Denny45
přečtené 168
Dějiny inkvizice
1982,
Iosif Romuaľdovič Grigulevič
Po dlhej odmlke prvý komentár... Vcelku syntetické dielo o inkvizícii, písané z pohľadu dogmatického marxizmu-leninizmu v dobách Brežneva a Husáka, v dobách normalizácie. Prišlo mi zaujímavé, že na začiatku knihy Grigulevič hodnotí súveké a staršie diela, pojednávajúce túto tému, negatívne ako zaujaté a nekritické, ale počas túry naprieč stredovekým svetom ich stále cituje a šikovne obracia vo svoj prospech. Niektorým pro-cirkevným autorom vytýka slabú argumentáciu a nepodložené fakty, pričom on sám pri svojich úvahách schádza do neprebádaných vôd bez dôkazov... Z hľadiska komunistickej propagandy chcem hodnotiť len kapitoly o konci 19. storočia a o 20. storočí. Tu bola fakt neúnosná a z komunistov sa stávajú "poľutovaniahodní mučeníci". Celé mi to vyznelo ako hádka dvoch malých súrodencov: "Mami, Cirkev ma prekliala a vyobcovala z jej lona všetkých komunistov. Povedz jej niečo, lebo budem plakať! To sa nerobí!" V konečnom dôsledku mi prišli trochu zbytočné, aj keď chápem, že inkvizícia fungovala až do II. vatikánskeho koncilu a treba opísať aj jej posledné výkriky, či nástroje jej činnosti. Ale aby sa celé točili len okolo - komunisti zakázali cirkev, lebo ona zakázala ich / cirkev zakázala komunistov, lebo oni zakázali ju - tak to potom nie, ďakujem. Opis najznámejšej epochy od Jany z Arku, cez Husa, Bruna až po posledných portugalských kacírov stál za prečítanie. Dokumenty od priamych účastníkov opisovaných udalostí sú neoceniteľným prínosom, prehľad o tom, o čo komu / kde / ako išlo, má aj dnes vynikajúcu historickú výpovednú hodnotu. Nie je to senzačné čítanie s prehnaným výpočtom múk, vrážd, upaľovaní. Naopak vysvetľuje inkvizíciu ako celok, osobitnosti jednotlivých "národných" pobočiek tejto inštitúcie a všeobecný prehľad priebehu inkvizičného procesu. Menej alebo vôbec autor spomína protestantskú odnož (Nemecko, Anglicko, USA). Hoci bol vraj odborníkom na tému Latinskej Ameriky, kapitola o terore v kolóniách sa mi zdala príliš zostručnená. Napriek roku vydania mi preklad robil veľké ťažkosti - je v dosť archaizujúcom štýle (podmieňovacie spôsoby, predminulé časy a pod.). Čítal som v češtine aj staršie vydania, ale nerobili mi takýto problém. Knihu odporúčam, už len kvôli bohatej bibliografii (ku ktorej sa dostať je dnes už jednoduchšie) a celkovému vyzneniu, či príjemnému doslovu od českého historika. Ale treba ju čítať najmä kriticky a nebrať vážne každú úvahu a detaily. Ak vás inkvizícia zaujíma, ale nemáte o nej ani poňatia, a chcete sa dozvedieť, čo vlastne robila, čo sú Suprema a autodafé, ktoré mená sú s ňou spojené - čiže mať všeobecný prehľad, tak Dejiny inkvizície vám vaše otázky zodpovedajú.... celý text
Germinie Lacerteuxová
1986,
Edmont de Goncourt
Naturalizmus je všedný, každodenný život, zvečnený na papieri. Hoci sa najskôr javí ako nuda, nakoniec sa v ňom zjaví iskra a prinúti vás zamilovať si ho, aj keď sú jeho myšlienky a vety rovnako... "nudné". Ukazuje davy ľudí, ale len pár z nich si zaslúži pomenovanie Človek. Jedna z mnohých, Germinie, miluje a chce byť rovnako milovaná. Narazí na pár jedincov s rovnako ťažkým osudom, ktorí ju napriek tomu nedokážu dostatočne ľúbiť. Svet je príliš krutý a ju ponorí na najhlbšie dno, odkiaľ nie je cesty späť. Zabije ju a ona zomrie s hrôzou na tvári, ale so stále rovnako veľkou túžbou v srdci. Germinie bola Človek. Prejdú desaťročia a situácia sa opakuje dookola, dookola... A ja sa pýtam sám seba, ako mohli dvaja bratia tak harmonicky a silne ukázať krutosť sveta. Naturalizmus je krásny a nadčasový. Škoda, že nedokážem vyjadriť všetky moje pocity z čítania...... celý text
