Trochu iný, a predsa dobre známy Fitzek

recenze

Noe (2021) / marcoz
Trochu iný, a predsa dobre známy Fitzek
Kniha Noe nemohla vyjsť v preklade v lepšom čase. Rok pôvodného vydania je síce 2013, no pri čítaní máte dojem, akoby ju autor napísal v súvislosti s aktuálnym celosvetovým dianím. Inšpirácia globálnou pandémiou, vyvolanou v snahe zvrátiť fatálny smer, aký nabrala planéta Zem vplyvom preľudnenia, by ešte nedávno znelo ako uveriteľné sci-fi. Dnes je to téma číslo jeden, a hoci je z nej mnoho ľudí unavených a tento román by na to mohol ľahko doplatiť, meno na obálke je ako zvyčajne zárukou úspechu. Sebastiana Fitzeka poznáme ako tvorcu psychotrilerov, založených na neprebádaných zákutiach mysle, násilí a prekombinovaných zvratoch. Skalní fanúšikovia si opäť zaručene prídu na svoje, no nedá sa poprieť, že novinka sa mierne vymyká zo spisovateľovho nastoleného smeru.

"Streľba ustala. Výkriky sa vzďaľovali. Ľudia utekali pred nebezpečenstvom a v spodných poschodiach sa s krikom rútili k východu. Celé poschodie bolo zrazu ako vymreté, tým väčšmi bolo počuť hlasné vzlykanie ženy vedľa neho. Noe jej zozadu zakryl ústa. "Čas pracuje vždy proti páchateľovi," počul známy hlas v ušiach, a hoci nevedel, na koho si spomenul, pochopil jadro tejto výpovede. Zabijaci mali momentálne krátkodobé výhodné časové okno: prázdne chodby, utekajúci ochrankári, neprehľadná evakuácia. O túto výhodu však prídu vo chvíli, keď na miesto dorazí polícia a pokúsi sa prevziať kontrolu." (str. 139)

Pri čítaní som mal neodbytný pocit, akoby som sa pohrúžil do novej knihy na štýl Dana Browna či Steva Berryho. Fitzek síce nevyužíva históriu ako východisko pre súčasné pátranie, ale ostatné styčné body sú zachované. Ako napovedá samotný názov, príbeh stojí a padá na ústrednom hrdinovi s prezývkou Noe. Práve toto meno má na ruke vytetované muž so stratou pamäti, vďaka čomu obálka knihy naozaj verne reaguje na obsah. O postreleného a zmäteného neznámeho sa postará bezdomovec Oskar a uchýli ho svojej kutici v berlínskom podzemí. Oskar sa vyžíva v rôznych konšpiráciách a Noe je ako živý dôkaz jeho na pohľad bláznivých teórií. Noe si nepamätá nič zo svojho osobného života, ale situácie, do ktorých sa dostáva, preveria jeho schopnosť boja proti nepriateľovi. Zdá sa, že má za sebou vojenský výcvik a v pätách neochvejných protivníkov. Udalosti sa spustia ako domino vo chvíli, keď sa prihlási na výzvu amerických novín, ktoré hľadajú autora obrazu miliónovej hodnoty. Tým udá svoju polohu a neodpočinie si prakticky až do konca knihy. A spolu s ním ani my čitatelia, pretože Noe je nabitý neutíchajúcou akciou. Na príbehu sa mi páčilo, že má relatívne priamy dej, nie taký komplikovaný, ako býva u Fitzeka zvykom, a odvíja sa pred vašimi očami ako akčný film. Spočiatku sledujeme rôzne línie, ale postupne sa jednotlivé postavy spájajú a napokon mieria do stanoveného cieľa spoločne. Či už ide o bezdomovecké duo, tehotnú novinárku alebo zabijaka v službách vlády, každý má svoju nezastupiteľnú úlohu a každý z nich vám bude istým spôsobom sympatický. To ma potešilo tiež, pretože - čo si budeme klamať - autor občas pracuje s poriadne pokrivenými charaktermi. Niežeby sa nevyskytovali aj v tomto románe, úsilie pripraviť o život miliardy ľudí rozhodne nie je prejavom láskavosti srdca... či áno? Kniha sa síce tvári ako klasický triler, ale otvára naozaj pálčivé témy. Globálne otepľovanie, prehnané využívanie zdrojov, rozširovanie chudoby, nedostatok pitnej vody, preľudnenosť... Isté skupiny a politické špičky sa už dlho snažia upozorňovať na neriešené problémy, ale väčšina z nás ostáva voči budúcnosti planéty a ďalších generácií slepá. Je však otázne, či je vôbec ešte možné zastaviť rozbehnutý vlak smerujúci ku katastrofe.

"Spočiatku som bol presvedčený rovnako ako Ty, a nepopieram, že v podstate ešte vždy zastávam našu myšlienku. Ale ako vieš, všeličo v mojom živote sa zmenilo. Pretrhol som reťaze svojho detstva, prekonal som izoláciu a zaľúbil som sa. Túžba mať deti vo mne rástla neplánovane a nedá sa potlačiť logickými úvahami. Akokoľvek gýčovo to znie, ale otvorilo mi to oči. Všetko, v čo veríme, je správne. Všetko, čo robíme, je zlé. Musí existovať iná cesta ako Projekt Noe..." (str. 273)

Dej románu vás tentoraz zavedie do viacerých častí sveta, konkrétne Nemecka, Ameriky, Holandska, Talianska a Filipín. Posledné zmienené dejisko mi pripadalo celkom zbytočné, nijako nie je prepojené s hlavnou líniou a mal som z neho dojem prvoplánovej snahy zaútočiť na city. Ešte však musím pochváliť záporáka, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako "obyčajný" brutálny vrah, a preto aj nebezpečnejší. Jeho motivácia je pritom celkom pochopiteľná, aj keď spôsob riešenia značne diskutabilný. Obávam sa, že Noe bude vodou na mlyn rôznym hoaxerom, neschopným odlíšiť realitu od fantázie, no nič to nemení na fakte, že Sebastian Fitzek opäť trafil do čierneho. Vyhovovalo mi, že jeho román sa prikláňa skôr k trileru než psychu, hoci dokáže priniesť aj väčšiu mieru originality.

Komentáře (0)

kniha Noe recenze