To-to-to je To, ale mesto je ŽIVÉ.

recenze

King v sebe nezaprie dve veci, ktoré sa mi ako možno jediné na tejto knižke páčia. Prvá: je učený kronikár (čudujem sa že ešte nikomu nenapísal pamäte). Druhá: zvláda (nie ovláda) detské postavy.
Či už sa každému z nás kniha páčila alebo nie, myslím si že obrázky väčšiny scén si každý zapamätá hádam navždy. Je to asi spôsobené hĺbkou s ktorou autor vykreslil prostredie a plynutia času v mestečku Derry a kniha je aj samo o sebe alternatívnym historickým dokumentom, akousi kronikou dvadsiateho storočia Amerického severo-východu (či kde sa to vlastne odohráva), kultúry, atmosféry, reálií. Ak by som mal brať túto knižku ako kroniku (pretože ako čistokrvný horor sa nedá brať), tak výborne korešponduje s detskou líniou knižky, ale u dospelej línie príbehu pokrivkáva. V knižke boli pre mňa top najmä medzihry v ktorých jedna z postáv knihovník Mike skúma históriu Derry. Tieto časti skvelo súznejú s celou knižkou a cyklom návratov bizardných udalostí zo smrteľnými následkami zapríčinených Tým.
Začiatok každej a hlavne rozsiahlej knižky býva poznačený čitateľovou neznalosťou štruktúry. Pri It to platí dvojnásobne. Na úvod nás King berie do 50-tych rokov, ku scéne úmrtia brata jedného z hlavných hrdinov. Bill, brat zosnulého Georga je koktavý 12 ročný chalan, ktorému ale tento handicap nebráni stať sa vodcom bandy Smoliarom, skupiny šiestich rôznym spôsobom spoločensky tiež hendikepovaných chlapcov a jednej krásnej dievčiny. Následne dej preskočí do 80-tých rokov kedy všetci Smoliari, 30 rokov bez toho aby na seba viac menej pomysleli, dostávajú telefonát od Mika Henlona jediného člena klubu ktorý ostal v rodnom Derry. V telefonáte sa dozvedajú že sa musia opäť stretnúť a postaviť sa zlu, pretože To začalo znovu vičínať a vraždiť. Potvrdenie tohto vyčínania malo byť (aj bolo) umocnené scénou zabitia miestneho homosexuála a vyšetrovania jeho smrti. Tu prišiel prvý zádrhel ktorý som si uvedomil asi až neskôr. Tešil som sa na nejakú detektívnu líniu zo súčastnej dejovej linky 80-tých rokov, kedže som sa mal možnosť zoznámiť s údajnými páchateľmi, a xy vyšetrovateľmi nielen menom ale aj inak, ale potom sa po nich zľahla zem, zrovna keď som sa začal orientovať. Hlavne táto záležitosť môže byť príkladom grafománie, vodou na mlyn kritikom zdĺhavosti tejto knižky, spolu s ukončením knižky, kedy sa defilujú osudy viac aj menej zainteresovaných vedľajších postáv (alebo príbuzných vedľajších postáv, či príbuzných, príbuzných)pri finálnej búrke. Zrejme malo ísť o dodatočné posílnenie autentičnosti, previazanosti, ale koho zaújíma že pr. strýko hlavnej postavy, ktorý bol zároveň kamarátom otca lekárnika, ktorý predával inej hlavnej postave na stránke 523 liek, a manželom víťazky krásy mesta Derry z roku 1940, zomrel pri tejto búrke tak či onak. Balast v knihe rozhodne je a to hlavne z toho dôvodu že autenticita prostredia môže vychádzať nielen z informácií ale aj z atmosféry. Túto atmosféru mesta King obrazne zvládol,obzvlášť sa mi páčilo ako priraďoval symboliku určitým miestam (Dlhá míľa – krčmy, neresti, Lada – znečistená príroda malomesta, Park Basey – miesto pre tulákov, utečencov...), nemusel sa zbytočne alebo skôr nadbytočne rozhadzovať s rodinnými koreňmi a inými previazanosťami. Previazanosť mi naopak chýbala hlavne v príbehu samotnom. Najmä v dospeláckej línií, ktorá mi prišla, zdĺhavá, slabá, povedal by som, len akčná, mi chýba hlbšia, výraznejšia a hlavne uveriteľnejšia zápletka. Pritom dej je tu rozohraný dobre . Henryho útek z psychiatrie, alebo nečakaný príchod partnerov Beverly a Billa do Derry sú plamienky ktoré zhasnú príliš skoro, a text sa ďalej pláca ako doteraz, miesto toho aby bol vyplnený niečim napínavým, neočakávaným a prekvapujúcim. Čo je ale na dospeláckej línií ešte horšie je to, že je nabúravaná logika príbehu, ktorý ešte v detskej línií, ako tak drží po hromade. Zisťujeme že To môže ovládať rôznych ľudí na diaľku, alebo aj keď To zomiera (ano, a čo ste čakaly?) tak sa z mestom dejú na konci cyklu ďalšie katastrofy zo smrteľnými obeťami, v tomto prípade to bola už vyššie spomenutá búrka.
Deckej línií z 50-tých rokov u mňa nieje veľa čo vytknúť, až na groupen-sex pedofilnú scénu, (aj keď pedofilne to bolo už aj pred ňou - Kingovo oblúbené slovné spojenie v súvislosti s mladou Beverly sú mladé prsíčka), alebo dialógy detí príliš bezstarostné na danú situáciu. Každopádne dej nedrhol a decké dobrodružstvá naviac umocnené nejakým tým nadprirodzenom môžem. Boje medzi Smoliarmi a partiou Henriho Bowersa patria vôbec medzi ti najlepšie epické scény, na ktoré sa tešíte pretože sú vyskladané v náznakoch už nejakých 200-300 stránok pred samotným detajlným vyrozprávaním. Takisto je narábané so všetkými veľkými scénami, tj. nedozviete sa všetko naraz ale v náznakoch, a tak sa môžete v každej kapitole či odseku knihy tešiť na to ktoré že to dobrodružstvo alebo príbeh v nej bude definitívne dopovedaný. Táto decká línia takisto umocňuje všetky kronikové Mikove zistenia o histórií podivných udalostí mesta, a chvalabohu sa nesú celou knihou, lebo postavy si spomínajú na to čo sa im to v detstve vlastne prihodilo. Nebyť v knihe obšírne zobrazené historické pozadie príbehu, bola by knižka vlastne na úrovni filmu z roku 1990 ktorý bol podla nej natočený, a myslím že vo všeobecnosti veľmi zle prijatý najmä fanúšikmi literárnej predlohy.
Kol do kola vzaté je pre mňa to kniha ktorá povie A ale nie B. V celku fantasticky vytvorená história mesta pretkaná generačnými výpoveďami pamätníkov spomínajúcich na dobu kuklux-klanu, westernových, gangsterských časov a podobne, nedokáže úspešne nadviazať na príbeh súčastnosti. Akoby kniha chcela vypovedať príliš mnoho a ešte aj niečo ho-ro-ro-vé navyše, z ktorého sa tu stáva zdĺhavosť ako pri ko-ko-koktaní.

Komentáře (0)