Wonsaponatime

recenze

Keď sa povie John Lennon, málokomu napadne okrem slova Peace či Beatles aj to, že je to autor útlych knižiek plných absurdných foriem a tvarov slov, ktoré svojím významom nepatria do vety, avšak ako text tvoria krásny poetický popis javov v anglických mestečkách s príchuťou satiry.

Pri poézii je ťažko možno hovoriť o deji. Každá stránka niesla svoj vlastný príbeh. Žil, byl člověk…V jednotlivých dejstvách sme sa stretli s rôznym typom ľudí. S čiastočne Dávom, so psom Nigom a psom zápasníkom, so smutným Michaelom a s hluchoňom Tedom.

“Uš tomu bude čtrnáct led, co štekám na svého nejmilejšího Halbuta, až se mi navráti z válek (nemá ani ponětí o tom, že se Halbut Zajíček náhle zvráti, aby ji pojal za manžetu).”

Kniha je vlastne súbor jazykolamov a homoným. Polovicu tenkej knihy tvoria jeho ilustrácie, pričom slovo ilustrácia je možno silný podmet pre jeho čmáranice. Tieto neobvyklé formy o absurdných príbehov však zaujmú a pobavia. To najmä. Niekto možno bude čítať medzi riadkami, vrtáť sa a približovať k jeho životu a zmyslu a nájde niekde v škáročke ideu revolty a výsmechu. Je to tam, to je jasné, veď je to John! John proti vojne. Avšak ja si myslím, že jeho básne sú o inom. Sú o živote v mieri avšak nie proti vojne. O mieri v posteli s dlhými vlasmi v anglickom zapadákove s príchuťou Liverpoolu.

Z veľmi zaujatého hľadiska Beatlesáčky oznamujem, že jeho hrátky so slovami milujem. Najmä “dopis”: Pane, proč se nesetkávame s více oblázky a infikacemi o naši olípané skupině...Kašlete nám, rosím, oznámko vanou obálku s páteční adresou… A tiež ”Vítejte v jazylkové škole”: Zpívejte navlas, na příklop: Hluboké dýchaní je nesbitné pro tmavý hlas, hluboké dýmaní a vzdechování je velmi dluhožité pro práci v rozvlase a vzdálenejších hoplastech!

Ak v diele John zmýšľal dáky satirický či politický podtón, ja som si ho nevšimla. Satira ľudstva a myslenia je prítomná v každej literatúre, v tomto diele je len zvýraznená v každodenných situáciach a vyhláseniach doby. Mne kniha prinášala najmä potešenie, úsmev na perách a zamyslenie typu “to ako mohol takto krásne skomoliť jazyk?!”. Každý kto má rád jeho hudbu, by mal po jeho písomnou tvorbou siahnuť a všimnúť si o čom píše a čo kreslí.

Komentáře (0)