deirdre
komentáře u knih
Noční hlídka
Sergej Lukjaněnko
Chystala som sa na Hliadky dlho, ale vždy bolo na čítanie niečo dôležitejšie. Choroba ma prinútila voliť ľahší žáner, a poviem to jednoducho, bolo to dobré. Pôvodne som neplánovala prečítať všetky, ale nakoniec, okrem Temnej, sa nedalo inak a neľutujem - posledná Šiesta celý príbeh krásne prepojila a uzavrela k mojej spokojnosti.
Budoucnost lidstva: Náš úděl mezi hvězdami
Michio Kaku
Budoucnost mysli aj Budoucnost lidstva sú o poznanie menej náročné texty ako niektoré iné Kakuove knihy. Číta sa to naozaj ľahko a ak vás zaujímajú najnovšie pokroky vo fyzike, biológii a príbuzných prírodných vedách, a nie ste zrovna vedec, tak ste na dobrej adrese. Mne trochu - dosť vadilo miestami, že nezobral do úvahy širšie súvislosti, ale uznávam, že to nemuselo být autorovým zámerom, a nakoniec, súvislosti a možné dôsledky smerovania niektorých vedeckých výskumov si môže každý domyslieť sám.
Jako v nebi, jenže jinak
Aleš Palán
Vďaka za túto nádhernú knihu p. Palánovi, pre mňa veľmi obohacujúce a dojímavé čítanie, ktoré sa ma miestami hlboko dotýkalo. Áno, je dobré vedieť, že takýto ľudia tu niekde žijú, a že nám niekto ich životy a myšlienky sprostredkoval. A áno, aj keď je jednému akože jasné, kde je stred a kde okraj, predsa, keď to vidí napísané čierne na bielom v inom kontexte, môže dostať nečakaný plný zásah... Takže nakoniec za 5*.
Sputnik, má láska
Haruki Murakami
Začína to ako obyčajný príbeh dvoch mladých ľudí. Autor vás však nenápadne ponára stále hlbšie a hlbšie, až sa nakoniec ako rozprávač ocitnete na dne svojho vedomia, kŕčovito sa držiaci nejakej pevnej opory, aby ste nezmizli z tohto sveta. No, miestami som sotva lapala dych.
"Uvažoval jsem, proč musíme všichni být tak osamělí. K čemu je podobná osamělost dobrá. Na svět se rodí spousty lidí, všichni vzájemně touží jeden po druhém, po tom, co v sobě mají druzí - tak proč musíme být tolik sami? Udržuje snad naši planétu v chodu opuštěnost lidská?"
Marťan
Andy Weir
No to bolo! Posledných dvadsať strán som ani nedýchala... Veľmi napínavé, ale aj poučné. Všetko vlastne už napísali viacerí komentátori nižšie. Takže: vrelo odporúčam!
Tři jablka spadlá z nebe
Narine Abgarjan
Pomalé, odovzdané, prosté bytie ľudí žijúcich na kaukazskej hore, kde sa zotierajú rozdiely medzi realitami, tragédie i zázraky pretínajúce ich životy, úplne prirodzené poskytovanie si vzájomnej opory a pomoci.... toto bola tak nádherná knižka, veľmi ťažko sa mi odkladala. Býva tu porovnávaná s Márquezom, ale Sto rokov samoty je plná úletov, ktoré nemajú celkom zmysel, pričom v tejto sa veci medzi nebom a zemou vyskytujú úplne prirodzene, zapadajú do kontextu a dotvárajú celkovú atmosféru príbehu. Áno, je to doslova pohladenie po duši, no zároveň aj nasadzuje do hlavy provokatívnu myšlienku, otázku: čo je v živote dôležité?
Svedomie proti násiliu
Stefan Zweig
Majstrovské Zweigovo dielo! Treba si prečítať, myšlienky, ktoré v ňom vyslovil, stávajú sa aktuálnymi zas... " ...vždy, keď sa ľudstvo pridlho a bezstarostne teší mieru, zmocní sa ho nebezpečná túžba opojiť sa silou a zločinecká rozkoš, pachtiaca po vojne." Avšak vyslovuje nádej, vlastne presvedčenie: "Ale takisto, ako zákonite opadne voda po každej záplave, vo veľmi krátkom čase zostarnú a vychladnú všetky krutovlády a v čase, ktorý im je vymeraný, zaniknú všetky ideológie a ich dočasné víťazstvá: jedine idea duchovnej slobody...sa večne vracia, pretože je večná ako duch. Márne sa preto mocnári nazdávajú, že zvíťazili nad slobodným duchom, keď mu zapečatili ústa. S každým novým človekom sa totiž rodí nové svedomie a vždy sa niektoré rozpamätá na duchovnú povinnosť pokračovať v starom boji za nezadateľné práva ľudstva a ľudskosti.. "
Původ totalitarismu I–III
Hannah Arendt
Totalita nevzniká zo dňa na deň. Hannah Arendt s mrazivou presnosťou opisuje, čo jej predchádza a varuje pred tendenciami riešiť spoločenskú, morálnu a ekonomickú krízu týmto spôsobom. Pretože tieto tendencie sa črtali už pred šesťdesiatimi rokmi, keď túto knihu dokončovala. Bola to žena s prenikavým vhľadom, vedela, že "človek môže uskutočniť pekelné fantázie bez toho, aby spôsobil pád nebies alebo otvorenie zeme" a vedela, ako sa to môže stať. Inak, toto nie je kniha na jedno čítanie. Toto je na štúdium a mala by sa povinne študovať a prediskutovávať na všetkých univerzitách. Aby sme si už nikdy nemuseli klásť otázku, ktorú autorka kladie v úvode: Ako sme to mohli dopustiť?
