Rodinu a zlo si človek nevyberá

recenze

Rodina v podkroví (2020) / marcoz
Rodinu a zlo si človek nevyberá
S britskou autorkou Lisou Jewellovou som sa zoznámil už pred niekoľkými rokmi, keď začínala na poli chick-lit - sviežich romantických komédií. V tej dobe sa však jej štýl vyznačoval pomerne nízkou dynamikou, v texte bolo na môj vkus málo dialógov, a preto som už po jej ďalších knihách nesiahol. Vydavateľstvo Tatran mi ale nasadilo chrobáka do hlavy, keď na náš trh začalo prinášať Jewellovej psychotrilery. Bol som zvedavý, do akej miery zmena žánru autorke sadla, Tatran je navyše zárukou kvality, a tak som jej dal druhú šancu. Názov Rodina v podkroví evokuje komorný, stiesnený príbeh, no napokon dostanete omnoho viac. A ja som veľmi rád, že som na túto Angličanku celkom nezanevrel, pripravil by som sa totiž o skvelé čítanie.

"Lucy kráča za drobnou ženou cez halu. Odvráti pohľad, keď zbadá miesto pod schodiskom, kde ju Michael vo štvrtom mesiaci tehotenstva odstrčil tak, že skončila so zlomenou rukou a s prasknutým rebrom. Vyhýba sa aj miestu na stene, do ktorého jej opakovane udieral hlavu, lebo mal zlý deň v práci - aspoň tak to vysvetľoval o hodinu, keď sa ju snažil presvedčiť, aby neodchádzala, lebo ju tak miluje, že bez nej nemôže žiť. Aké ironické, keďže teraz je ženatý s niekým iným a očividne nažive." (str. 54)

Príbeh sa odvíja v troch líniách - dve sa odohrávajú v súčasnosti a tretia začína v roku 1988. Do toho si pripočítajte množstvo postáv, či už žijúcich pod jednou strechou, alebo sa pomaly pridávajúcich do košatej dejovej línie. Lisa Jewellová však dokáže svoje postavy ľahko ustriehnuť, takže sa v nich nestratíte a naplno si užijete ich vzťahové, majetkové aj spoločenské peripetie. Ústrednou hrdinkou je Libby, ktorej pôvod je dlho zastretý tajomstvom, až kým nedostane po dvadsiatych piatych narodeninách list a s ním aj dedičstvo, o akom sa jej ani nesnívalo. V dome, čo jej pripadne, sa však kedysi odohralo krvavé predstavenie, vznášajúce sa nad protagonistami ako tieň. Libby sa ocitá v centre diania, pretože zločin si ešte nevybral svoju daň a ktosi čaká iba na jej príchod... Rodina v podkroví je temný triler, ktorý vás svojou atmosférou vtiahne už na začiatku. Rozpráva o tom, čo všetko sa môže stať, ak sa v jednej domácnosti stretne viac rodín, i keď, samozrejme, v extrémnom prevedení. Avšak zloženie obyvateľov je také pestré, že ide o skutočnú sondu do psychiky a medziľudských vzťahov. Sociálna nerovnosť, manipulácia, podriadenosť... Spolunažívanie si vyžaduje určité pravidlá, no v nesprávnych rukách sa môžu rýchlo zvrtnúť priam na sektárske vynucovanie ich dodržiavania. Libby a líniu hriechov minulosti, reprezentovanú Henrym Lambom, dopĺňa Lucy, matka dvoch detí, potýkajúca sa so zlou finančnou situáciou a traumou z nešťastného manželstva. Postupne sa nám odkrýva pozadie a prepojenie všetkých postáv a napäto očakávame ich rozuzlenie. V tomto smere mi kniha pripomenula román Temné miesta od Gillian Flynn, kde sme tiež mali poňatie o zločine, no nie o jeho okolnostiach. Lisa Jewellová však uchopila tému o niečo intenzívnejšie, cieli viac na rodinné vzťahy než na komunitu a dejom sa tiahne myšlienka, že pred vlastnými démonmi sa ujsť nedá, treba im jednoducho čeliť.

"Tesne po tom, čo sa mama priznala, že David nás núti dávať všetky peniaze na charitu a že s nami bude bývať navždy, som ho videl bozkávať Birdie. Bolo mi z toho úplne zle, z viacerých dôvodov. V prvom rade, ako viete, Birdie bola odporná. Už len pomyslenie na jej úzke pery na Davidových, na jeho ruky na jej kostnatých bokoch a jej nechutný jazyk krúžiaci v tmavej a vlhkej jaskyni vytvorenej z ich úst, no fuj. Ďalej, bol som dosť konzervatívny a pomyslenie na neveru sa mi bytostne hnusilo." (str. 125)

Nápad s nasťahovaním sa rodiny do domu k iným obyvateľom je sám osebe skvelým motívom, Rodina v podkroví ho využíva na maximum. Po prečítaní knihy by to napadlo asi málokomu, David a jeho praktiky poskytujú dostatočne odstrašujúci príklad. V súvislosti s tým je skvelé, ako autorka pracuje s charaktermi svojich postáv. Máloktorá z nich je čierno-biela, prvotný dojem môže byť mylný a časom sa odhalia pravé tváre. Páči sa mi aj obálka románu - farebná kombinácia je pútavá a tajomná a tmavé múry s jediným svietiacim oknom trefne odrážajú príbeh i atmosféru. Svoj návrat k Lise Jewellovej hodnotím ako správny a určite pri nej vytrvám aj v budúcnosti.

Komentáře (0)

kniha Rodina v podkroví recenze