Záhadný miliardár a Sedem sestier

recenze

Búrková sestra (2019) / Lucia007

Som šťastná, že som narazila na túto sériu a autorku.
Niekde napísali, že pôžitok z čítania à la Jane Austenová. Súhlasím. Užívala som si to, vychutnávala jednotku a teraz aj dvojku o ďalšej zo sestier.
Ally je nadšená jachtárka, ktorej odvahu preveria tragické udalosti.

Vietor a voda sú najväčšou vášňou Ally D´Applièse, druhej zo siedmich adoptovaných dcér tajomného miliardára, ktoré od útleho detstva vyrastali v luxusnom sídle na brehu Ženevského jazera, až kým nevyleteli z hniezda.
Ally je jachtárka a v riskantných regatách na všetkých moriach sveta dokazuje svoj kumšt a odvahu. Práve sa pripravuje na jedny z najnebezpečnejších jachtárskych pretekov, keď dostane správu, že náhle zomrel jej adoptívny otec. Ponáhľa sa do rodinného sídla na brehu Ženevského jazera, kde sa dozvie, že otec – záhadný miliardár zanechal každej dcére vzrušujúci kľúč k tajomstvu jej skutočnému pôvodu.
Najstaršiu sestru Maiu zaviedlo pátranie až do ďalekej Brazílie a do obdobia, keď sa nad Riom de Janeiro stavala ikonická socha Krista Spasiteľa, Ally sa zase vydá po stopách nórskeho skladateľa Edvarda Griega do zasneženej Škandinávie.

Ally spočiatku vlastne ani netúži pátrať po svojom pôvode, pretože sa prvý raz v živote skutočne zaľúbila. Jej lásku k Theovi však poznačí tragická udalosť. Skôr zo smútku a zúfalstva sa rozhodne ísť po stopách svojich predkov, ktoré ju zavedú do Nórska. Tam okamžite podľahne divokej kráse severskej prírody a očarujúcemu svetu majstrovej hudby. Keď napokon stretne huslistu Thoma, ktorý jej z neznámych príčin pripadá dôverne známy, začína tušiť, že jej láska k hudbe v mladosti nebola náhoda.

Séria Sedem sestier prináša príbehy o neuveriteľných osudoch nevlastných sestier Maie, Ally, Star, Cece, Tiggy, Electry a Meropé. Ich mená vychádzajú z mytologického príbehu o Plejádach, siedmich sestrách, ktoré Zeus umiestnil na oblohu v podobe žiarivej hviezdokopy.

Celá séria patrí k úžasným čitateľským zážitkom. Rileyová je vynikajúca rozprávačka, ktorá vás vtiahne a už sa jej tak ľahko nepustíte. Najradšej by ste sa niekde utiahli, začítali a nenechali sa nikým vyrušovať.

Navždy si zapamätám, kde presne som bola a čo som robila, keď som sa dozvedela, že mi zomrel otec.
Ležala som nahá na slnku na palube Neptúna s Theovou dlaňou ochraňujúco položenou na bruchu. Opustený oblúk zlatistej pláže na ostrove pred nami sa ligotal na slnku, učupený v kamennej zátoke. Krištáľovo čistá tyrkysová voda sa pri dotyku s pieskom lenivo usilovala tvoriť vlnky a elegantne sa penila ako mlieko našľahané na kapučíne.
Pokojná, pomyslela som si, ako ja.
V malej zátoke neveľkého gréckeho ostrova Macheres sme zakotvili deň predtým pri západe slnka a prebrodili sme sa k brehu s dvoma chladiacimi boxmi. V jednom boli čerstvé sardinky a červená parmica, ktoré Theo v ten deň nachytal, v druhom víno a voda. Položila som svoj náklad na piesok udychčaná od námahy a Theo ma nežne pobozkal na nos.
„Sme stroskotanci na vlastnom ostrove,“ vyhlásil a doširoka rozprestrel ruky v ústrety idylickému prostrediu. „Idem pohľadať drevo, aby sme si mohli upiecť ryby.“