Sladký štvrtok
John Steinbeck
Vynikajúca knižka. V tomto zvláštnom čase jej čítanie pôsobilo ako balzam na nervy. Hoci po vojne sa doktor, Mack a ostatní zmenili a tým sa zmenila aj atmosféra na Plechárni, práve to umožnilo Steinbeckovi ísť viac do hĺbky postáv. A aj keď celkovo je knižka presiaknutá takou zvláštnou nostalgiou, humor ani ľahkosť jej nechýbajú. Stretnutie doktora s Jasnovidcom na pláži, Faunina prijímacia miestnosť, bývanie Suzy v kotly, a veľa iných scén, na ktoré nezabudnem. Akurát ma mrzí, že som si Faunine rady do života, čo sa chlapov týka, neprečítala skôr, hm.
Než pravda vyjde najevo
Tošikazu Kawaguči
"Než vystydne káva" mala o niečo silnejšiu atmosféru, ako tento druhý diel - zdá sa mi, že autor použil trochu úspornejší jazyk, ale o to bolo zdelenie údernejšie. Ako červená niť sa však príbehmi ľudí v oboch knihách vinie myšlienka, že aj keď udalosti, ktoré sa stali, už zmeniť nemôžeme, môžeme zmeniť svoj postoj k nim. Príbehy ľudí, ktorí si sadajú na TÚ stoličku, sú úplne obyčajné, v zmysle, že sa môžu stať naozaj každému z nás a mnohým sa aj stávajú. Práve v tom je, myslím, sila tejto knižky. A ešte... posledný príbeh som dočítala dnes skoro ráno pred odchodom do práce, slzila som do kávy pred sebou, avšak neboli to slzy bolesti, smútku či zúfalstva... mala som potom pocit akejsi vyrovnanosti, pokoja a istoty, že čokoľvek sa stane, resp. má stať, je dobre a dôležité je iba to, ako s tým človek v srdci naloží.... A konečne som našla to slovo, ten pocit, ktorý to zastrešuje: VĎAČNOSŤ. Jo, to je presné, jeden by povedal, taká obyčajná knižka, a čo dokáže! Odporúčam.
My
Jevgenij Ivanovič Zamjatin
Táto kniha sa mi naozaj nečítala ľahko. Matematické metafory, konštrukcia Integrálu, celý ten zvláštny strnulý, presne vypočítaný svet... mojej predstavivosti to teda dávalo zabrať, a myslím, že som ani úplne nepochopila všetko, čo chcel autor povedať. Do protikladu k tomuto uniformovanému racionálnemu Jednotnému štátu, k MY, je postavené extrémnymi emóciami vybičované prežívanie jednotlivca, JA čísla D-503, hlavného konštruktéra Integrálu... V ňom sa vlastne stretávajú oba póly, chladný rozum a tie najnižšie emócie. (Nie, nie, tu nejde o lásku, ani o dušu, iba ak dušou nemyslíme ľudskú psychiku a láskou vášeň...) Extrémne racionálneho človeka posadne potlačená časť jeho psyché, Jung by povedal, Anima. A to čo nasleduje, nesúvislé, nedokončené myšlienky (slová, vety), výkriky do tmy, "realita" prelínajúca sa s fantáziou, tak to je ešte náročnejšie čítanie ako súvislý opis matematicky presne vypočítaného sveta a ľudského života v ňom prebývajúceho. Ale zato zamrazilo občas... Sloboda vs. Šťastie ? Hm... Určite odporúčam.
Smrt je mým řemeslem
Robert Merle
Nemôžem túto knihu hodnotiť a absolútne súhlasím s komentárom myryjam. Navštívila som ešte za socializmu niekoľko koncentračných táborov a nikdy nezabudnem na tú hrôzu, ktorou boli tieto miesta nasiaknuté. A stačila mi jedna kniha, Sophiina volba, ktorá ale nebola prvoplánovo o holokauste. Túto som prečítala do výzvy, a neľutujem, ale myslím, že stačilo. Súdny človek pochopí o čo ide, nemusí hltať desiatky románov s touto tematikou. Urobil sa z toho dnes obrovský biznis, a obávam sa, že efekt takého počínania bude potom už niekde úplne inde.
