Mír s mloky

Mír s mloky https://www.databazeknih.cz/img/books/13_/13211/mir-s-mloky-13211.gif 4 5 2

Další svazek esejů Stanislava Komárka, v nakladatelství Petrov v pořadí druhý. Obsahuje 91 kratších i delších statí a črt o nejrůznějších námětech — lidské psychice, přírodě, společnosti, literatuře, cizích zemích. Většina z nich vznikla v letech 1998–2001 a vyšla v nejrůznějších časopisech a sbornících, některé jsou otištěny poprvé.... celý text

Přidat komentář

Mimir
08.04.2023 5 z 5

Zbierka esejí, na ktoré už dvadsať rokov sadá prach pokroku, a napriek tomu nachádzame aktuálnosť snáď v každej druhej úvahe. Valná časť knihy, začínajúc hneď z úvodu, je venovaná autorovej poznávacej ceste do Číny a tak podobne ako štruktúra Leprosária je ovplyvnená Tibetom, tu to je najväčší tiger Orientu, mocná a podmanivá Čína. Priznám sa, že tieto cestopisné pamäťové "flashbacky" ma nezaujali a prešiel som ich len tak akosi mimochodom. Autor v nich nedokázal tak plnohodnotne prejaviť svoj jedinečný a nenapodobiteľný štýl uvažovania - tzv. "Komárkovský dych vyrážajúci balast!" Tým chcem popísať tvorivý spôsob pána profesora ako - ...už má čitateľ pocit, že to súvetie nikdy neskončí, už si nie je istý, či vôbec ešte má niť, už starostlivo očakáva pointu a obzerá sa po konci vety a keď to úmorné zápasenie vydrží, dostaví sa tak prenikavé pochopenie, navyše často dochutené originálnou iróniou!
Záber prehľadu je u autora takmer bezhraničný a niečo málo tu pre seba nájde tak biológ ako psychológ, či cestovateľ.
Dobrú esej od tej "menej" dobrej ľahko rozlíšime pomocou životnosti. Tá dobrá je imúnna voči tesákom času a neprestáva oslovovať aj po dátume spotreby, zatiaľ čo tá menej dobrá sa spotrebuje s odznením problému, na ktorý poukazuje. Tak si vysvetľujem fakt, že dodnes rád siahnem po Montaigneho Esejách, či Simmel-ových, Bacon-ových alebo Thoreau-ových. Prof. Komárek nepíše eseje s obmedzenou platnosťou, šteklia a dráždia ducha v "každom počasí" a každom období. Sú ako Tomáš Morus - for all seasons. Je to však sýta a hutná porcia, ktorá Vám nedovolí zhltnúť ju na jedno posedenie. :)

Johule
08.06.2018 3 z 5

Asi jsem knížku četla až příliš brzy po Leprosáriu, které mi perfektně sedlo. Možná kvůli tomu mi najednou přišla knížka i autorův styl psaní poněkud opakující se a onen autorův lehce cynicko-sakrastický styl psaní, který mě ve dříve čtené knize bavil, mi najednou připadal trochu únavný. Nedaří se mi přesně zformulovat dojem, který ve mě zanechala: asi jsem dobrou knížku četla v době, která nebyla ta pravá.