Stretnutie lásky, kultúr a konfliktov

recenze

Neobyčajná žena (2021) 4 z 5 / marcoz
Neobyčajná žena

Laura Frantz patrí medzi kmeňové spisovateľky vydavateľstva i527.net a slovenskí čitatelia si veľmi rýchlo obľúbili jej príbehy plné histórie, romantiky a silných osobností. Často sa zameriava na pohnuté osudy podmienené ťažiskovými udalosťami amerických dejín, čo pre mňa osobne vyznieva zaujímavo a vždy sa dozviem niečo nové. Laura má totiž skvelý talent na vykreslenie dobových reálií, ktoré sú zapracované do príbehu nenásilne, bez snahy poúčať, šikovne dotvárajú celkový dej aj navodenú atmosféru. Neobyčajná žena disponuje všetkými zmienenými prvkami a dokonca by som ju odporúčal aj tým, ktorí sa s autorkinou tvorbou ešte len zoznámia. Je exemplárnym príkladom historicko-ľúbostného románu, schopného osloviť širokú škálu čitateľov.

"S Keturah tvorili pozoruhodný pár. Vníma, ako ho má Keturah rada? Všíma si, ako ho jej oči neustále sledujú? Dokonca aj teraz, keď vstal a prešiel k pracovnému stolu, sa naňho dívala spod sklopených mihalníc. Keď si Tess predstavila, aký by to mohlo mať dosah, zovrelo jej útroby. Azda má Keturah plukovníka v obľube? Nakoniec, prečo by ho nemala mať? Nesúrodé oči mu dodávali neobyčajnú príťažlivosť. Hovoril po indiánsky, ba dokonca ju zachránil z Fort Pittu. Hotový hrdina - ako z rozprávky. Hoci tvrdil, že sa nechce ženiť, Keturah sa k nemu akosi hodila." (str. 105)

Laura patrí medzi autorky, ktoré dokážu jednou vetou zanechať dlhotrvajúci dojem. Svojsky sa preto teším na koniec knihy, pretože viem, že jej bodka bude vo mne doznievať ešte nejaký čas. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Samozrejme, ani zďaleka by sa to neudialo bez pútavého príbehu. Ten je zasadený do osemnásteho storočia, poznačeného stretmi rôznych kultúr a národov na severoamerickom kontinente. Prvou hlavnou postavou je Tessa Swanová, ktorá strávila celý život v pohraničnej oblasti západnej Virgínie a len tak niečo ju teda nerozhodí. Jej mužským náprotivkom je Clay Tygart, vychovaný indiánskym kmeňom Lenapov, hrdina vojny s Francúzmi, ktorý sa vracia do pevnosti ovenčený úspechmi a v sprievode Tessinej stratenej kamarátky Keturah. Indiáni ju uniesli pred dvanástimi rokmi a Tessa si k niekdajšej najlepšej priateľke z detstva znovu hľadá cestu. Rovnako ako ku Clayovi, ktorý je síce mĺkvy a nerád nadväzuje vzťahy s inými ľuďmi, no Tessa ho očarí svojou silou, zásadovosťou a starostlivosťou. Vtedajšie okolnosti však nepriali bezpečiu, a tak sa nad pevnosťou a samotnou Tessou celý čas vznášajú rôzne hrozby. A keď sa napokon Tessa stane obeťou jednej z nich, Clay je rozhodnutý spraviť maximum, aby ju priviedol späť domov...

Zážitok z čítania Neobyčajnej ženy umocníte čajom, pokojom a keďže ešte stále nie je vonku veľmi teplo, aj pohodlnou dekou. Dej románu plynie prirodzene, nenáhlivo, no pritom sa neustále odohráva čosi dôležité. A to dokonca aj v dialógoch, ktoré neraz bývajú kameňom úrazu a neposúvajú príbeh vpred. Tessa ako žena "z divočiny" neplytvá slovami a Clay je takisto prototypom odmeraného človeka, no ich interakcie prebiehajú na báze vzájomného spoznávania a odhaľovania vnútra. Obe postavy majú čitateľovi čo ponúknuť, nielen ako komplexne vykreslené osobnosti, ale aj ako zrkadlo doby, v ktorej sa kniha odohráva. Nehovoriac o Keturah, žene na pomedzí dvoch svetov. Niekedy si pre seba doslova ukradla určité scény a patrí medzi to najlepšie, čo dej ponúka.

"Zdalo sa, že Tessu má na starosti vysoký Indián. Viedol celú skupinku mocným a rozhodným krokom. Na svalnatom tmavom tele sa mu lesklo čosi zapáchajúce, akási masť, zrejme medvedí tuk. V spojení s horúcim vzduchom prenikavý zápach ešte viac prispieval k jej omámeniu. Usilovala sa kráčať rovnako rýchlo ako on. Závisel od toho jej život. Clay, Clay. Hoci z jej myšlienok nikdy neschádzal nadlho, v hrôzach poslednej polhodiny naňho úplne zabudla. Pane, pomôž mu, aby nás dostihol. Ak by prišiel Clay, mali by sme nádej..." (str. 270)

Laure Frantz sa opäť podarilo oživiť históriu a pri jej hrdinoch máte dojem, že ide o reálne osoby z mäsa a kostí. A možno aj ide. Príbehy ako tento sa mohli pokojne odohrať, zároveň v sebe skrývajú istú nadčasovosť. Miešanie kultúr, domnelá nadradenosť, neschopnosť prijímať kompromisy atď. sú, žiaľ, aj po takmer vyše dvesto rokoch častými spoločenskými témami. Neobyčajná žena s nimi pracuje, ale poukazuje hlavne na potrebu pochopenia, viery a nádeje. Už len preto si nepochybne nájde cestu k mnohým fanúšikom.

Komentáře (0)