Recenzia - Ženy ve Třetí říši

recenze

Ženy ve Třetí říši (2018) 2 z 5 / uzivatel0885
Ženy ve Třetí říši

Autor knihy Paul Rolland v úvode publikácie Ženy ve Třetí říši upozorňuje na mylnú predstavu, že nacistické zločiny páchalo výhradne mužské pohlavie. V protiklade s uvedeným, ženy v tejto predstave až na výnimky plnili skôr úlohy obetí či postáv, ktoré obdobie nacistického režimu prežili len ako pozorovateľ. Na rôznych príkladov sa autor snaží dokázať nesprávnosť tejto tézy. Text publikácie sa začína prehľadom vzťahu Adolfa Hitlera k ženám. Predstavy nemeckého kancelára o role ženy v ''ideálnej nemeckej spoločnosti'' vychádzali z jeho vlastných vzťahov so ženami či už pred alebo po uchopení moci nacistami v roku 1933. Napriek tomu, že tieto predstavy znamenali odsunutie ženy na život ''v úzadí'', nemecké ženy to neodradilo od masívnej podpory NSDAP vo voľbách. Podporu neskončilo ani prevzatie moci nacistami. Autor opisuje rôzne príbehy žien, ktoré sa presadili na úrovni nacistických ženských organizácií a pomocou nich sa snažili o presadzovanie predstáv ''o ideálnej role ženy''. Do tohto rámca napriek očakávaniam nezapadali ženy významných nacistických politikov, ktoré svojim správaním, návkymi či len módou išli absolútne mimo vyššie uvedených predstáv. Podobnou ''anomáliou'' boli ženy vo filmovom priemysle. Táto skutočnosť je v knihe dokazovaná na podklade príbehu niekoľkých žien ako Lída Baarová, Leni Riefenstahl či Zarah Leander. Čitateľ si pritom môže dať otázku do akej miery (a či vôbec) možno chápať motivácie uvedených dám pre pôsobenie vo filmovom priemysle ovládanom nacistami. Niektoré Nemky však neboli ochotné ani len na kompromisy, čo dokazujú príbehy niekoľkých žien, ktoré sa rôznymi spôsobmi zapojili do odbojového hnutia. Na opačnom póle boli ženy, ktoré sa aktívnym spôsobom podieľali na masových vraždách. Paul Rolland na niekoľkých stranách ukazuje, že mnohé zo žien sa svojou brutalitou poľahky vyrovnali mužom. Napriek tomu, že kniha sa dobre číta, jej potenciálny prínos zatieňuje fakt, že mimo zoznamu literatúry uvedeného v závere, nenachádzame v texte takmer žiadne citácie z ktorých by čitateľ vedel, odkiaľ presne autor čerpal. Obzvlášť u mierne senzačných informácií by sa pritom citácia obzvlášť núkala. Tento fakt tak do veľkej miery kazí dojdem z inak zaujímavej knihy, ktorú však v tomto prípade možno odporúčiť iba ako akési oddychové čítanie.

Komentáře (0)

Přidat komentář