Večne spievajú lesy
1966,
Trygve Gulbranssen
Zatiaľ mám za sebou prvý diel... Zvláštne, ako môže byť niečo krátke (počet strán) zároveň dlhé (obsah, časopriestor), niečo pomalé (spád deja) zároveň rýchle (čas, strávený čítaním). Náročná oddychovka o ľuďoch, čo majú bližšie k stromom v lese, ako k svojím blízkym, na mieste, kde sa končí civilizácia, v čase, kedy sa končí nevinný vek ľudstva a prichádzajú sem peniaze. Všetko je len načrtnuté a neurčité, akoby chcel autor nechať čitateľovi voľný priestor, alebo ho donútiť hľadať skrytú ideu. Vlastne čím jednoduchší život vedieme, tým zložitejšie a menej vulgárnejšie sú naše pocity a charaktery. Hoci je kniha pekná, poetická, čerpá veľa z ľudovej kultúry, na 5* ju nevidím. Niečo mi v nej chýbalo (nie, nie som čitateľom akčných thrillerov, v tom to nebude) a občas lizla uplakanú literatúru. Je plná pekných myšlienok a dá si pri nej ľahko zabudnúť na prítomnosť... Prečítam si aj pokračovania, ale asi si nechám poradiť od ostatných a spravím to počas dlhých zimných večerov. "Peniaze vyžadujú mnoho od svojho majiteľa, vyžadujú jeho dušu, ak sa nemá na pozore."... celý text
Umění pravěku a starověku
1967,
kolektiv autorů
Nádherné veľdielo, ktoré skryje síce "krásne", ale vedecky nadhodnotené Pijoanove dejiny do vrecka. Zasvätení autori, úžasné ilustrácie, ktoré zmapovali úplne celý svet. Ak by som si ho chcel naozaj prečítať a porozumieť všetkému, asi by som knihu čítal týždne, ak nie celé roky, tak som si ju aspoň listoval a prebehol očami niektoré pasáže z nej. A výsledok? Raz v živote si celú sériu zaobstarám aj do mojej vlastnej knižnice, a vám odporúčam to isté! :) Naozajstný klenot.... celý text
Velká francouzská revoluce
1964,
Albert Soboul
Vyčerpávajúca a extrémne detailná kniha o Francúzskej revolúcii. Obsahuje asi všetko, čo si pri hľadaní informácii zaželáte, od 100 stranového výkladu stavu francúzskej spoločnosti pred revolúciou, cez ekonomické štatistiky až po citácie najdôležitejších predstaviteľov v súvekej tlači. Ak sa s ňou popasujete a prečítate ju do konca, buďte si istí, že o FRR vás už nič neprekvapí. Marxistickým prístupom k histórii netrpí až tak veľmi, ako by sa mohlo zdať, vlastne ide len o velebenie jakobínskeho teroru. Väčším problémom sú až doslova nadbytočné kapitoly a celkový žáner knihy; nie je totiž monografiou, ale esejou! Z toho vyplýva veľmi náročný štýl a občasná nemožnosť rozoznať fakt od vlastného názoru autora, s ktorou som ako laik, o FRR nevediaci takmer nič, musel bojovať. Ale aj tak ju vrelo odporúčam, najmä zasväteným čitateľom.... celý text
Detstvo / Vo svete / Moje univerzity
1986,
Maxim Gorkij (p)
