Tri roky zásnub, písania listov a boja proti nevzdelanosti

recenze

Anna v Summerside (2003) / marcoz
Tri roky zásnub, písania listov a boja proti nevzdelanosti
Anna zo Zeleného domu je klasika, ktorá azda nikdy nezostarne a bude mať čo povedať každej generácii. Samozrejme, literárny jazyk sa mení, rovnako aj podmienky vzdelávania či možnosti, aké mladí ľudia majú, no človek ostáva vo svojej podstate rovnaký. Všetci túžime po naplnení svojich snov, uznaní a pocite, že výsledok nášho úsilia stojí za vynaloženú námahu. Štvrtý diel svetoznámej série Kanaďanky Lucy Maud Montgomery vypĺňa "stratený čas", ktorý Anna strávila po štúdiu na Redmonde ako riaditeľka strednej školy. Je síce dospelejšia a už má za sebou roky mladíckej nerozvážnosti a naivného fantazírovania, no stále si zachováva typické črty svojej povahy, pre ktorú ju tak milujeme ????. Je preto pochopiteľné, že príbeh získava mierne odlišný nádych od predošlých častí, a to ako v obsahu, tak aj v kompozícii.

"Zvláštne, ako na vás zapôsobí jeden trucovitý, tvrdohlavý muž. Predtým by Anna neverila, že je niečo také možné. A nebolo pochýb, že ho vedomie, že všetkých pri stole vystrašil, celkom tešilo. Čo sa mu asi preháňa hlavou? Vyskočil by, keby ho niekto pichol špendlíkom? Anne sa zachcelo dať mu facku, udrieť ho po prstoch, postaviť ho do kúta, správať sa k nemu ako k rozmaznanému decku, akým napriek prešediveným vlasom a spurným fúzom v skutočnosti bol. No predovšetkým ho chcela prinútiť hovoriť. Inštinktívne cítila, že žiadny trest na svete by preňho nebol väčší, než keby ho nejakým trikom prinútili rozprávať, keď sa rozhodol, že bude mlčať." (str. 111)

Väčšina textu je tvorená listami, ktoré Anna píše svojmu snúbencovi Gilbertovi Blytheovi, pokračujúcemu v štúdiu medicíny. Nie je žiadnym tajomstvom, že Anna má cit pre vzletné vyjadrenia, a tak aj obyčajná príhoda získava poetický nádych a stáva sa čímsi výnimočným. Cez jej písané slovo sa dozvedáme i my o rôznych ľuďoch, ktorých spoznala v mestečku, o svojich žiakoch a žiačkach, predovšetkým o rodine Pringlovcov. Osobne mám rád postupné odhaľovanie pozitívnych stránok na pohľad negatívnych postáv, hoci ide o mierne klišé, ale zároveň o dôkaz, že nikto nie je čierno-biely a charakter sa môže prejaviť v rôznych farbách. A v románe ako Anna v Summerside je to priam nutnosť, keďže bol určený v prvom rade dospievajúcim dievčatám, respektíve mladým ženám, ktoré rástli spolu so svojou hrdinkou. A pestovanie ideálov a viery v dobro je vhodné v každom veku i období. Tento diel Lucy Maud dopísala až s odstupom času a na obsahu je badať, že nie je silno prepojený s ostatnými časťami. Napríklad v tom, že sa v ňom vyskytuje naozaj veľké množstvo epizodických postáv, ktoré nemajú vzájomný súvis ani nijakým spôsobom neovplyvňujú dej. Spočiatku som sa snažil zapamätať si ich, veď čo ak sa ešte nejakým významným spôsobom vrátia? Neraz však ostali iba jednorazovou zmienkou, a tak som upustil od snahy vtesnať si ich do pamäti. Popri čítaní ma to občas iritovalo, ale keď píšem túto recenziu, spätne si uvedomujem, že sa autorke podarilo vykresliť veľa rôznych pováh. Prostredníctvom Anny sa stretnete s plejádou osobností, odlíšených rečou, celkovým vystupovaním aj Anniným originálnym hodnotením. Všedné i nečakané udalosti a pozorovania sú tradične opísané pomocou početných citátov z Biblie a básní a vysvetliviek dobových reálií. Vrátim sa ešte ku kompozícii - text je rozdelený na tri časti, reflektujúce tri roky pôsobenia Anny na poste riaditeľky. Mladá vedúca musí preukázať silné vodcovské aj učiteľské schopnosti, ak chce presvedčiť žiakov (a hlavne ich rodičov), že je osobou na správnom mieste. Čo sa týka Gilberta ako najvýraznejšej mužskej postavy (hovoriť o ňom ako o hlavnej postave je vzhľadom na charakter diela nepresné), ten sa v príbehu nevyskytne vôbec. Ani osobne, ani ako pisateľ listov, čo je pomerne škoda, keďže v jeho prítomnosti sa Anna dokáže správať občas celkom zábavne... Zaujímavé sú aj vynechané pasáže v jej korešpondencii, vzbudzujúce zvedavosť, prečo Anna cenzuruje sama seba. Nuž, môžeme si len domýšľať... ????

"Nie, môj najdrahší, nezbláznila som sa - zatiaľ. To sú len reči sesternice Ernestine také chytľavé. Už viem, prečo ju Rebecca Dewová volá "slečna Obávam sa". Tá úbohá duša si požičala zo životov všetkých ľudí naokolo toľko trápenia, až dlhuje osudu beznádejne veľa (...). Gilbert, miláčik, nikdy sa nedajme ovládnuť strachom. Je to hrozné otroctvo. Buďme odvážni, dobrodružní a dychtiví. Prejdime životom a všetkým, čo nám prinesie, tanečným krokom, aj keby to boli hory starostí, týfus či dvojčatá!" (str. 270)

Anna v Summerside je dôstojným pokračovaním série, aj keď spomínané odlišnosti môžu občas narušiť pôžitok z čítania. Množstvo postáv, absencia Gilberta a mierne neucelený dej sú však v konečnom len malými chybičkami krásy, všetko predsa stojí a padá na Anne Shirleyovej, a tá je v plnej sile a pripravená bojovať za svoje ideály a lepší svet. Nezľakne sa žiadnej výzvy, snaží sa vidieť v ľuďoch to dobré a so vztýčenou hlavou čelí každej prekážke, čím môže byť vzorom aj dnešným (nielen) mladým ľuďom.

Komentáře (0)

kniha Anna v Summerside recenze