore, veľké muchy ktoré sa vychytali až neskôr sú samozrejmosťou.... celý text

Claudius Boh 1967, Robert Graves

Neviem posúdiť ktorý diel je lepší (oba sú pre mňa brilantnou prácou). Musím však uznať, že v tomto je už počet postáv po vraždách menší a príbeh je viac orientovaný na Claudia. A v pamäti mi utkvel iným, viac ľudskejším spôsobom hlavne kvôli scéne, kde Claudius sedí pod stromom v Lucullských záhradách. Claudius je v tomto diele sympatický a je veľká škoda, že už nedokážeme s istotou určiť aký bol v skutočnosti...... celý text

Ja, Claudius 1964, Robert Graves

Predstavte si, že umenie klasických historikov podať fakty presne a presvedčivo sa spojí s umením moderného spisovateľa beletrie, ktorý dokáže napísať príbeh jednej obrovskej rodiny vládnucej svetovej ríši tak priamo, strhujúco, živo, ako keby ste žili v tých časoch, chodili po rímskych fórach, sledovali každý jeden vozatajský pretek, bojovali v tmavých germánskych lesoch, slávili triumf svojho veliteľa v úzkych rímskych uličkách, zúčastnovali sa na krvismilných sobášoch rozvetvenej dynastie, načúvali za dverami tých najsúkromnejších komnát cisárovnej Lívie, poslušne konali každý rozkaz veľkého Augusta, počúvali nový prejav cisára Tibéria, v ktorom vynáša rozsudok nad ďalším nešťastníkom, klaňali sa Caligulovi sediacom na zlatom ovešanom koňovi po jeho prechode cez more do Bájí a nakoniec ako keby ste práve ležali na hostine "sľabomyselného" C-c-claudia, popíjali kampánske víno, sledovali tanec tých najkrajších otrokýň a pozorne vnímali hostiteľa ako vám číta svoje dielo, v ktorom tak pútavo opisuje svoju cestu k cisárskemu trónu... Možno len dodatok: mnohí si túto knihu mýlia s literatúrou faktu, z polovice je postavená na historických faktoch, ale tá druhá je len živá a neobmedzená fantázia autora.... celý text

Objavenie Tróje 1967, Vojtech Zamarovský

Od Zamarovského nečakám žiadne preťažké čítanie, ale táto kniha mi prišla ako príliš veľká oddychovka pojednávajúca o rozsiahlej a nepriehľadnej homérskej problematike a o živote H. Schliemanna, ktorý patrí medzi moje idoly (konečne spoľahlivý zdroj). Čítal som staručké vydanie zo 67' a odvtedy sa poznatky o minojskej kultúre a Tróji znásobili, niektoré teórie boli vyvrátené a zopár otázok na konci knihy bolo zodpovedaných (z poslednej časti mám aj najrozprouplnejšie pocity a viacej otázok na jazyku ako pred prečítaním). Stále považujem Grécky Zázrak ako vrchol jeho tvorby a toto je len také vedľajšie a jednoduhšie dielko vhodné ako úvod do celej problematiky. Pre každého.... celý text

Rikšiar 1962, Lao Še

Jeden rikšiar a proti nemu stojí celý svet: osud, šťastie, vtedajšia vrchnosť, ľudská spoločnosť, jeho známy. Napriek tejto nepriazni sa stále snaží dosiahnuť svoj ciel - kúpiť si rikšu. Znie to celkom komunisticky, ale chýbajú tú nejaké heslá, propaganda alebo nabádanie k revolúcii, takže je to dobrý román o živote najchudobnejších vo vtedajšom Pekingu. Smutné, pesimisticky ladené, pravdivé. Celkovo sa mi to páčilo a tiež som si rozšíril znalosti čínskej kultúry prvej polky dvadsiateho storočia. Ps: na začiatku knihy sa autor slovenskému čitateľovi ospravedlňuje, že nenabáda k triednemu boju a preto považuje svoje dielo za nedokonalé. Zvláštne.... celý text

Nikola Šuhaj loupežník 1984, Ivan Olbracht (p)

Pekný lyrický príbeh o nespútanej prírode, zabudnutom kraji sveta kde ťažká práca je tým jediným, čo živí ľudí. Kde sú noci hlboké a hmla sa pomalý plazí údoliami po výdatnej búrke. Kde je chudoba stálym hosťom ale ľudia sú tam prirodzenejší, ľudskejší, majú si k sebe bližšie ale zároveň sa dokážu nenávidieť na život a na smrť. A kde žil vcelku nepochopený, silný a inteligentný zbojník Nikola, ktorého brat ho svojou divokosťou, nespútanosťou a neustálym strachom doviedol až do hrobu. Mohlo to byť krásne čítanie (tie opisy prírody boli top). Ale ten vodopád často zbytočných monológov spolu s češtinou, ktorá je pre mňa na začítanie ťažká to úplne pokazili. Škoda.... celý text