Gilead
Marilynne Robinson
Kniha o tom, ako sa aj celkom obyčajný život, chudobný na vonkajšie udalosti, dá prežiť s neobyčajnou hĺbkou. Možno práve to je podmienkou vnútorne naplneného života, keď človek nemá toľko možností kĺzať sa po povrchu navonok bohatých zážitkov. Stačí málo a to málo si dôkladne prebrať, tak ako tento pastor. Obohacujúca knižka, plná krásnych myšlienok. Vždy, keď som sa do nej začítala, cítila som hlboký pokoj.
Osudová past - Spojené státy versus Čína a Thúkýdidovo poučení z dějin
Graham T. Allison
"Dejiny sa nikdy neopakujú, ale niekedy sa rýmujú." (Mark Twain). Zaujímavo podané historické fakty - a zákonitosti? - na príkladoch konfliktov medzi aktuálnym hegemónom a vzmáhajúcou sa mocnosťou za posledných 500 rokov vo svetle dynamiky Thukididovej pasce. Thukididova pasca -" říká, že když se vzmáhajíci se mocnost snaží vytlačit dominantní mocnost, skýtá to důvod k obávám: blíží se nebezpečí." Nebezpečenstvo v tomto prípade o to väčšie, že zároveň ide o stret dvoch odlišných civilizácií. Čítajte, je to veľmi poučné.
Serotonin
Michel Houellebecq
Hovorila som si, že sa M. H. už moc opakuje a neponúka nič nové, akurát ponára svojho hrdinu do stále hlbšej a bezvýchodiskovejšej depresie v čoraz stratenejšej spoločnosti... a keď som sa (priznávam) s pocitom úľavy konečne dokopala ku koncu... doslova mi vyrazilo dych! Pozoruhodný človek, tento Houellebecq!
Vzpomínka na Zemi
Liou Cch'-sin
Už zanedlho po tom, ako som vzala knihu do rúk, mi spadla sánka a tak aj zostala, kým som čítala. Zakaždým. V tej knihe je toľko prekvapujúcich zvratov, toľko informácií, že je veľmi ťažké k tomu čokoľvek napísať bez toho, aby ste nespoilerovali dej. Od začiatku do konca netušíte, ako sa situácia vyvinie. Jednu chvíľu som musela túrovať svoju slabú technickú predstavivosť na maximum, v ďalšiu sa cezo mňa prehnal emocionálny uragán, ktorý hneď vystriedali zimomriavky z čírej hrôzy. Popritom je celá trilógia prešpikovaná poznatkami snáď zo všetkých vedných odborov, a to nijak povrchne. Náročné čítanie po každej stránke, ale napriek tomu, či práve preto, som si na ňom skvelo pochutnala.
Veřejní nepřátelé
Michel Houellebecq
Zverejnenie korešpondencie dvoch takýchto výrazných súčasných osobností bol vynikajúci nápad. Dopisy sú plné reflexie tisíc a jeden tém, ale aj sebareflexie. Nedalo sa to odložiť, chcete vedieť, čo na to ten druhý....a čo na to vy.... Fakt som si to užívala, dokonca som oprášila Baudelairove Kvety zla a rozhodla som sa prečítať Spinozovu Etiku. Tá jeho "teória smutných vášní" znie mimoriadne zaujímavo.
Dějiny symbolů v kultuře středověkého Západu
Michel Pastoureau
Aj keď som si pod knižkou o symboloch predstavovala niečo iné a moje očakávania neboli celkom naplnené, vôbec neľutujem čas, ktorý som jej venovala. Autor ľahkým perom a veľmi pútavo podáva množstvo zaujímavých detailov zo života v stredoveku, pokúša sa sprostredkovať spôsob myslenia a vnímania človeka tejto doby a usmerňuje našu pozornosť na oblasti hodné ďalšieho bádania. Vrelo odporúčam všetkým záujemcom o stredovek.
Pláň Tortilla / Na plechárně
John Steinbeck
Hneď po prečítaní Ovocia hnevu som nabehla do jediného antikvariátu v našom meste a ulovila si tam túto útlu knižku. Nebolo to presne to, čo som hľadala, ale tak, knižka na jeden víkend, myslela som si. Ako som však veľmi rýchlo zistila, bola by to veľká škoda pre mňa, a až neúcta k tým fantastickým chalanom z Pláně Tortilla alebo z uličky Na Plechárně, keby som si ich pozorne nevypočula. A že je čo počúvať a nad čím sa zamýšľať. A pritom sa kráľovsky baviť! Som nesmierne rada, že mám túto útlu knižku doma.
Karpatské hry
Miloslav Nevrlý
"...jediným omluvitelným důvodem pro psaní takových knih, by měla být jen touha dělat lidi lepšími, pomáhat jim objevit to, co je v nich dobré." A to sa autorovi stopercentne podarilo. Nemyslím, že by kohokoľvek táto kniha nechala chladným a ničím v ňom nepohla. Plakala som túžbou odísť okamžite do hôr, najlepšie práve rumunských Karpát, ktoré ma už dávno priťahujú. Ale napísané je to tak skvele, tak skvele, že pri čítaní niekedy stačilo zavrieť oči a preniesť sa tam, kde som fyzicky nemohla. Vďaka za túto knihu, pán Nevrlý.