Výročie úsilia o dobytie nekonečna

recenze

Málokomu nedávno ušli informácie o 50. výročí vstupu človeka na Mesiac. Tisícky rokov pozorovania a výskumu vesmíru priniesli ovocie v podobe "malého kroku pre človeka, ale veľkého pre ľudstvo". Táto okrídlená veta však nie je jediná spojená s programom Apollo. "Houston, máme problém." Jasná a stručná formulácia je dodnes synonymom náhleho zneistenia a nutnosti nájsť rýchle riešenie. Hoci medzi najznámejšie časti vesmírneho programu patria nepochybne Apollo 11 a Apollo 13, cesta k nim bola nemenej zaujímavá, rovnako ako ich pokračovanie. Publikácia z pera (a hlavne fotiek) Tomáša Přibyla je nádhernou dokumentáciou daného obdobia, plného nádejí, technického pokroku a prekonávania očakávaní.

"Je jasné, že príprava na prvú cestu na Mesiac bola extrémne náročná: technika aj ľudia sa mali vydať tam, kde zatiaľ neboli. Mohlo sa teda zdať, že pri menovaní posádky až začiatkom januára bolo na prípravu na takú náročnú misiu málo času. V skutočnosti ho bolo ešte menej." (str. 103)

Po literatúre faktu siaham iba zriedka, aj to hlavne po tituloch zaoberajúcich sa históriou či dejinami literatúry. Dobytie Mesiaca je však natoľko pútavou knihou, že som nedokázal odolať. Už len listovanie v nej je potešením. Na každej strane na vás čaká plejáda krásnych fotografií, doplnených o sprievodný text. Nejde však čisto o obrazovú publikáciou, rovnako dôležito súčasťou je aj opis jednotlivých fáz programu Apollo. Dozviete sa všetko podstatné ohľadom priebehu, posádky aj technických detailov. Nemusíte sa však báť ich množstva, kniha je určená pre širokú verejnosť, takže Tomáš Přibyl pristupoval k obsahu s ohľadom na túto skutočnosť. A hoci je text primerane vecný, občas natrafíte na zaujímavosti a pikošky, ktoré pôsobenie astronautov neuveriteľne poľudštia a vylúdia vám úsmev na tvári. Snaha o priblíženie doby čitateľovi je zrejmá už z prológu. Tam, kde by iní autori využili priestor na vlastné objasnenie vtedajších okolností či osobnej motivácie pri písaní knihy, Tomáš Přibyl si vypomohol slovami prezidenta USA Johna F. Kennedyho. Stačí teda pár riadkov a je jasné, že vás čaká zaujímavá cesta. Možno nie práve na Mesiac, ale rozhodne sa mu priblížite najviac, ako sa bude dať.

"Astronauti zaregistrovali ranu, potom divoké manévre lode, nestabilitu elektrickej siete a okienkami pozorovali, že im "niečo" uniká zo servisného modulu. S týmito obmedzenými informáciami museli pracovať ako oni, tak aj riadiace stredisko. Explózia v každom prípade uzatvorila ventily kyslíka..." (str. 169)

Takmer 500 fotiek vás bude sprevádzať na púti za poznatkami ohľadom dobývania vesmíru. Poznať z nich zanietenie autora, ktorý sám navštívil miesta spomínané v knihe, o čom svedčia aj mnohé fotografie z jeho súkromného archívu. Vyobrazenia Mesiaca patria k tomu najlepšiemu, čo publikácia ponúka. Akoby ste priam cítili mesačný prach, obklopovala vás nekonečná temnota vesmíru a videli Zem z uhla, aký sa naskytne len mizivému percentu smrteľníkov. Zároveň sa dozviete veľa aj o samotnom prípravnom procese a výcviku astronautov, rozhodne by s nimi menilo len málo ľudí. Náročný fyzický aj psychický tréning, technické zručnosti, schopnosť rýchlo a správne reagovať v krízových situáciách - to je len zlomok podmienok, ktoré museli adepti na let do vesmíru spĺňať.

"Charles Duke pri lete Apollo 16 zanechal na Mesiaci fotografiu svojej rodiny: je na nej so synmi Charlesom a Tomom a s manželkou Dorothy. Na zadnú stranu potom vlastnoručne pripísal (ešte pred výstupom v lunárnom module): "Toto je rodina astronauta Charlieho Dukea z planéty Zem, ktorý pristál na Mesiaci 20. apríla 1972." (str. 225)

Je pomerne zarážajúce, že hoci ubehlo polstoročia, pokroky vo vesmírnych dobrodružstvách akoby zamrzli. Občas sa do správ dostanú informácie o sondách a družiciach, ale tam to končí. Ide, prirodzene, o nákladnú záležitosť, no s ohľadom na vtedajšie a dnešné technické vymoženosti by som očakával výraznejší progres. Hoci ktovie, možno je v istom smere lepšie, že ľudia ostanú na svojej planéte a nebudú ťahať svoje problémy inam...

Komentáře (0)