Raj 1990, Tadeusz Hołuj

1) Ten novinár (detektív) mi bol vcelku sympatický, nebyť tých sexuálnych aférok, pripomínajúcich Jamesa Bonda. 2) Príbeh je zaujímavý, celkom originálny, veľmi pochmútny a tiež zamotanejší a komplikovaný, ale dá sa v ňom po hlbokom zamyslení zorientovať. Ako hovorí kritik: ukazuje systém táborov v inom svetle. Ako dokázali meniť a manipulovať ľudí nielen surovým násilím. 3) Niektoré veci ohľadom vyjasňovania vzťahov som nepochopil. Asi na ne nie som dostatočne vyspelý (alebo chyba autora?). Viem určite, že ma donútila premýšlať, že som sa do nej začítal a že v budúcnosti si ju chcem opäť prečítať. Možno sa mi podarí objasniť si niektoré otázky.... celý text

Koruna a láska 1973, Jerzy Glowacki

Nič moc, vlastne je to červená knižnica. Ale čítalo sa to dobre a rýchlo a nebolo potrebné sa veľmi do čítania zahlbiť. Prostredie poskytovalo perfektnú kulisu, dej bol v pohode a postavy boli o ničom. Hlavne toho Jaceka som nepochopil. Jeho príbeh mal byť asi tragédia, ale podľa mňa nepodarená. Celkovo mi to pripomína nepodareného poľského Červenáka... celý text

Biely Tesák / Volanie divočiny / Morský vlk 1979, Jack London

Biely Tesák - srdcovka. Nech si každý hovorí čo chce. Volanie Divočiny. To som čítal prvýkrát, ale podľa mňa je slabšie ako Biely Tesák (nie slabé, len mu chýba čaro alebo niečo v tom zmysle). Aj Morský vlk bol pre mňa premiéra. A veľmi vydarená premiéra. Krásny dobrodružný príbeh s hrdinom, s ktorým sa mi podarilo zosobniť, ale zároveň pokojná jazda na mori, ktorá sa končí dobrodružstvom podobným Robinsonovi. Majte ma za hlupáka, ale ten Larsen mal v mnohých veciach pravdu. Po dočítaní celej knihy ma zalial príjemný pocit. Vlastne som bol šťastný. A ešte poznámka k úvodnej štúdii: v knihách, ktoré vyšli pred '89 si ju čítam len zo zvedavosti (možno sa dozviem nejakú zaujímavosť o autorovi) . Ale táto ma rozosmiala. Krásny komunizmus: London písal dobré romány, ale keď vystúpil z komunistickej strany, písať už nevedel. Alebo rád písal o vlkoch preto, lebo vo vlčích svorkách videl obraz fungovania kapitalistickej spoločnosti. Keď sa na to pozriem, väčšina tých štúdii je poplatná len dobe, v ktorej vznikli (a tiež, každý si má o diele, o jeho poslaní a kvalitách utvoriť názor sám).... celý text

Nero 1988, Philipp Vandenberg

Príjemné a nenútené čítanie o Nerovi, ktoré určite naučí niečo nové aj úplného laika. Cením si, že Vandenberg je jeden z prvých autorov, ktorí ukázali Nera aj v lepšom a pravdivejšom svetle ako je všeobecne známe a ktorých knihy vyšli aj na našom území. Bohužiaľ, na úkor cisárovych predchodcov, ktorí sú stále opísaní ako nemravní, psychicky chorí, nesúci vládnuť nad veľkou ríšou. Najviac ma sklamali Tibériove orgie, ktoré nikdy neboli vyvrátené alebo potvrdené už len z toho dôvodu, že Caligula slúžobníctvo na ostrove Capri nechal vyvraždiť a nikto nemohol dosvedčiť, čo sa tam naozaj dialo. To autorovi nevadí, vôbec nad tým nerozmýšla, Tacitove klebety o orgiách berie ako fakt. Škoda. A o názore na homosexualitu ako chorobu už radšej ani nevravím... Napriek tomu považujem túto knihu za vynijakúce dielo, osvetlila mi niektoré veci z čias ranného cisárstva, ktoré som doteraz nevedel a konečne sa mi podarilo pochopiť rodostrom Júliovsko-claudiovskej dynastie po roku 40. Neviem prečo, ale mám z nej príjemný a upokojujúci pocit (asi kvôli knihe, ktorú som čítal predtým).... celý text

Riman Minutus: Pamäti rímskeho senátora Minuta Lausa Maniliana z rokov 46 – 70 1972, Mika Waltari