Maxima som po 1 knihe neopustil. Jeho osoba mi stále vŕtala hlavou a navyše - Detstvo je v súčasnosti medzinárodne najúspešnejšie dielo, ktoré napísal. A súčasne je Autobiografická trilógia aj druhým zväzkom výberu v Zlatom fonde... O dieťati očami samotného dieťaťa - s tým súvisí úplne všetko. Aj štýl písania úplne sedí; možno preto príde Gorkij mnohým akýsi štylisticky "roztečený a premetaforovaný", ale detský svet, navyše v prostredí ruských rozprávok starej matere a vlastne všetkých ľudí naokolo, je jednoducho taký. Okrem toho je nesmierne krutý a nespravodlivý a nedalo sa mi s ním nezžiť, zanechal vo mne hlboký emocionálny zážitok. Hrdina - nadpriemerne vnímavé a inteligentné chlapča - to mal od začiatku veľmi ťažké a snáď sa z okov spoločnosti na konci vymanil (Moje univerzity som neprečítal). Ešte jedna vec - čitatelia majú s Detstvom ešte jeden problém. Podľa nich autor svoje detstvo nevykreslil pravdivo a mnohé prehnal, zamlčal alebo prekrútil. Pri čítaní ma táto kritika vôbec netrápila. Ak to naozaj urobil, aj tak dokázal vytvoriť dôveryhodný a silný príbeh (aj keď sa už nedá povedať, že to bol pravdivý život samotného Peškova), plný mnohých oceniteľných myšlienok. Opäť som narazil na Ruské dielo s veľkým R, so všetkým čo k nemu patrí. Inými slovami moje pocity vyjadrujú posledné vety v anotácii na prebale. "... zo skúsenosti som vedel, že príbuzní sa k sebe správajú horšie ako cudzí: vedia o sebe viacej zlého a smiešneho, zlomyseľnejšie sa osočujú, častejšie sa vadia a bijú." "Hádam máš pravdu, som ku všetkým dobrý. Len to neukazujem, nesmieš to ukázať ľuďom, lebo by ťa ukrkali. Na dobrého sa každý štverá ako na kopenec v močiari... A ušliapu ho." Ale ešte jeden výňatok, ktorý charakterizuje prvý vzťah autora k žijúcim zdrojom svojej tvorby - dobrým ľuďom, skrytým medzi masami najchudobnejších... "Všetci boli nesmierne zaujímaví, ale cítil som, že žiť sa s nimi nedá - bolo by to ťažké a odporné. Akoby trhali dušu, ich múdre reči pokrývajú srdce červenou hrdzou. Je Osip dobrý? Nie. Je zlý? Tiež nie. No múdry je - to mi je celkom jasné. Ale jeho múdrosť, ktorá ma udivovala svojou pružnosťou, ma umŕtvovala a napokon som dospel k presvedčeniu, že mi je naskrze nepriateľská."... celý text
Kultúra Mayov
1966,
Victor W. von Hagen
Na začiatku autor nepriamo naznačil, že sa pokúsi mayov vyzliecť z rúcha legiend a mýtov, napriek tomu v priebehu písania schádza k odvážnym tvrdeniam, ktoré plodia ďalšie stereotypy (ich život sa vraj točil okolo sexu). Občas prekračuje hranice, ktoré si stanovil, a mýli príliš stručnými odpoveďami na teoretickejšie otázky, ktoré už iní odborníci vysvetlili lepšie. Niektorými myšlienkami čitateľovi vnucuje socialistický pohľad na dejinný vývoj a niektoré jeho metódy sú zastarané. Párkrát sa snažil súvislosti vysvetliť porovnaním so starovekým Gréckom či Rímom a vyznelo to... čudne. Zopár informácii vysvetlil chaoticky, iné nevysvetlil vôbec, pri iných chýbala v knihe mapa. To sú, podľa mňa, negatíva knihy, inak veľmi odbornej, pútavej a úplne nabitej informáciami. O ich kultúre sa vedelo tak veľa už pred 60 rokmi, a predsa ostali aj dnes pre väčšinu ľudí len tajomným národom. Dokonca je tu vysvetlená aj teória, prečo ich písmo nikdy nerozlúštime vcelku a podľa internetu vedci túto teóriu dodnes zastávajú. Na záver - nedokážem určiť, ako veľmi je von Hagenovo dielo zastarané a ktoré údaje sú správne. Oproti iným starým populárnovedeckým dielam je asi najviac napumpovanou knihou (aj diskutabilnou), ktorú som kedy čítal. Aj tak som úplne zmenil svoj pohľad na mayskú civilizáciu, doteraz sprostredkovanú len formou archeologického cestopisu od Cerama alebo filmových krvákov. Dozviete sa naozaj veľa zaujímavého...... celý text