Stojí očistenie mena za zašpinenie rúk krvou?

recenze

Krvavá dedička (2021) / marcoz
Stojí očistenie mena za zašpinenie rúk krvou?
O Krvavej dedičke som nepočul až do ohlásenia jej slovenského prekladu vydavateľstvom CooBoo. Okamžite však vzbudila moju pozornosť, a to nielen obálkou a anotáciou, čo sú vždy základné prvky pútavosti, ale hlavne ohlasom na sociálnych sieťach. Povesť sprevádzajúca úvodný diel série sa niesla v znamení skvelého, epického a závislosť vyvolávajúceho čítania. Priznám sa, že som však bol predsa len trochu skeptický, keďže sa mi zdalo, že Amélie Wen Zhao pracuje s pomerne tradičnými motívmi. A hoci je pravda, že pri obracaní strán natrafíte na známe klišé, autorke sa podarilo spracovať ich originálne a fanúšikovia young adult si zaručene prídu na svoje. Text na obálke síce porovnáva knihu s Trónom zo skla či Vraňou šestkou, ale Krvavá dedička si razí vlastnú cestu a je viac než isté, že práve ona sa stane titulom, ku ktorému sa budú prirovnávať nové kúsky.

"V momente, keď dopadla do vody, jej kosťami zalomcoval chlad a nemilosrdné prúdy ju stiahli pod hladinu. Okamžite si uvedomila, že akákoľvek nádej, že ju rieka zanesie do vzdialených krajín, bola hlúpa. Voda sa okolo nej penila, pohadzovala si ju spôsobom, pri ktorom sa v nej prebudilo iné zdesenie - nekontrolovateľné a nespútané. Inštinktívne otvorila ústa a chcela vykríknuť, ale nahrnula sa jej do nich voda a vytlačila jej z pľúc vzduch. Panika ju pripravila o úsudok, bojovala s vodou a pred očami sa jej začali zjavovať škvrny. Nechcela zomrieť. Ale možno si ju v ten deň božstvá predsa len chceli vziať k sebe." (str. 55)

Príbehy tohto žánru stoja a padajú na výrazných protagonistoch, hlavnej zápletke a prostredí, v ktorom sa odohrávajú. Amélie si to zjavne uvedomuje, lebo jej dej funguje ako dobre naolejovaný stroj a už od začiatku je jasné, že na čitateľa nečaká žiadne oddychové čítanie s hluchými miestami či pokojným plynutím. Naopak, hlavná hrdinka Ana sa musí poriadne obracať a na odpočinok ani nepomyslieť, ak chce dosiahnuť vytýčené ciele. A tie vôbec nie sú malicherné! Ana bola totiž obvinená z vraždy svojho otca - cisára, nadôvažok ešte disponuje mágiou, takže je exemplárnym príkladom na hrdelný trest. Keby aspoň bola jej moc spojená s ohňom, ľadom, vetrom či oceľou. Ona však musí vládnuť krvi v živých bytostiach a ako taká predstavuje nebezpečnú zbraň. Po úspešnom úteku zo žalára a následnom ukrývaní sa s neveselými vyhliadkami spriahne s Ramsonom Prešibancom, pánom podsvetia. Práve tento darebák - v skutočnosti len o málo starší od nej - jej má dopomôcť k očisteniu mena a nájdeniu otcovho pravého vraha, zatiaľ čo Ramson sa dočká svojej pomsty. Vzájomná dohoda preverí ich charaktery aj odhodlanie doviesť veci do úspešného konca napriek mnohým prekážkam. A tu sa prejavuje aj schopnosť Amélie Wen Zhao vykresliť svoje postavy do uveriteľnej dokonalosti. Nie však dokonalosti v zmysle príťažlivosti, vzorových vlastností a samých správnych rozhodnutí. Ana a Ramson sa neraz správajú veľmi diskutabilne, čo sa morálky týka, ale niet sa čo čudovať. Obaja sú postavení pred dilemy, kde musia často zvoliť menšie zlo. Niekedy s nimi budete súhlasiť, inokedy by ste s nimi najradšej zatriasli, aby sa spamätali. Lepšie povedané s Anou, pretože Ransom je predsa len o niečo zocelenejší krutými podmienkami. A aj keď Ana vyrastala za palácovými múrmi, nie je až taká krehká a neinformovaná o vonkajšom dianí. Napokon, ak chce prežiť, musí sa rýchlo adaptovať a naučiť ovládať svoje schopnosti. Všetkým je, samozrejme, jasné, že musia skončiť spolu, ale v tomto si dáva autorka načas. Ich zbližovanie je o čosi pomalšie než v iných knihách, ale s ohľadom na vývoj deja to neprekáža. Neustále sa totiž niečo zomelie, takže na prehlbovanie citov musí nastať správny čas.

"Vrazil nôž do chrbta dobrým mužom, podviedol zlých mužov, okradol zlodejov, klamal klamárom. Toto je cena, ktorú musia muži ako my zaplatiť. Stal sa z neho démon, ktorého v tú noc videl v svojom otcovi, stal sa tieňom príšery menom Alaric Kerlan. A napriek tomu, že bojovali na opačných stranách barikády, teraz Ramson videl v mužoch ako oni podobnosť. Nemilosrdní. Vypočítaví. Zradcovia. Nemorálni. Bezcitní. Muži ako my. Nie, pomyslel si Ramson búrlivo, keď sa mu na okamih náhle rozjasnila myseľ. Ja nie. Ale bola to Anina tvár, čo sa mu zjavila pred očami, jej horlivo vystrčená brada a to, ako si pri premýšľaní hrýzla peru." (str. 327)

Krvavá dedička je rozmanitá, romantická, dobrodružná, plná zvratov, ťažkých rozhodnutí a viery, že napokon všetko dobre dopadne. Na koniec si však budeme musieť počkať, aj keď sa mi po prečítaní knihy zdá, že čas do vydania ďalšej časti je nekonečný. Už teraz však viem, že keď sa začítam do pokračovania, ľahko sa mi vybaví dej úvodu série. Inokedy zvyknem s odstupom času zabudnúť na niektoré detaily, ale debut Amélie Wen Zhao je natoľko výrazný, že jej možno ľahko odpustiť aj spomínané klišé. CooBoo znova trafilo do čierneho a potvrdilo svoj status topky na poli žánru young adult.

Komentáře (0)

kniha Krvavá dedička recenze