Prvá polovica knihy mi pripomínala nepodareného Sinuheta s tým rozdielom, že žil o tisíc rokov neskôr a bol to polovičný Riman (Etrusk či Grék). Furt kade-tade cestoval a úplnou náhodou bol asi vo všetkých mestách v ktorých pôsobili Peter a Pavol. Ale musím uznať, táto polovica knihy sa dala celkom dobre čítať a rozprávanie nebolo chaotické. Druhá polovica knihy bolo čisté a nepodarené plagiátorstvo Quo Vadis (okrem úplného konca s obliehaním Jeruzalema). Samé kecy o kresťanstve, autor sa snaží Nera úboho zastať (ja si myslím, že Nero bol v skutočnosti niekým iným, ako ho poznáme, ale tu bol tak ľutovaný a velebený, až to bolelo), Seneca je vlastne najväčší diabol pod slnkom a pár strán je to milý nevinný dedko, Minutus je stále do niekoho zaľúbený a vlastne stál za všetkými významnými rozhodnotiami medzi rokmi 60 až 70. Neustále som narážal na vety a spojenia, ktoré som si zapamätal z Quo Vadis (žid ktorý hral Daidala - kresťan ktorý hral Daidala v Sienkiewicovom románe alebo verná Acté, ktorá bola omnoho lepšie vykreslená práve tam). Všetky tieto veci boli v Quo Vadis prirodzenejšie a nie tak chaoticky podané ako v tomto Románe. Niekde pri opise ako začali chytať v Ríme kresťanov som sa na to vykašlal a posledných 200 strán som len zbežne prebehol. Už ma nebavili tie silené zápletky (v anotácii bolo napísané, že práve skutočnosť, že sa v románe stále niečo deje, robí túto knihu zaujímavou - to na mňa asi neplatilo). Keď som prelistoval strany s opisom Pisónovho sprisahania a videl som tú veľkú kopu postáv a ich vzťahov, bol som rád, že som tak učinil. Ak si mám porovnať túto knihu s Quo Vadis - tá je miliónkrát lepšia, pútavejšia, krajšia a s lepšími postavami. Jednoznačne vyhráva. Spoiler: Ak som správne pochopil zmýšlanie hlavného hrdinu, Nero nezomrel ale zomrel jeho dvojník a on ušiel do krajiny, s ktorou viedol vojnu? Celkovo mám pocit, že pán Waltari mal pri písaní tejto knihy pred sebou rozličné diela, z ktorých kúsok po kúsku lepil svoj "super akčný román". Napríklad Bibliu: Hierax hovorí v Korinte Minutovi:"... Preto teraz máme Pavlovu stranu, Apollovu stranu, Kefasovu stranu, ..." a v Pavlovom liste Korinťanom sa píše: "Hovoríte: Ja som Pavlov! Ja som Apollov! Ja som Kefasov!". Myslím, že to náhoda nebude. Beriem čítanie tohto románu za stratu času a som rád, že som nečítal prvý diel. Celkovo knihu hodnotím ako najhoršiu, ktorú som doteraz čítal.... celý text

Červený a čierny 1964, Stendhal (p)

Julien mi neprišiel odporný, skorej som ho ľutoval. Jeho charakter bol ovplyvnený dobou, v ktorej sa peniaze stávali jedinou autoritou. Lásku k panej de Renal som pochopil, zatiaľ čo na lásku k Matilde som sa pozeral s odporom. Kniha ma donútila premýšlať (a premýšlam doteraz) ale mám z nej rozporuplné pocity. Narozdiel od Kartúzy som konečne pochopil dej, a sčasti aj konanie postáv (je to 19. storočie, ľudia sa chovali inak a v dnešnej dobe robia často hlúpejšie chyby) ale celá tá krása diela bola skrytá hrubou stenou komplikovaných monológov a ťažkého jazyka sťaženého starým vydaním (1964). Stendhal psychiku svojich postáv opisoval týmito monológmi. Myslím si, že boli zbytočné ale vzápätí si uvedomím, že v nich bolo uložené čaro celej knihy. Pekná klasika, veľmi ťažká na čítanie. Naučil som sa z nej mnoho o živote a ľuďoch v tej dobe vo Francúzsku. Ale od Stendhala si dám na pár rokov pauzu.... celý text

Človek, ktorý chcel byť bohom 1966, Haakon Chevalier

Pán Chevalier sa týmto románom pomstil svojmu bývalému priateľovi. Celkom podarene. Prvých sto strán považujem za nenápadnú ale protivnú červenú propagandu. Ďalej sa príbeh trochu rozbehol, ale stále ma nebavil. Je to moja chyba ale preklad podľa starej slovenskej gramatiky celkovému dojmu nepomohol (stále opakovanie slov policista, zpráva a jak bilo do očí). Veľká výhoda tejto knihy spočíva v tom, že sa celkom dobre číta (aj napriek tomu, že je nudná). Sebastian (Oppenheimer) si podľa mňa svoj osud zaslúžil.... celý text