Ivan Štelcer životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1923 - 2019

Životopis

Bol slovenský vlastenec, protikomunistický bojovník a disident.

Pochádza zo starej zemianskej a učiteľskej rodiny. Rodina mala silné slovenské národné povedomie, často počas štúdia na gymnáziu sporil s čechoslovakisticky zmýšľajúcimi profesormi . V jeseni 1944 sa Ivan Štelcer zapísal na Právnickú fakultu Slovenskej univerzity. Štúdiá však prerušili nútené zákopové práce. Po obnove ČSR v apríli 1945 Mestský národný výbor a Okresný národný výbor v Hlohovci rodinu z ich učiteľského bytu deložoval a (protiprávne) skonfiškoval aj všetko bytové zariadenie a osobné veci. Načas sa stali bezdomovcami. Jeho otca zatkla Národná bezpečnosť a ocitol sa vo väzbe. Keď ho po takmer roku 18. apríla 1946, na zásah predsedu SNR Jozefa Lettricha, prepustili, ostal tri roky nezamestnaný (resp. nezamestnateľný). Obnove ČSR v réžii KSČ prinieslo zhoršené možnosti štúdia na vysokých školách, kde bolo treba doložiť „osvedčenie o štátnej spoľahlivosti“. Keďže ho nemal, musel školu opustiť. Neskôr potvrdenie o spoľahlivosti získal. Mohol tak začať študovať na Vysokej škole obchodnej (neskôr Slovenská vysoká škola hospodárskych vied) v Bratislave. Študoval s vyznamenaním.

Keďže sa však staronovému štátu ani novému režimu neprispôsobili, a svoje politické presvedčenie o práve Slovákov na samostatnosť nezmenili, dôsledky nenechali na seba čakať. V júni 1950, po úspešnom vykonaní písomnej časti štátnej skúšky v dňoch 16.-17. júna 1950, Ivan dostal oznámenie o vylúčení zo štúdia. Koncom roka 1945 vstúpil do podzemnej Organizácie slovenských rodoľubov a vlastencov. Okrem toho si spolu s bratom založili ešte vlastnú skupinu pod názvom Slovenské oslobodzovacie hnutie. Náplňou oboch boli letákové akcie. Po odhalení bol v roku 1955 zatknutí ŠtB. Následne bol Ivan Štelcer komunistickým režimom odsúdený na doživotie. Na Štelcera bolo vo väzení nasadených až päť tajných spolupracovníkov. V zachovaných archívnych materiáloch však niet ani náznaku o tom, že by bol k spolupráci s ŠtB prístupný.

V archíve ÚPN sa napr. nachádza pozorovací zväzok na Ivana Štelcera s krycím názvom „Hrad“. Bol zavedený 11 rokov po jeho zatknutí, v čase, keď sedel v Leopoldove. Oficiálnym dôvodom zavedenia bolo, že „medzi odsúdenými slovenskej národnosti oživuje myšlienku slovenského separatizmu, t.j. vytvorenia nového Slovenského štátu.“ Eštebáci vraj zistili, že inklinuje k „slovenskej skupine separatistov“, s ktorej členmi mával „rôzne politické debaty zamerané proti socialistickému zriadeniu, pričom sa utvrdzovali vo viere blízkeho zvratu komunizmu. Mestský národný výbor v Trenčíne neodporučil jeho podmienečné prepustenie s odôvodnením, že toto by vraj „vyvolalo pobúrenie trenčianskeho obyvateľstva“. Najmä však riaditeľstvo väznice ho neodporučilo, lebo vraj trest uňho „neplnil prevýchovné poslanie.“ Počas trinásťročného väzenia mal Ivan Štelcer povolených len šesť návštev. Z väzenia ho nakoniec prepustili až v roku 1968 počas pokusu o ,,socializmus s ľudskou tvárou“. Keď zažíval núdzu po prepustení z väzenia, súc bez prostriedkov i práce, pomocnú ruku mu podali – paradoxne – skôr Česi než Slováci. Aj po prepustení z väzenia ho ŠtB monitorovala. Viedla ho v kategórii nepriateľská osoba, a to až do pádu režimu.

Roku 1989 sa s vervou sa pustil do novej etapy zápasu. Vystupoval, vyjadroval sa, písal školám, politickým stranám, verejným predstaviteľom, do časopisov, novín, televízie i rozhlasu. Bol aktívnym funkcionárom Hnutia za oslobodenie Slovenska, prvej politickej organizácie, ktorá už koncom roku 1989 nekompromisne požadovalo osamostatnenie Slovenska. Po roku 1989 sa venoval tiež vydavateľskej činnosti (vydavateľstvo Ivana Štelcera). Vydavateľskú činnosť viedol osamotene ako fyzická osoba na dôchodku po domácky s minimom prostriedkov len za pomoci ochotných jednotlivcov. Napriek mnohým životným útrapám a nespravodlivému 13-čonému väzneniu v komunistických žalároch sa dožil úctyhodného veku 96 rokov, zomrel v roku 2019.

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.